Ilúzia slobody (1993)

S Alanom Wilderom o skutočnej situácii v kapele v čase pred začiatkom turné Devotional. Jeho typický zmysel pre diplomaciu sa však prejavil aj tentoraz.

Dnes si prehlásil, že Depeche Mode sú viac spolkom štyroch individualít, než kapelou. Dokonca ste odmietli poskytnúť spoločné interview...
AW: Vždy sme sa definovali viac ako kolektív, než kapela. Dopriali sme si dvojročnú pracovnú dovolenku a tentoraz sme za ten čas jeden druhého nevideli. Keď sme si k sebe nakoniec našli cestu, boli sme všetci úplne iní. Veci už nie sú také, aké boli, pretože záujmy každého z nás sa zmenili. Ja som nahral nový album môjho projektu Recoil, Martinovi sa narodila dcéra, Fletch sa stal takisto otcom a otvoril si malú reštauráciu. No a Dave viedol smutný a nešťastný súkromný život. Takže dnes, dnes už Depeche Mode nie sú taký kompaktný celok ako kedysi a to sa musí aj niekde prejaviť. Ak sa totiž zmení postoj, výsledok musí byť logicky iný.

Takže, kto vlastne v tomto prípade zodvihol telefón a začal s ostatnými debatu o novom albume?
Vaša otázka je síce naivná, ale na druhej strane by som bol naozaj rád, keby sa to udialo práve takto a bola za tým spontánnosť. Tento album je však výsledkom trojročného plánovania. Všetci sme vedeli, že existuje konkrétny termín. Bolo to jednoducho očakávané. Aj nadchádzajúce turné sa začalo plánovať už pred rokom a pol.

Takže, keď ste sa po tých dvoch rokoch odlúčenia stretli po prvýkrát, vyzeral už Dave tak ako dnes? Ako si zareagoval?
Bol som smutný, bol veľmi chudý a akýsi drobný. Bol čerstvo rozvedený a nebola to pre neho veľmi dobrá skúsenosť. Dnes žije v Los Angeles. Keď som ho stretol druhýkrát, mal som pocit, že je chorý, vyzeral veľmi nešťastne. Som si istý, že si mnohí povedia, že je to len akýsi nový trik kapely, pokus o nový imidž. Ale iba zopár ľudí vie, akými turbolenciami prešiel jeho život, jeho myseľ je ešte stále otrasená. A utrpel tým aj po fyzickej stránke.

Takže ste sa všetci traja stretli so zámerom pripraviť nový album na konkrétny termín. Ako to znovuspojenie vlastne prebiehalo?
Nie najlepšie, Martin dokonca uvažoval viac o sólovom albume, než o albume Depeche Mode. Ale od tohto zámeru nakoniec upustil po tom, čo sa mu narodila dcéra a rozhodol sa posunúť album do prostredia, ktoré poznal najlepšie. Ako som povedal, všetci sme sa veľmi zmenili a k tomu každý z nás odmietal vzdať sa vlastnej predstavy o tom, akým smerom by sa mala vyvíjať hudba Depeche Mode. No aj napriek týmto odlišnostiam tu máme album, ktorý rozhodne nemožno označiť ako kompromis. Ono, ak by nakoniec čo i len jeden z nás ustúpil požiadavke toho druhého, bol by z toho nezaujímavý album, bez chuti. Samozrejme, existovala aj ľahšia cesta, stačilo narýchlo vyprodukovať pokračovanie albumu "Violator", ale to pošenie nepodľahnúť bolo až príliš veľké.

Dokonca ste sa nevideli ani počas nahrávania skladby "Death´s Door" pre Wendersov film. Alebo to mám chápať tak, že to bol Martinov sólový počin pod hlavičkou DM?
No... nie celkom, je to skladba Depeche Mode, ale pracovali sme na nej veľmi rýchlo. Martinove demo bolo prakticky konečné. Tlačil nás skôr producent filmu. Nakoniec z tej skladby odznelo len 20 sekúnd niekde na pozadí. Nebola to pre nás dobrá skúsenosť, filmový biznis je ešte horší, než ten hudobný.

Aj pri tomto albume ste sa snažili experimentovať, ako pri tých predošlých?
Ale áno. Samozrejme sme museli brať v úvahu spôsob našej práce a špecifickú úlohu každého z nás. Martin píše texty, ja mám na starosti nástroje, Dave spieva a Fletch sa zaoberá biznisom a účtovníctvom. Je to veľmi moderná organizácia práce kapely. Nevyhnutne sa to potom odrazí na veľmi čudnom spôsobe práce v štúdiu. My totiž pred nástupom do štúdia nikdy nehráme do nekonečna každú skladbu, ako nejaká kapela z garáže, čiže "raz, dva, tri, štyri a ideme ..." A takisto sa snažíme objavovať nové horizonty, ako napr. pri "Condemnation", či "One Caress", pri ktorých sme použili ako orchester, tak aj gospelový zbor. Nahrávanie týchto vecí bolo skutočne radostné, pretože sme to chceli skúsiť, chceli sme vedieť, aké to bude. Dostali sme nápad vpustiť do vesmíru Depeche Mode malých votrelcov a sledovať, čo sa bude diať. Výsledok je povzbudivý, pretože napr. Dave nikdy nespieval tak skvele, ako práve v "Condemnation". On sa prakticky nechal tých speváckym zborom unášať. Bez tejto skúsenosti by si možno nikdy neuvedomil, aký je vlastne impozantný spevák. Je jasné, že práve tieto spomenuté skladby prinesú na pódium určité problémy, kedže som zodpovedný za všetky technické aspekty kapely a turné, no budem musieť veľmi rýchlo nájsť nejaké riešenie.

