Duch, komunita a Depeche Mode (2016)

Duch, komunita a Depeche Mode (2016)

S Davidom Gahanom, tak trochu aj o očakávanom, novom albume Depeche Mode, pre poľský denník Gazeta Wyborcza.

Rok 2016 možno charakterizovať ako "rok odchodov". Svet prišiel o Bowieho, Lemmyho, Princea a mnoho ďalších excelentných hudobníkov. Neznamená to akýsi koniec ďalšej éry?
Najsilnejšie ma zasiahol odchod Bowieho. Poznali sme sa, naše dcéry navštevovali tú istú školu. Veľakrát som premýšľal o jeho smrti, o tom, čo je skutočne dôležité, rodina, priatelia, o tom, koľko som skutočne s nimi, z dôvodu cestovania, koncertovania. To všetko sa mi preháňalo hlavou už pred nahrávaním nového albumu Depeche Mode. Ale späť k Vašej otázke. Nie som si istý, či tu môžeme hovoriť o konci nejakej éry. Bowieho smrť skôr oplyvní budúcnosť, než minulosť, ale nechcite po mne, aby som uvažoval o minulosti.

K práci na novom albume a turné ste opäť prizvali režiséra, fotografa a vizuálneho umelca Antona Corbijna. Čo konkrétne očakávate od dizajnu a vizuálov, čo na druhej strane nie ste schopní transferovať do hudby?
Už keď sme sa s Antonom stretli po prvýkrát, už vtedy bol uznávaný fotograf a spolupracovník magazínu NME, a hlave sa dostal do povedomia vďaka úžasným záberom Joy Division a ďalších umelcov. Pomohol nám definovať vizuálnu stránku Depeche Mode, tú, ktorú ľudia vidia. Od úplného začiatku mal veľmi jasnú predstavu ako pretransformovať našu hudbu do obrazu. Nahrávali sme veci, ktoré sa nedali k ničomu prirovnať a on už pri prvom videoklipe postupoval ako pri práci s novým médiom. Je to dar a požehnanie, robiť s ním tak dlho, náš vzťah prerástol v jedno úžasné priateľstvo, dnes už sme ako starý manželský pár.

Spolupracujete spolu už 30 rokov, je Antona teda možné považovať za štvrtého členka Depeche Mode?
No to jednoznačne! On, rovnako ako my ostatní, chápe potrebu neustálej zmeny, provokácie, hľadania. Krotkosť mu nič nehovorí a preto má našu úplnú dôveru, súhlasíme pri ňom s vecami, ktoré by sme u iného odmietli. Je u neho bežné, že jeho nápady sa neobmedzujú iba na oblasti videa a obalov fyzických hudobných nosičov, on to všetko kombinuje, čo môžete často vidieť aj pri našej pódiovej prezentácii.

Cítiť tento spoločný jazyk aj pre debatách s ostatnými z kapely?
To nie. Viete, za tie roky sme vyprofilovali svoj vlastný manažment. Martin s Andym ma z debát s Antonom uvoľnili, myslím pokiaľ šlo o výber grafických návrhov, či nápadov pre hudobné videá. Samozrejme, tu a tam musíme veci odsúhlasiť všetci, nakoniec, sú zasa oblasti, v ktorých pracujem s Antonom iba ja.

Na akého ducha odkazuje nadchádzajúci album "Spirit"?
Musím priznať, že je to veľmi silný a jasný názov. Reflektuje nielen na náladu albumu, ale mám silný pocit, že odkazuje na našu prácu celkovo. Verím tomu, že naša hudba oslovuje ľudskú dušu, preniká do jej hĺbky náležitou silou. Tí, ktorí to zažili, sú s nami spojení, akoby bola medzi nami nejaká dohoda.

A nereflektuje tak náhodou aj na ducha našej doby, v ktorej akoby duchovno nahrádzali technológie?
Do tejto doby ten názov pasuje dokonale. Dnes sú totiž tými kľúčovými slovami, či heslami, ktoré sú zároveň aj extrémne dôležité, práve duchovno, komunita, spolupatričnosť a mier.

Žiješ v New Yorku, v jednom z najvitálnejších, neustále sa meniacich a dynamických miest. Máš pocit, že si práve tam dokážeš užiť kľudu?
Milujem New Yorku práve pre to, že je to mesto kľudu, nech si o ňom myslíte čokoľvek. V New Yorku sa môžete stratiť, zmiznúť, schovať sa. Je to jeden kotol plný ľudí, náboženstiev, tradícii a kultúr. Samozrejme, každý tam má svoje problémy, ale ja som vždy videl New York ako model, príklad toho, ako by mohol vyzerať moderný svet.

Zdá sa však, akoby sa moderný svet viac rozkladal, než spájal, čoho príkladom je aj Brexit.
Veľkým prekvapením pre všetkých bol skôr ten rovnomerný počet hlasov za zotrvanie a opustenie EÚ. Mne to príde tak, že mnoho ľudí hlasovalo za odchod z únie bez toho, aby si uvedomovali, čo vlastne Únia znamená, ako funguje, čo reprezentuje. Ľudia sa jednoducho začali bát, prípadne im nahovorili, aby sa báli. Veľkú časť viny v tomto smere nesú aj médiá.

A ty sa bojíš?
Ja som skôr nervózny, pretože som otcom. Bojím sa o budúcnosť mojich detí. Ale na druhej strane verím mladej generácii.

A aká je v tomto všetko tvoja úloha ako umelca?
Skutočnosť, že môžem urobiť niečo, čím dám ľudí dohromady a môžu vybudovať komunitu. Hudba ľudí spája, je to síce triviálne, ale je to veľká pravda.

V jednom z posledných rozhovorov si sa zmienil, že si zopárkrát v živote zažil neuveriteľný pocit z dobre vykonanej práce. Opíš nám prosím tie situácie.
To sú tie momenty, kedy má človek pocit, že je v správnom čase na správnom mieste. Kedy máte pocit, že ste na samom vrchole duševných a fyzických síl. Kedy naplno chápete význam toho, čo robíte. Je to ako konjukcia planét, to sa nestáva tak často. Ale keď sa to udeje na pódiu, za spolupráce publika, ktoré spolu s Vami spieva, je to skvelý pocit. Taký pocit naplnenia som zažil niekoľkokrát, často aj pri obyčajnej prechádzke po ulici, ale pocitu na pódiu sa to nevyrovná.

Gazeta Wyborcza, 30/12/2016, dmtvarchives.com

Názory Devotees (37)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa