FB Fan Takeover: Tim Simenon

FB Fan Takeover: Tim Simenon

V rámci celoročnej akcie "Facebook Takeover", kedy Depeche Mode každý deň odovzdajú správu svojej fb stránky vybraným fanúšikom a priateľom skupiny, si svoju vládu vychutnal aj Tim Simenon, producent albumu "Ultra".

Ahojte,
volám sa Tim Simenon a dnes prevezmem správu facebookovej stránky Depeche Mode. Veľmi rád sa s Vami podelím o moje prvé skúsenosti s Depeche Mode, s ktorými som, ako fanúšik, zvládol časy puberty, neskôr im urobil zopár remixov a samozrejme, v 1990tych rokoch, som im produkoval nahrávky a koncertoval s nimi. V súčasnosti som už hudbu zavesil na klinec a všetky aktivity zameral na moju reštauráciu v Prahe, ale teším sa, ako si s Vami počas dnešného dňa zaspomínam, takže neváhajte mi v komentároch nechávať otázky, budem sa snažiť zodpovedať čo najviac.

ULTRA

Počas leta 1995 sa mi ozval Daniel Miller s tým, že Depeche Mode hľadajú vhodného producenta, nakoľko začínajú pracovať na nových skladbách. Myslím, že Martinovi a Davidovi sa veľmi páčil album Gavina Fridaya, "Shag Tobacco", ktorý som rok predtým produkoval, takže od tohto momentu to začalo byť zaujímavé. S Danielom, Martinom a Fletchom sme si teda dohodli stretnutie s londýskej kancelárii kapely, kde sme si spolu vypočuli demo nahrávku skladby Useless. Bola to skladba v tej najzákladnejšej podobe, s Martinovými vokálmi, no obsahovala aj melódie, štruktúru a základný gitarový riff.

Stretnutie bolo vydarené, takže na jeseň 1995 som dal dohromady malý produkčný tím a spolu sme sa presťahovali do štúdia Eastcore, v Západnom Londýne, kde som často zvykol pracovať, a začali sme experimentovať a pracovať s prvými troma Martinovými autorskými skladbami.

Počas prvých týždňov sme zažili množstvo emócii - nadšenie, tlak a neistota, tie nás prepadávali najviac. Nadšenie bolo ovplyvnené skutočnosťou, že som pracoval s kapelou, ktorú som počúval dlhé roky. Tlak súvisel hlavne s Alanovým odchodom, po ktorom zostali "veľké topánky", ktoré bolo potrebné správne obuť. Neistota zasa s nami lomcovala neustále, pretože nebolo jasné, či album nakoniec bude vôbec dokončený, keďže nás desili vtedajšie Davidove zdravotné problémy. Museli sme veci jednoducho spomaliť a sledovať, ako sa ďalej budú vyvíjať.

Prvé tri skladby, na ktorých sme začali pracovať, boli "Useless", "Insight" a "Sister Of Night". Produkčný tím tvorili Dave Clayton (klávesy), Kerry Hopwood (programátor) a Q (inžinier). V rannom štádiu produkcie sme sa primárne zamerali na tempo skladieb, ako aj na kľúčové prvky, ktoré by sedeli Davidovým vokálom. Akonáhle sme vystavali základy, tak sme boli schopní pustiť sa do samotného kreatívneho procesu, čo už bola zábava. Po niekoľkých mesiacoch sme mali všetci pocit, že spolupráca medzi nami funguje, čo bol neklamný znak, že počas vianočnej pauzy mohol Martin skomponovať ďalšie skladby, s ktorými by sme mohli pokračovať v nasledujúcom roku.

Po Novom roku mi Martin prehral demo verziu skladby "It´s No Good". Opäť šlo o tú najzákladnejšiu verziu s jeho vokálmi. Takmer som explodoval ... môj prvý dojem? Klasický Depeš!

Takže, tak ako Martin pokračoval v roku 1996 v písaní skladieb, my sme pokračovali v práci. Nasledovali práce v newyorkských Ladyland Studios a v losangelských štúdiách Larrabee West, až sme na jeseň roku 1996 mali nahratú väčšinu skladieb a to vďaka absolútnej vytrvalosti, odhodlaniu a tvrdej práce všetkých, ktorí sa nahrávania zúčastnili. V závere roka sa sme vrátili do Londýna, kde nám Daniel Miller prenajal Abbey Road štúdiá, v ktorých sme počas novembra a decembra album zmixovali. Začiatkom roka 1997 bol album "Ultra" dokončený!

Only When I Lose Myself EP + Singles Tour

S albumom "Ultra" prišlo rozhodnutie kapely vynechať turné, na ktoré sme sa však vydali v nasledujúcom roku. V súvislosti s podporu kompilácie "Singles 86 - 98" sme sa však opäť vrátili do štúdia a nahrali zopár skladieb pre nový singel. Nakoniec sa nám podarilo dokončiť tri skladby: "Only When I Lose Myself", inštrumentálnu skladbu "Headstar" a pieseň "Tempt" (ktorá bola na poslednú chvíľu premenovaná na "Surrender").

The Singles Tour odštartovalo v septembri 1998 a ja som sa ku kapele pripojil na sedem týždňov, v rámci európskej časti turné. A aká to bola úžasná skúsenosť! Mať možnosť odohrať 45-minútový dj-ský set a zahriať tak publikum pred príchodom samotnej kapely, to bola pre mňa čistá radosť!