Takisto ste do projektu opäť zapojili Antona Corbijna, ktorý sa postaral o kompletnú vizuálnu stranku albumu "Songs Of Faith And Devotion", rovnako ako v prípade posledného albumu U2. Inak, z neho sa stal vyhľadávaný fotograf, čo dokazujú aj práce pre takých umelcov ako Bon Jovi, či Brian Ferry ... neuškodí Vám toto jeho smerovanie?
Úprimne, ja nechápem, prečo zobral tie ponuky. To sa mu vôbec nepodobá. Jeho svetom sú Depeche Mode, U2, Peter Murphy, kapely, ktoré k sebe akosi nenásilne pasujú. V prípade DM je táto spolupráca veľmi jasná; má voľnú ruku pokiaľ ide o fotografie, videá a s tým suvisiace financie. Má vlastne pod palcom celý náš imidž a stal sa akýmsi vizuálnym konzultantom kapely. Kompletne mu dôverujeme a vieme, že k nám pristupuje rovnako. Predtým, ako sa dal na fotografiu, bol maliar a niekedy ešte zoberie do rúk štetce a niečo nám namaľuje, v zmysle daru pre priateľov. Ale to, čo robí pre iných, to nie je naša vec.

Na albume počuť niekoľko rytmických samplov. Nastane koniec sveta, keď raz začnete samplovať iných?
Na albume je niekoľko ucelených samplov. Jeden, či dva zvuky sme si dokonca "požičali", ale kompletne sme ich prepracovali. Ale o samplovanie nahrávok iných záujem nemáme. Ak by sme to robili systematicky, tak sa stavím, že už by nás hnali na súd.

A keď by Vám niekto ukradol nejaký zvuk, súdili by ste sa?
Nie. Iba raz to zašlo trochu ďalej. Akýsi taliansky disco umelec si zobral naše intro skladby "Master & Servant" a urobil z toho slučku. Boli sme na to upozornení, tak sme si to vypočuli. Nakoniec sme si povedali, "Dobre, baví ich to, zaželajme im veľa šťastia, na súd s tým nepôjdeme." Lenže, obuli sa do toho Mute a pohnali to na súd, aby si ochránili svoje práva.

Ak by Depeche Mode skončili, znamenal by to koniec Mute? Tento album akoby prichádzal v správnom čase a dodal biznisu potrebný kyslík, je tak?
Hm, možno máte pravdu. Vydavateľstvo žije hlavne z predajov nahrávok DM a Erasure. Ak by jeden z nich ukončil činnosť, bola by to pohroma. My to samozrejme veľmi dobre vieme, ale zasa takú zodpovednosť si na naše plecia zobrať nemôžeme. Toľko zamestnancov veľkej spoločnosti, ktorí sú odkázaní na milosť albumu Depeche Mode ... je príšerné čo i len pomylieť, že osud toľkých pracovných miest máme v rukách práve my. Ako som povedal, vieme o tom, ale zodpovednosť za to niesť odmietame.

Ako vidíš budúcnosť vašej kapely?
Ja ju nevidím ... Depeche Mode už niekoľko rokov žijú zavesení na lane, ktoré sa vždy môže pretrhnúť. Prestali sme riešiť dlhodobé plány. Žijeme z dňa na deň. Vieme, že nás čaká dlhé, 18 mesačné turné, ale čo bude potom? Mám dávno po 30tke a viem, že raz túto "plavbu" ukončím, nebudem sa tomu venovať po celý život. Ak vám raz niečo prerastie cez hlavu, máte to nechať tak. Myslím, že takýto pohľad na vec je veľmi jasný a zároveň je to veľmi optimistická prognóza budúcnosti projektu, akým sú Depeche Mode.

Ak by si mohol odstrániť jeden aspekt tejto práce, ktorý by to bol?
Užívam si skvelý život. Nikdy predtým som ani len nesníval o takomto pohodlnom živote, môj život je skutočne naplnený. Už len z tohto dôvodu musíme negatíva našej práce relativizovať. Väčšinou je najnudnejšie poskytovanie rozhovorov. Vždy počúvať tie isté otázky ako, prečo ste nahrávali v Madride? Prečo práve takýto názov albumu? Asi tie odpovede nasamplujem :) Aj koncertovanie a turné je čím ďalej tým ťažšie. Práve som dokončil inštaláciu môjho domáceho štúdia. A teraz si predstavte, že odídem na rok a pol kvôli koncertom, veď si to štúdio ani neužijem. V takýchto prípadoch má človek naozaj dilemu. Ale to najhoršie na tejto práci je tá ilúzia slobody. Myslíte si, že ste umelec a máte kopec voľného času, slobodu v rozhodovaní, môžete smerovať svoj život ako len chcete, ale je to len ilúzia.

zdroj: dmtvarchives.com