Hymnus Európy

Hymnus Európy

Už tento mesiac vyjde čoraz viac očakávaný sólový album Martina Gorea, "MG", a pri tejto príležitosti poskytol Martin rozhovor pre Clash Music.

Poďme hneď na začiatku rozptýliť jeden veľký mýtus o Martinovi Goreovi z Depeche Mode, ktorý o pár dní prekvapivo vydá elektronický inštrumentálny album s jednoduchým názvom "MG": hoci za posledných 30 rokov skomponoval niekoľko veľmi temných, introspektívnych a prenikavých skladieb, v samotnej podstate v ňom vôbec nedrieme nevrlá a utrápená duša.

"Myslím, že takto o mne uvažuje v skutočnosti iba hŕstka ľudí," povzdychne si vo svojom dome v Santa Barbare, s tvrdením, že toto označenie sa objavuje až príliš často. S jemným essexským prízvukom, dnes viac orientovaným do oblasti Theydon Bois, než do Basildonu, vám príde ako najláskavejší člen známej rockovej kapely, s akým ste kedy mohli prísť do styku, a rozhodne z neho necítiť ani náznak tej najmenšej mizérie.

Gore takisto len z ťažka hľadá pôvod predstavy o tom, že jeho komponovanie je vo všeobecnosti poznačené pochmúrnosťou. "Je pre mňa veľmi zložité sa vôbec priblížiť k podstate beznádeje," zasmeje sa, hoc trochu zmätene. "Myslím, že je to niečo, čo sa vynorí vo chvíľach, keď sa pokúšam niečo napísať. Ale nemyslím si, že všetky skladby na "MG" sú temné. Možno to má niečo spoločné so zmenou akordov, či zvukov, ale zopár skladieb na albume s tým nemá absolútne nič spoločné."

Treba podtrhnúť, že sa Gore rozhodne nenarodil ako mizantrop a dokonca nám to viac priblížil: "Minulú noc som si pozrel veľmi pozitívny film," pokúša sa nám predostrieť veľmi nepravdepodobnú predstavu usadeného Goreho v papučiach, s popcornom a lahodným nápojom. "Malo to názov "Alive Inside" a je to o ľuďoch trpiacich Alzheimerom a demenciou, ako aj o chlapíkovi, ktorý ich navštevuje a púšťa im hudbu."

"Je to neuveriteľné," zvolá nadšene. "Ľuďom dajú na uši sluchátka a oni zrazu začnú spomínať členov svojich rodín, kto z nich akú hudbu počúval, jednoducho sa okamžite preberú k životu a vďaka hudbe sú z nich zrazu jasne uvažujúci ľudia. Hudba akoby aktivovala úplne iné časti ich mozgov."

Rozprávanie o filmoch nás veľmi rýchlo presmerovala k samotnému Martinovmu novému albumu "MG". Namiesto tretieho pokračovania jeho sporadickej série cover verzii, "Counterfeit", sa rozhodol vytvoriť čisto inštrumentálnu elektronickú nahrávku. Začal s predstavou albumu, ktorí by mohli ľudia počúvať a vnímať ako soundtrack imaginárneho filmu. Samozrejme, je to niečo, čo už bolo vytvorené niekoľkokrát mnohými inými umelcami, no nikdy to hudobníkov orientovaných na elektronickú hudbu neprestalo inšpirovať, aj keď je výsledok často veľmi diskutabilný,

Ako hypotetický soundtrack má 16 trackový Goreho album veľa podobností so soundtrackom Cliffa Martineza k filmu "Drive", ktorý v sebe obsahuje veľkú dávku temnej energie, no rovnako veľa frívolnosti v melódiách, ktorá je tak typická pre Goreho práce pre Depeche Mode.

Samotní Depeche Mode boli pôvodne klasickou synth popovou kapelou, úhladnou, dobre vyzerajúcou a schopnou produkovať očarujúcu elektronickú hudbu, ktorá oslovila publikum spôsobom, ktorý aj pri súčasných kapelách pôsobí stále originálne. Počas 1980-tych rokov sa zvuk kapely nasycoval, bohatol, pôsobil uváženejšie a hlavne postupne ovládol štadióny. Toto kulminovalo do roku 1990, kedy sa s vydaním albumu "Violator" stali Depeche Mode jednou z najväčších svetových kapiel.

No takisto už boli na hony vzdialení predstave čisto elektronickej kapely: singel "Personal Jesus" bol prvým prienikom kapely na gitarovú scénu a ešte viac výraznejšie sa tak stalo s prekvapujúcim albumom z roku 1993, "Songs Of Faith And Devotion".

Gitary sa tak stali výrazným prvkom albumov Depeche Mode, no teraz sa zdá, akoby Gore opätovne ustúpil od svojich bluesových riffov a vplával do vôd čistej elektroniky, čo samozrejme pôsobí ako vítané prekvapenie a šok zároveň; za posledné obdobie sa zdá, akoby sa Depeche Mode trochu v rozpakoch vracali ku svojim koreňom, no Gore túto predstavu razantne vyvracia: "Do štúdia chodím po väčšinu dní v týždni a vždy sa tam s niečím pohrávam," povie. "Nie vždy to musí skončiť v podobe náležitej skladby, či ako zárodok budúceho diela. Len tam proste vôjdem, hrám sa so syntezátormi a vymyslím zopár zvukov. Jednoducho to robím rád."

"Inštrumentálnu hudbu mám veľmi rád a rovnako tak inštrumentálne albumy," pokračuje. "Jeden z mojich absolútne najobľúbenejších je "Selected Ambient Works" od Aphex Twina - viac sa mi však páči "Volume 1" a hlavne atmosferickejšie kúsky. Takisto mám veľmi rád album "Drokk" od Geoffa Barrowa. Na jednej strane album veľmi silno pôsobí ako soundtrack k sci-filmu, na strane druhej to akoby nemalo v sebe nič sountrackovské."

Ak sa rozhodnete akceptovať fakt, že rozhodnutie Goreho neponúknuť tretie pokračovanie "Counterfeit" nie je žiadným prakvapením, tak potom vás možno prekvapí, že album "MG" sa rozhodne nenesie v techno štýle. V stopách albumu "Ssss", na ktorom v roku 2012 ponúkol, spolu s bývalým kolegom Vince Clarkem, patričnú dávku minimal techna, jeho DJ-ských setov, či produkcie, ktorú Gore ponúkal pred samotnými vystúpeniami Depeche Mode, by bolo pre Goreho veľmi jednoduché "zapnúť autopilota" a ponúknuť priamočiary štvorštvrtinový album.

Okrem jednej skladby nemá album "MG" s vyššie uvedeným nič spoločné. Zdá sa, že sa Gore z tiesnivej a melodickej elektronicky preorientoval na nečisté, pochodové kúsky, veď nakoniec jeho najväčší úspech spočíva v manipulovaní poslucháča tým, že si o skladbách nedokáže vytvoriť jasný úsudok alebo nedovolí, aby boli skladby štylisticky prepojené. "Myslím, že s každou skladbou je to iné," zareaguje. "Možno sú tam nejaké podobnosti a možno tak pri dvoch skladbách poviete, že majú podobný štýl, no rozhodne sa v rovnakom štýle nenesú. Skladba "Brink" má asi najbližšie k tomu, čo považujete za techno, no po nej budete mať značný problém kategorizovať jednotlivé tracky. Myslím, že je príjemné držať ľudí v strehu a takisto to drží v strehu mňa, myslím tým, že sa venujem rôznym veciam."

Pozoruhodným výsledkom albumu "MG" je takisto fakt, že vyznieva presne tak, akoby ste to na albume Martina Goreho očakávali, len samozrejme bez textov, či spevu, s ktorým prispieva na albumy Depeche Mode a stávajú sa tak okamžite rozpoznateľné. "Hudba je veľmi dôležitá," poznamená. "Texty sú dôležité, no hudba takisto. K tomuto albumu som pristupoval čisto puristicky. Nevedel som si ani len predstaviť, že by som na ňom použil gitaru. Jednoducho by to nepôsobilo správne. Dokonca sa ma zopár ľudí spýtalo, prečo som nepridal vokály, ale opäť pripomínam, že by sa k tomuto projektu jednoducho nehodili."

Inštrumenálna hudba však ani pre Depeche Mode nie je cudzia. "Za tie roky sme s kapelou vydali množstvo inštrumentálnych skladieb, dokonca už na našom debute, "Speak & Spell'," dodá. "Skladba "Big Muff" bola v pekne rýchlom tempe, takmer tanečnom, a na druhom albume je takisto jedna rezká inštrumentálka. Takisto sme vyprodukovali niekoľko pomalších kúskov. Začiatkom 1990-tych rokov dokonca náš japonský vydavateľ vydal boxset, ktorý obsahoval disk vyskladaný iba z inštrumentálok DM".

"Kedysi, keď sme vydávali single častejšie, tak sa na b-strane objavila inštrumentálna skladba takmer pravidelne, prípadne na bunusovej časti albumu," vysvetľuje. "Každý z našich albumov, až na ten posledný, má v sebe umiestnenú inštrumentálnu časť, či už v podobe skladby alebo krátkej vsuvky."