Tak vďaka, že ste ma dnes sledovali a dúfam, že ste si to užili. Pripravil som Vám k tomu môj vlastný playlist, ktorý obsahuje niekoľko remixov, ktoré som pre kapelu pripravil v období albumov "Music For The Masses" a "Violator", ale pridal som aj nejaké moje obľúbené remixy z obdobia "Ultra" albumu. V setliste nájdete aj iné skladby, ktoré sa Vám, dúfam, budú páčiť, vrátane skladby "Milakia", ktorej spoluautorom je Martin a rovnako si v nej aj zahral.

A aby som nezabudol, ak budete v Prahe, zastavte sa v reštaurácii Brixton Balls a príďte ma aspoň pozdraviť :)

Timov tracklist:

Depeche Mode - Strangelove (Highjack Mix)
Depeche Mode - Everything Counts (Simenon/Saunders Mix)
Depeche Mode - Enjoy The Silence (The Quad: Final Mix)
Björk - Play Dead (Tim Simenon Remix)
Depeche Mode - Home (Air Around The Golf Remix)
Bomb The Bass - Bug Powder Dust
Depeche Mode - Useless (K & D Remix)
Depeche Mode - Painkiller (DJ Shadow Mix)
Depeche Mode - It’s No Good (Andrea Parker Mix)
Bomb The Bass feat. Martin Gore - Milakia

Názory Devotees (4)

jozefst

 1    2. február 2018 o 22:16

Tím odviedol pre DM kus dobrej práve. Vďaka!

cold_case

 2    3. február 2018 o 18:43

Súhlasím… Škoda, že neprodukoval aspoň tri albumy za sebou, počnúc albumom ULTRA a skvelým (hádam najlepším) (maxi)singlom ONLY WHEN I LOSE MYSELF… EXCITER, resp. PTA by zneli určite temnejšie a počúvateľnejšie ako znejú... Skôr, ako na koncert DM do Prahy, by som šiel na jeho mäsové guľky… grin, resp. fanúšikovia môžu ísť najprv k nemu na večeru a potom na koncert… Super, “zabiť jednou ranou dve muchy.” grin

MODRY

 3    13. február 2018 o 18:43

dik za dobry album Ultra,este lepsi singel Only When,Surrender,Headstar-keby znel takto cely dalsi album tak to hej !

Jakub73

 4    20. február 2018 o 10:13

Bomb The Bass mě naprosto dostali věcí Bug Powder Dust. Zde to je: https://www.youtube.com/watch?v=trbvx1U6Ry8. Měl jsem celé album Clear z roku 1995. A legendární je i remix tohoto singlu od Krudera a Dorfmeistera. V tý době jsem sjížděl z elektroniky Meat Beat Manifesto, Swayzak nebo Renegade Soundwave. Neskutečné debuty vydali třeba Underworld, Leftfield, Beck nebo Tricky. A byly další skvělý kapely - Pulp vydali dvě geniální alba, Sonic Youth, PJ Harvey, Pavement, Jane´s Addiction, Primal Scream, The Young Gods, Curve, samozřejmě úžasný Massive Attack, Dimitri from Paris odstartoval francouzskou vlnu (pak přišli Daft Punk, Air, Kid Loco). A miloval jsem hip-hop řízlej jazzem (A Trible Called Quest, De La Soul nebo Digable Planets) a taneční hudbu. Byla to vzrušující doba a zdálo se, že kapela jako Depeche Mode je passé. Můj miláček Alan odešel, Dave málem rozšířil klub rockovej hvězd, který se ufetovali… Z dnešního pohledu na tom DM nebyli moc dobře. Ale Daniel Miller přišel s geniálním nápadem, aby další desku produkoval Tim Simenon. Tim měl Depeche rád a jejich hudbě rozuměl. A to je strašně důležitý. Protože nejlepší desky Depeche udělali s lidma, který jim rozuměli - ať to byli na začátku Daniel s Garethem a pak Flood. Ultra se opravdu povedlo a když si člověk tu desku ještě vylepší vlastním tracklistem, na který přidá Only When I Lose Myself a Surrender, a pár skladeb z Ultra dle svého vlastního vkusu vynechá (já třeba nemusím Freestate a Uselink), pak se jedná o naprostou špičku v tvorbě Depeche Mode. Mimochodem, někde jsem četl, že Tim měl po dokončení nahrávání Ultra naprostý kolaps z totálního vyčerpání, kterej ovlivnil jeho další dráhu jako muzikanta - následujících 5 let nic nevydal ani nevyprodukoval. Přál bych si, aby se Depeche Mode vyprdli na ty mladý kluky, který jim desky produkujou teď. Jen to, že také dělaj elektronickou hudbu, neznamená, že dokážou do těch nahrávek dostat ten “depeche feeling”. A to už vůbec nemluvím o tom, že by dokázali udělat desku překvapivou, novátorskou, nečekanou, odvážnou… Ale já to vlastně chápu. Kapely netvořej svá vrcholná díla na prahu šedesátky. V historii pop music skoro úplně každej umělec vydal své opus magnum plus mínus autobus ve věku cca 30 let.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa