Insight: Daryl Bamonte - I.časť

Svetoznáme fan stránky Depeche Mode, Home, sa opäť blysli exkluzívnym materiálom v podobe rozhovorov so spolupracovníkmi skupiny. Prvé dve časti nového seriálu sú venované Darylovi Bamontemu, ktorý so skupinou prežil nádherných 15 rokov, než sa rozhodol prejsť k The Cure a neskôr vykročiť na producentskú dráhu.

[b]Čo si robil predtým, než si sa pripojil k Depeche Mode?[/b] V apríli 1980 som vypomáhal Composition Of Sound, mesiac na to som skončil školu, presne v ten týždeň, čo David odohral svoj prvý koncert v základnej škole, ktorú som navštevoval aj ja, takže pred DM som si vlastne užíval detstvo.... [b]Môžeš nám vysvetliť, ako si sa vlastne k Depeche Mode dostal?[/b] Composition Of Sound predskakovali v Scamps, v Southende, kapele môjho brata Perryho, v apríli 1980, bol som ich "roadie", no pomáhal som aj Composition Of Sound, pretože sme s Perrym poznali zo školy Martina a Fletcha a Vince zasa žil v našom bloku, tak ako všetci ostatní. Potom sa ku kapele pripojil David a zrazu sme sa všetci poznali a začali pravidelne hrávať najskôr v Rayleigh, v klube Crocs a potom neskôr v The Bridgehouse, v Canning Towne. Mal som 16, bez peňazí a kapela súhlasila, aby som s nimi jazdil v dodávke a chodil zadarmo na koncerty, za čo som im pomáhal s vybavením a tu sa to nejako začalo. Pamätám si tie hrôzostrašné jazdy hore dolu po A13-tke veľkou červenou dodávkou (za jazdy sa pomaly rozpadala), ktorú šoféroval šialený "chuligán" menom Ralph... bolo to šťastné obdobie... [b]Vedel si, že kazetová nahrávka z mixpultu z koncertu v klube Crocs (1981) sa nedávno predala na eBay za 300 libier? Máš nejaké podobné ranné nahrávky?[/b] Nie, nič také nemám, ale ak by aj, cez eBay by som ich nepredával. Asi by som vám ich dal. [b]V podstate si bol akýmsi stálym členom Depeche Mode, bol si s nimi od úplných začiatkov, ako to, že si sa po odchode Vinceho nestal právoplatným členom skupiny?[/b] S takou možnosťou sa nikdy neuvažovalo. Vince hral v podstate väčšinu partov ich skladieb a jeho odchodom sa ostatným naskytla šanca stať sa ozajstnými hudobníkmi, čo sa nakoniec aj stalo. Tým nechcem súdiť Vinceho štýl hry, ale bolo to dobré rozhodnutie, že ma nevzali, boli sme kamoši a prednosť v tomto prípade dostali schopnosti. [b]Vedel si už v časoch, keď si obsluhoval mixpult počas prvých koncertov, že raz budú Depeche Mode plniť štadióny?[/b] Nikdy som ani nezapochyboval, že by Depeche Mode nepokračovali v ceste a nedosiahli to, čo dosiahli. [b]Úplne prvé koncerty sa konali v Londýne a Essexe, vieš si spomenúť na pocity, keď ste hrali "mimo domova", napríklad na severe? Aké to bolo, keď "miestna" skupina dosiahla celoštátny úspech?[/b] To, že začali hrať mimo Londýna a Essexu tak skoro, bolo pre skupinu len a len dobré. Pamätám si na cesty do Birminghamu, keď hrali v Cedar Ballroom, jednoducho sa veci vyvíjali - vyraziť do Birminghamu... niekde mám z toho koncertu fotografie, Martin mal oblečené krikľavo žlté nohavice. V živej pamäti mám aj prvé UK mini-turné v septembri 1981 - Mancherster, Leeds a Edinburgh, vždy hrali aj špeciálne poobedňajšie koncerty, aby pritiahli aj mladšiu fanúšikovskú základňu, a všetkých šesť koncertov bolo vypredaných, čo bolo jednoznačne dobré znamenie. Vtedy mali vonku len dva single, "Dreaming Of Me" a "New Life". [b]Dnes už je priam smiešne predstaviť si Depeche Mode ako krčmovú kapelu, ako na nich vlastne vtedy publikum reagovalo?[/b] Prvé koncerty v Crocs sa v publiku stretli s ohromným nadšením, dokonca na jednom koncerte sa odohrala doslova invázia fanúšikov na pódium, pravidelní návštevníci to už brali tak, že Depeche Mode sú jednoducho ich kapela, čo bolo naozaj skvelé. Ale pamätám si aj sobotnú noc, kedy neprišiel vôbec nikto, to bolo horšie. Stál som tam pred nimi sám, tlieskal po každej skladbe a myslím, že David vždy dokonca slušne poďakoval. Neviem, prečo boli vtedy tak chladne prijatí, možno mali poznať aj takú stránku úspechu. Na prvé koncerty do Bridgehouse pritiahli tak šesť ľudí, ale Terry Murphy nestrácal vieru, neskôr bolo vždy vypredané a ohlasy publika boli naozaj skvelé. Bolo to naozaj milé, keď sa sem skupina počas "See You Tour" vo februári 1982 vrátila a Terrymu to všetko oplatila. Bolo to úžasné gesto. [b]Turné v rokoch 1982 - 1984 boli vystúpeniami naozaj nabité, pamatáš na tie vystúpenia v UK? Nebolo to trochu jednotvárne vystupovať tak intenzívne v UK, keď v Európe stúpal o Depeche Mode záujem?[/b] Pamätám si z tých časov veľmi veľa, zbožňoval som to. Dnes mi to už príde trochu smiešne, koncertovať po UK celých šesť týždňov a rovnaký čas bol potom venovaný celej Európe. Ale chalani sa tak rozhodli, a jedným z dôvodov, prečo sú tak úspešní, je práve to, že na sebe tvrdo pracovali a navštívili čo najviac miest, ako to len bolo možné. [b]Koľko koncertov Depeche Mode si vlastne absolvoval. Máš aspoň nejakú predstavu?[/b] Nie som si istý, a bol som to dokonca ja, kto si zaznamenával počet odohraných koncertov, v roku 1995 (s veľkou pomocou Jo Gahanovej) - nemal by to byť problém dnes zosumarizovať - čiže od prvého koncertu z 31.mája 1980 v St. Nicholas School, až po Indianopolis na Fletchove narodeniny v roku 1994... k tomu asi ďalších tucet koncertov... V tomto roku som bol asi na piatich... no, budú to stovky. [b]Môžeš nám priblížiť, aké povinnosti si mal v ranných časoch ako "roadie"?