Skladby z "MG" albumu však v prvom rade majú omnoho jednoduchší pôvod. "Myslím, že je vždy príjemné skúsiť aj niečo iné a udržať si tak záujem nielen vlastnej mysle, ale aj poslucháčov. Keď som komponoval skladby pre album "Delta Machine", tak som mal v zásobe 4-5 inštrumentálok, ktoré sme nakoniec nepoužili. Mali sme totiž prichystané ohromné množstvo skladieb, aj vďaka tomu, že Dave Gahan dnes komponuje takisto. Zopár skladieb sme umiestnili na deluxe edíciu albumu, no aj potom zostalo niekoľko vecí nepoužitých."

"Takže, mal som skladby, ktoré nebolo kde umiestniť a to vo mne naštartovalo myšlienku pokračovať v nastavenom štýle a vytvoriť kompletne inštrumentálny album. Vnímal som to ako skvelú koncepciu a zároveň niečo nové, niečo, čo som predtým ešte nikdy neurobil."

Zmienka o poslednom albume Depeche Mode nás prirodzene posunula k plánom na ďalšiu, štadióny valcujúcu nahrávku Goreho domovskej kapely a k otázke, či aktuálny album "MG" predznamenáva možnú zvukovú budúcnosť DM. "Ešte sme nezašli tak ďaleko, aby sme hovorili o nejakom koncepte, či zvuku budúceho albumu Depeche Mode," poznamená a zároveň rozdrví sny légií ich fanúšikov. "Skôr sme sa medzi sebou, a s našim manažérom, bavili len o možnosti nového albumu, ku ktorému sme všetci nakolení, no časový plán, či niečo podobné, zatiaľ neexistuje. Na čokoľvek v tejto súvislosti je ešte priskoro."

Dovtedy sa teda každý, kto pátra po čistej esencii Depeche Mode, musí vysporiadať s nepredvídateľnosťou skladieb, z ktorých je zložený album "MG". Môže to byť síce riskantný krok do nepoznaného sveta Martina Gorea, no pre skúsených poslucháčov pôjde o priblíženie k niečomu, čo Martina motivuje.

Vydanie albumu "MG" je naplánované na 27.apríla 2015

Autor: Mat Smith
Zdroj: Clash Music

Názory Devotees (14)

tomy

 1    2. apríl 2015 o 19:41

Už pri predchádzajúcom rozhovore s Martinom som mal slzy na krajíčku… Ľudia trpiaci Alzheimerom a demenciou, prirovnanie hudby DM k vlkovi, dokumenty a veľa ďalších skvelých myšlienok, to všetko mi až príliš pripomína môj osobné skúsenosti, koníčky, postrehy a tak… Ale o tom škoda reči, koho dnes zaujímajú osobné žvásty, ktoré nik iný nemôže precitnúť... Každý z nás ma predsa svoje tajomstvá, nie?
Ako som už raz spomenul, ja sa na tento album veľmi teším, pretože som veľký fanúšik inštrumentálnej hudby a aj v tomto smere som rád, že Martin sa posúva ďalej… Niekedy mám pocit, že takýto štýl hudby dá človeku po emočnej stránke oveľa viac ako klasická pieseň... Proste my “autisti” si vieme z inštrumentálnej hudby domyslieť a zobrať viac ako z normálnej hudby… Martin som tvoj fan smile.

smidak101

 2    2. apríl 2015 o 20:19

Hezky napsaný taky to mám rád, tomy.

dvestotri

 3    2. apríl 2015 o 20:48

Martin je King !!!!!

ViolateYou

 4    2. apríl 2015 o 22:27

Martin je hudobny genius a zda sa byt aj mimoriadny clovek nech len robi hudbu lebo ju robi najlepsie.Po tychto rozhovoroch u mna zas stupol. Tiez by ma zaujimali jeho nazory, postoje.. S aphexom twinom sa s nim zhodnem lebo je to aj jeden z mojich najoblubenejsich albumov a nie iba instrumentalnych ale vobec. Jeden z naj albumov 90.rokov a xtal jedna z najuzasnejsich skladieb vsetkych cias.

Notik

 5    3. apríl 2015 o 09:03

Inak , prave ze bonus skladby z delty su bohovske

Monghi

 6    3. apríl 2015 o 10:17

@Notik… povedal by som, ze prve tri skladby z bonusoveho disku Delta Machine uplne zatienuju album samotny

@ViolateYou… Aphex Twin na zaciatku 1990tych rokov, to bolo vazne nieco! Aj veci, ktore vydal ako Richard D.James ... a tie ambientne vyberovky, ako boli genialne v dobe svojho vydania, tak dodnes nestratili nic zo svojej krasy a elegancie. A spomenuta “Xtal”, nikdy nezabudnem, ked som ju pocul prvykrat a bol som z nej “paf” ... Celkovo ranne 90-te roky, pripadne detroitska era techna, to bolo to naj obdobie v elektronickej hudbe. Vynaliezave zvuky, genialne projekty, sama inovacia… dnes mi elektronicka scena pride len ako pokus co najviac sprznit, skreslit a zdeformovat uz davno vymyslene zvuky, ci melodie a k tomu ma niekto este drzost to nazvat vynaliezavostou…

Kazdopadne sa na Martinov projekt velmi tesim…

Notik

 7    3. apríl 2015 o 12:02

teda priznam sa apex twin je pre mna spanielska dedina , teraz som to pocuval , pre mna slabe , taky o nicom asi ambient? alebo neviem , nijako ma to neoslovilo , trochu pripomina Schillera ale ozaj len trochu , nazval bych to nelubozvucnee aj ked tam je kopec zvukov

tomy

 8    3. apríl 2015 o 12:43

Ja som zas teraz prepadol starej dobrej klasike Koto band, ktorá začiatkom 90 r. hrala priam v každom rádiu ako podmaz… Keby ste nevedeli, kto to je, tak hľa:
http://en.wikipedia.org/wiki/Koto_(band)
Hmm tie ich cédečka som zháňal poriadne dlho a stále sa z nich teším ako malý chlapec, aj keď viem, že kvalita už nie taká, ako som ju vnímal vtedy, keď som bol mladší a hudobne intenzívnejší smile.

ViolateYou

 9    3. apríl 2015 o 15:58

Monghi: no tak Aphex Twin je zvukovy vizionar pri vela skladbach sa to zda byt ako nejaky zhluk nezmyselnych zvukov pripadne monotonna zalezitost no po par pocutiach to stale viac znie dobre a hlavne je to velmi imaginotvorna hudba, mna najviac oslovil uz spomenuty album Selected Ambient Works I. koli celkovej atmosfere, uplne neokukanym zvukom a svojim vlastnym unikatnym stylom (dalsie albumy/ep su tiez unikat ale uz to neni ta prva šleha). Proste Aphex Twin je ako DM ked to pocujes nemozes si to pomylit, hned vies ze je to Aphex Twin. Hudba 90.tych rokov je naj, ale aj dnes vie clovek najst skvelu elektronicku hudbu. Na kolko su tie zvuky zrecyklovane a neinvencne neviem moc posudit v niektorych pripadoch ale minimalne par kapiel ako crystal castles, bonobo, burial, sohn, moderat ci the xx zneju skvele a su to podla mna dost progresivne kapely.. narozdiel ja neviem od napriklad la roux, to je ako zrecyklovany synth pop 80tych rokov. Aj ked fajn.

Monghi

 10    3. apríl 2015 o 16:36

@ViolateYou… zhodneme sa… Bonobo, Moderat, The XX, Jamie XX… a kopec dalsich projektikov, zatial s nie velmi dlhou zivotnostou, ktore nam pomanaha mapovat Radio FM, su skvele zalezitosti… Dokonca aj Martin vo svojich dj-skych setoch ponuka zaujimave veci. Moj problem skor suvisi uz s vekom, uz to vo mne po hudobnej stranke nevrie tak intenzivne, ako 20 rokov dozadu… dnes uz su to len take chvilkove zablesky, ked z casu na cas, na 2-3 dni intenzivne prepadnem nejakej kapele, ci hudobnemu stylu smile

A Crystal Castles maju len jedinu chybu, tu najvacsiu, skoncili smile Zato Faithless ma milo prekvapili svojim restartom, uvidime, ako sa v lete predvedu smile

ViolateYou

 11    3. apríl 2015 o 19:32

Monghi: hej to je velka skoda ze uz skoncili :( Faithless hadam raz spoznam viac ked bude nalada a cas:)

Notik

 12    5. apríl 2015 o 08:07

mg mg uniklo na net!!!!!

Monghi

 13    5. apríl 2015 o 09:00

ono to zrejme vobec nie je Martinov album… staci si pustit udajnu ‘islet’ a porovnat ju s tym, co odznelo nadavno na BBC Radio 1

Notik

 14    5. apríl 2015 o 09:16

keed som to poeovnal z europa hymn tak mam pochybnosti , inak ked som si to pustal ulomkovite prebehlo my cez hlavu , hrozne , bez ducha a este aj skoro techno, onico , horsie ako dj martov set pred koncertom DM