Je to iba oddanosť (1994)

Depeche Mode sú ešte stále o krok vpred, v porovnaní s ostatnými hudobnými trendami. V minulosti ich radili do kategórií ako novoromantizmus, pop, dance, techno, dnes pre zmenu o nich tvrdia, že znovuobjavili grunge s poéziou v štýle Cohena a postindustriálnym nádychom.

Odkedy kapelu pustil jej zakladateľ, Vince Clarke, po debutovom albume "Speak & Spell", stal sa ústrednou postavou Depeche Mode kučeravý blondiak Martin Gore. Ako kľúčový autor piesní podsúva slová spevákovi Davidovi Gahanovi a zároveň vytvára zvukové podhubie, ktoré ako v štúdiu, tak aj na pódiu dotvárajú Andy Fletcher a Alan Wilder.

Martin kapelu odpútal od naivných electro-popových koreňov a posunul ju k vlastnej značke grandiózneho, technicky nabitého rocku, ktorý zapĺňa štadióny. Na aktuálnom turné, ktorého poslednú časť kapela odštartovala minulý mesiac v Južnej Afrike, ponúka kapela na pódiu aj nefalšované gitarové party. Významnú úlohu však zohrávajú aj hi-tech vizuály, o ktoré sa postaral Anton Corbijn, a v istých momentoch sa na veľkých obrazovkách objavujú obrie siluety členov kapely hrajúce na hudobné nástroje, čo pôsobí, akoby kapelu priamo snímali na javisku. Je za tým zjavný vplyv U2 a ich ZOO TV alebo ide o cynickú výpoveď o prechode kapely k zdanlivo ortodoxnejšiemu imidžu?

"Nechceme, aby v tom bol nejaký cynizmus," povedal nám Martin Gore pred začiatkom skúšok na austrálske turné. "Snažíme sa skôr pôsobiť abstraktnejšie. V minulosti sme využívali množstvo fotografií kapely a práve od tohoto sa chceme oslobodiť."

Ako veľmi je Antonova práca dôležitá pre Vašu kapelu?
Martin: Náš vzťah s Antonom je veľmi osobný, spolupracujeme už od roku 1986. Ak by sme s jeho návrhmi neboli spokojní, tak sme schopní to s ním predebatiť. Buď by sme ho prinútili k zmenám alebo na druhej strane jeho nápady odsúhlasili.

Fotografie členov kapely ste použili aj na obale Vášho posledného albumu, "Songs Of Faith And Devotion". To bol dosť veľký obrat oproti Vašim predošlým vyjadreniam, že by ste svoju fotografiu na obal nahrávky nikdy nedali, nie?
Nešli sme úplne proti našim vyjadreniam v minulosti. Anton navrhol, že nakoľko sa naša hudba stáva ľudskejšou, tak by sme mali na obal použiť naše podobizne. Neboli sme si týmto nápadom príliš istí, ale povedali sme mu, že ak príde so zaujímavým nápadom, tak o tom budeme uvažovať. Prišiel teda s nápadom, kedy použil naše fotografie, ale dostatočne, podľa našich predstáv, ich zamaskoval.

V predošlých rozhovoroch si sa nechal počuť, že "Songs Of Faith And Devotion" je optimistický album, aj napriek tomu, že je plný temných obrazov - smrti, utrpenia, poddajnosti - a neustáleho koketovania s náboženstvom.
Depeche Mode nikdy nevytvoria "šťastný" album, ale v meradle nášho osobného mikrosveta vykázal tento album celkom veľký nárast optimizmu (smiech). A ja osobne sa nikdy tých náboženských predstáv nezbavím, ale aj v tomto smere je tu citeľný pozitívnejší postoj.

Myslíš, že Vaša hudba priťahuje ľudí veriacich alebo vinou zmietaných katolíkov?
Naši fanúšikovia nemusia byť nevyhnutne nábožensky založení a hoci v textoch často využívam náboženské výjavy, ja sám veriaci nie som. Všetci však v živote niečo hľadáme a myslím, že naši fanúšikovia to nachádzajú v našej hudbe.

Viem, že radšej nechávaš svoje piesne voľnej interpretácií, no napriek tomu, nemyslíš, že verš "so open yourself to me, risk your health for me" skladby "Judas" by sa dal chápať ako veľmi nebezpečná narázka na nechránený sex?
"Judas" je arogantná pieseň o láske. My nechránený sex neschvaľujeme. Tá skladba je o tom, že chceme niekoho vo vzťahu mať k dispozícií na 100%, čo je tá najväčšia arogancia.

Albumom sa doslova prelieva pokora. Je to odkaz na postavenie kapely a možnosť niektorých jej členov zneužiť túto moc?
Pokora je veľmi dôležitá emócia, ale pohrávanie sa s touto témou na tomto albume nie je odrazom postavenia kapely, ani ničoho, čo súvisí s jej dynamikou.

Samotné single z albumu "Songs Of Faith And Devotion" neboli v rebríčkoch ani zďaleka také úspešné, ako samotný album. Sú Depeche Mode "albumovou kapelou"?
Tento termín sa stal v 1970-tych rokoch doslova nadávkou, hlavne pre koncepčné albumy, ale dnes si myslím, že na takéto označenie môžeme byť v podstate hrdý.

V Austrálií ste neboli nikdy tak úspešní, ako vo zvyšku sveta a ste tuná známejší hlavne vďaka zrušenému koncertu pri poslednej návšteve Melbourne. Prečo myslíš sa Vám tuná veľký úspech prakticky vyhýba?
Bolo to vtedy frustrujúce, keď sme na poslednom turné cestovali taký kus sveta kvôli dvom koncertom, z ktorých nakoniec jeden musel byť zrušený. To sa už viac nestane! Všade inde sme si s každým albumom a turné získavali stále viac fanúšikov, čo sa podarilo len málo kapelám z 1980tych rokov a aj vďaka tomu sme "prežili". V Austrálií sme skutočne najmenej úspešní a je to asi jediná krajina, kde sme neabsolvovali náležité turné.

Uvažuješ do budúcna s ďalšou sólovou nahrávkou, keďže tá posledná mala u kritiky značný úspech?
No, ja som si nikde na ňu nevšimol recenzie. To EP zostalo absolútne bez povšimnutia. Dokonca som mu nerobil ani žiadnu propagáciu, bolo to také nenápadné vydanie, veľa to ani nestálo. Ak si kapela urobí dlhšiu pauzu, nahrám ďalší album.

Na tomto turné znie Tvoj hlas veľmi výrazne. Prečo si nenaspieval viac skladieb Depeche Mode?
Na koncerte zaspievam dve, či tri skladby. Ja nerád vystupujem v čele kapely, nerád poskytujem rozhovory, ani netúžim byť hovorcom kapely. So spokojný s tým množstvom skladieb.

Nemáš pocit, že ste ovplyvnili novú generáciu hudobníkov? Stačí si vypočuť napr. Todda Terryho, či Meat Beat Mephisto.
Pomohli sme formovať súčasnú americkú hudobnú scénu. Keď sme začínali, považovali nás za alternatívu a museli sme sa prepracovať zo scény univerzitných rádií k akceptácií mainstreamom. Dnes v americkej produkcií cítiť vplyv kapiel ako Depeche Mode a The Cure.

S New Order ste patrili k posledným veľkým nezávislým kapelám, kým s posledným albumom neprešli pod krídla veľkého vydavateľstva. Máte dnes pocit, že ste poslední z preživších?
Vždy sme sa s New Order považovali za posledných, veď Factory a Mute boli poslednými pozostalými z indie scény ranných 1980tych rokov. Čo Factory definitívne skončili, sme asi naozaj poslednými z tej éry.

V kapele nastalo niekoľko veľmi výrazných zmien, najmä Dave sa stal, evidentne, novou "rockovou hviezdou", s tetovaniami, dlhými vlasmi, ako aj svojim pódiovým prejavom v štýle INXS. Dave sa takisto, pre magazín Rolling Stone, nechal počuť, že ďalší člen kapely potrebuje získať "prehľad" o modernej hudbe.
Na pódiu sa prejavuje Davidova skutočná osobnosť. V podstate prepadol los angelskej hudobnej scéne, oženil sa s dievčaťom z LA, no nemyslím si, že to teraz vníma ako jedinú hudobnú cestu. Nie som si istý, že by doslova povedal "získať prehľad", asi bol len nesprávne interpretovaný - viem, že v minulosti aj mňa neraz nesprávne citovali.

zdroj: In Press, 02/03/1994