[/b] Staral som sa o klávesy, no v rokoch 1980 - 1990 som pracoval aj ako tape operátor, čo bolo naozaj stresujúce, ale hlavne, že všetko fungovalo. Takisto som mal pod palcom tie vlnité plechy, kovové rúry, kolesá od bicykla, atď. Bola to zaujímavá práca. [b]Takže, koľko rôznych funkcií si v Depeche Mode vlastne zastával?[/b] Technik, tape operátor, chvíľu som bol evidovaný ako manažér pódia, ale nemyslím si, že som niekedy mal tieto povinnosti.... osobný asistent, manažér turné, hráč na klávesy... a myslím, že som bol neoficiálne aj ochrankár, k smrti som vydesil bandu Talianov, ktorí chceli v Miláne v roku 1989 zmlátiť Davida a Alana, lenže keď sa raz v Madride, v roku 1992, David rozhodol pobiť s niekým z Hell Angles, tak to už bohužiaľ nedopadlo dobre... totálne nás rozkopali, ale dostal som sa priamo do tej mely a Davida z toho dostal skoro celého, jediný, kto ma odtiaľ ťahal, bol Martin, ktorému sa zasa ušiel monokel, keď sa nás pokúšal bezpečne dostať z klubu... proste bratstvo... [b]Čo tak priblížiť nám nevydané skladby z ranného obdobia, ako napr. "Mirror Im Standing" alebo "Radio News".[/b] Tak tu moja povestná "fantastická pamäť" bledne, pretože si ani na jednu z týchto piesní neviem spomenúť. "Radio News" bola ako zvonkohra, ale nechcite odomňa, aby som vám ju zaspieval. Na skladbu "Mirror In Standing" si nespomínam vôbec. Ale pamätám si na naozaj skvelú skladbu "Addiction", o ktorej som presvedčený, že z nej Vince neskôr vyrobil "Don´t Go" v podaní Yazzoo. U fanúšikov idú chýri o skladbe "Ghosts In Modern Time", lenže tak sa tá skladba nikdy nevolala, v skladbe sa spievalo "Closer All The Time", na tú skladbu si teraz nespomeniem, ale ak si pozriete niektorý z Bong-ov z roku 1995, tak som sa o tom celkom rozsiahlo zmienil... Takisto vydarená bola "Television Set". Niekde mám celú krabicu so spomienkami na ranné časy DM, vrátane prvých setlistov. [b]Počul si niekedy Fletchov "Toast Hawai" album?[/b] Nie, bohužiaľ som to nikdy nepočul. Počul som však, že je na ňom fantastická verzia skladby "When The Saints Go Marching In", musí to byť hymnické. [b]Počas štyroch rokov (1981-1984) vydala skupina štyri albumy, nebol tento nahrávací proces príliš rýchly?[/b] Nie, nemám pocit, že by to bolo príliš rýchle. Pre skupiny takéhoto typu je časové obdobie nahrávania priamoúmerné dĺžke ich kariéry. [b]Bol si počas tých rokov so skupinou často v štúdiu?[/b] V prvých rokoch som zvykol tráviť čas v Blackwing štúdiu so skupinou viac ako priateľ, no časom, ako veci napredovali, a ja som od toho nebol platený, som sa musel venovať vlastným veciam. Lenže neskôr sa moji chlebodarcovia rozhodli začať nahrávať v zahraničí (v Berlíne) a ja som nemal pocit, že moja prítomnosť je súčasťou rozpočtu, takže celá moja práca spočívala v tom, že som na začiatku zaviezol všetko vybavenie do štúdia a po skončení nahrávania ju zasa odviezol. O niekoľko rokov neskôr však niekto zo skupiny chcel, aby som bol s nimi v štúdiu po celý čas, takže som sa ocitol v Miláne, Dánsku a v Londýne počas nahrávania albumu "Violator" a v Madride, Hamburgu a v Londýne pri nahrávaní albumu "SOFAD". V Madride sme si v prenajatom dome postavili vlastné štúdio, takže si myslím, že moja prítomnosť tuná bola skutočne ocenená... [b]Nespomenieš si na nejaké skladby, ktoré boli nahraté pri posledných albumoch, no nikdy neuzreli svetlo sveta?[/b] Pamätám si na skladbu "Mother Me, Smother Me", o ktorej som presvedčený, že bola pripravená na album "Violator", ale z nejakého dôvodu sa do záverečnej fázy nedostala. Bola to skutočne dobrá skladba, no nakoniec sa s ňou nepočítalo ani na b-strany. Potom, keď Martin nahral svoje demo pre album "SOFAD", to bola skladba s názvom "Slow", ktorá bola excelentná, niečo ako "Dressed In Black", ale myslím, že skupina ju ani nezačala nahrávať. [b]Prečo sa vlastne použiva predpona "Bong" a kto to vybral?[/b] Nie som si istý, prečo sa prišlo s týmto nápadom, čo si spomínam, tak sa rozhodlo, že single budú mať špecifickú predponu a katalógové číslo odlišné od katalógového značenia Mute, myslím, že to preto, aby všetky single mali chronologické značenie a hlavne aby boli odlíšené od ostatných produktov Mute, no je možné, že sa tak stalo z úplne iného dôvodu. Spomínam si, že s označením "Bong" prišiel Dave, ale podľa mňa išlo skôr o náhodný výber, ako o niečo premyslené s jasným zámerom. [b]Odkedy sa vlastne datuje skutočná "posadnutosť" fanúšikov a spomínaš si na nejaké udalosti s nimi spojené, ktoré ti utkveli v pamäti?[/b] Na nejaké nepríjemné správanie DM fanúšikov si ani nespomínam, ich oddanosť mi je naozaj sympatická. Niekedy som ich našiel v slzách, zdanlivo bezdôvodných, no som si istý, že oni svoj dôvod mali. [b]Pri pohľade späť, čo bolo tvojim vrcholom počas tvojho pôsobenia v DM?[/b] Hranie so skupinou, jednoznačne. To bola skutočná radosť, no tým sa zmenili aj moje perspektívy. Uvedomil som si, že som mohol vždy dosiahnúť viac, keď by som trochu chcel. Vážil som si tejto šance, ktorú mi dali všetci zo skupiny, a hlavne Alan, ktorý mi nikdy neprestával počas skúšok veriť... riskovali so mnou, no našťastie som ich nesklamal.

Názory Devotees (6)

chmelko

 1    13. september 2006 o 09:16

skutočne kvalitný článok, díky monghi..
Daryl vyzerá ako skutočne v pohode chlapík…
bol ste niekto v tom Bridgehouse v Canning town?...oplatí sa tam zájst?

imi1

 2    13. september 2006 o 11:19

super rozhovor ...  citit z neho zavan tych casov

nissan

 3    13. september 2006 o 13:03

Toto sú skutočné perly, vždy hltám články o ľudoch zo zákulisia DM a ostatných skupín, bohvie, či počas posledného turné poskytovali rozhovor aj Christian a Peter. Peter je nejaký utiahnutý. Čo sa týka Daryla, tak DM mohli uvažovať o jeho prijatí po 01.06.1995. Kurnik, keď tie nevydané skladby počas nahrávania Violatoru a SOFAD boli také skvelé, tak kde je problém s ich vydaním. Rôzne výbery,aj taraz aktuálna Best of je ideálnou príležitosťou k ich vydaniu…

Dangerous

 4    13. september 2006 o 13:20

Díky monghi, skvělý rozhovor, ten Dave v 92´ musel být docela veselá kopa smile

A název skladby Mother Me, Smother Me..hmm ..

Roman

 5    13. september 2006 o 22:16

O Mother Me som niekde cital ze ju aj nahravali ale na Daveho hlas uz nedoslo takze skoncila len ako instrumentalka. Ono toho bolo asi viacej co neuzrelo sveta a skoncilo len ako demo na Martinovych ci Alanovych paskach. Mimochodom, Addiction - nie je to prave spominana Ghost Of Modern Time?
Monghi, super clanok. To je len zaciatok serialu? Tak to sa tesim na pokracovanie.

aries

 6    14. september 2006 o 09:45

absolutna pecka!!!! diky moc

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa