Dream On
Do nového tisícročia vstúpili Depeche Mode s trochu netradičným a uvoľneným albumom "Exciter", z ktorého doslova kričala pohoda slnečnej Kalifornie. A aby toho nebolo málo, pilotným singlom sa stala skladba, ktorá opäť šokovala - "Dream On".
Andy: ""Dream On" bola prvou skladbou, na ktorej sme pracovali a možno to tak bolo preto, že to bola prvá alebo druhá skladba, ktorú napísal Martin pre album "Exciter". Myslím však, že sa od ostatných albumových skladieb veľmi líši: ide o mix elektronických bítov s akustickou bluesovou gitarou, spolu s výborným textom a skutočne chytľavým refrénom. Takže, vlastne bolo skvelé, že sme túto skladbu nahrali ako prvú, bolo to pre nás dôležité a nastavili sme tak smerovanie zvyšku albumu." (Exciter EPK, 2001)
Martin: "Netuším, z kadiaľ prišla inšpirácia k tejto skladbe. Vždy som doslova nenávidel vysvetľovať význam mojich skladieb, pretože pre mňa majú špecifický význam a pre niekoho iného môžu znamenať niečo úplne iné. Ale poviem Vám niečo o atmosfére skladby a spôsobe, akým vznikla. Vzali sme pôvodné demo, ktorého som prehral Garethovi Jonesovi a Paulovi Freegardovi. Demo bola vlastne len hra na gitare a prvotná myšlienka bola gitaru vôbec nepoužiť, len vziať melodický základ a pokračovať úplne iným smerom. Po asi štyroch dňoch práce sme mali hotové podklady, v podobe ostrých elektronických perkusií, a tak sme skúsili z dema vysepartovať spomenutú akustickú gitaru, spojiť ju s podkladom a ono to znelo naozaj skvele, hlavne preto, že to znelo úplne inak v porovnaní s tým, čo znelo z doposiaľ hotového tracku." (Exciter EPK, 2001)
Mark Bell: "Táto skladba obsahuje až dve gitarové linky. V prvej sú použité nylonové struny, v druhej oceľové. Obe linky boli nahrávané veľmi blízko k mikrofónu, aby sme tak získali viac hluku a ten špeciálny "pumpový efekt". Keď hráte na akustickej gitare veľmi jemne, tak získate množstvo čudných tónov a hluku, takže výsledný zvuk znie takmer elektronicky. Disponovali sme dokonca s gitarovou linkou s tanečnou rytmikou. Pracovali sme s ňou následne akoby so slučkou. Ďalšiu linku sme upravili s Plugin Vocalign. Pripomínalo to živé hranie, no s veľmi presným časovaním." (Keys Magazin, Germany, 2001)
Martin: "Miliónkrát som už povedal, že veľmi nerád rozprávam o mojich skladbách, ale možem povedať, že je to o ľuďoch, ktorých poznám a ktorí poznajú mňa. Moje skladby nikdy nie sú o jednej konkrétnej veci, či záležitosti. Je to skladba o mojej averzii voči druhým a voči sebe samému. Ako som mohol všetko tak pokaziť? Vlastne takto ... toto je náš nový singel, je to celé averzií voči sebe samému."
Andy: "Tak to som rád, že to konečne viem. To použijem."
Martin: "Hlavne si ju nepúšťajte na svadbe ... myslím ako svadobnú pieseň."
Dave: "Neboj sa, Martin. Určite ju použijú :) " (Associated Press, 2001)
Mark Bell: "S elektronickými zvukmi v "Dream On" sme zaobchádzali s rovnakým rešpektom, ako s tým akustickými. Ak mám prístupovať k elektronike ako k zvuku z budúcnosti, so všetkými tými fázami a bláznivými hopsandami, tak ma to nesmierne nudí. V prípade tejto skladby šlo o poctivú záležitosť s absolútne nepoškvrnenými "live" časťami, ku ktorými sme pridali dekoratívne elektronické party, ktoré skladbu zrýchlili a vyrozprávali celý príbeh." (Keyboard Magazine, 2001)
Na vašom singly "Dream On" je malý detail, ktorý ma okamžite upútal: pred nástupom slohy, a po premostení, zaznejú dve krátke syntezátorové "cinknutia". Prečo bolo pre Vás dôležité ich pridať do aranžmánov?
Martin: "Sú to spojítka."
Andy: "Znie to záhadne a čudne zároveň. Boli vytvorené na syntezátoroch Nord Lead a Synthi, teda som o tom presvedčený."
zdroj: depechemode-live.com
Názory Devotees (13)
tommy
1 1. marec 2019 o 08:22
Hm, na tento singel sa tak dlho čakalo a koľko sa medzitým udialo… DM “hybernovali” a my sme bojovali… So smrťou, karmou, sebeckosťou, falošným dávaním.. Tento text patrí k vôbec tým najlepším a najúprimnejším, čo Martin napísal… A to načasovanie… Keď vydali tento singel, tak som myslel, že svet opäť “depešácky precitne”, ale nakoniec sa ukázalo, to čo pri ostatných - najkvalitnejších singloch DM, ako napr. Walking In My Shoes, Policy Of Truth, t.j., až tak to masy neosloví... O to viac si to vychutnajú skutoční labužníci… Tá krásna súhra akustickej gitary, vokálnej linky… Pekné Davidove frázovanie, relatívne svieže a plynulé..., pekný videoklip, priam si žiadal okamžité premostenie na druhý track “SHINE”, rovnako ako na albume… Opäť sa vrátili k tomu typickému prelínaniu piesní... Na druhej strane sa ukázalo, ako DM nevedia naživo vytĺcť to najlepšie, čo tá-ktorá pieseň prináša… A “Dream On” je toho peknou ukážkou… Toto by mohla byť taká “pecka” na koncertoch, že až... Chytľavé intro, postupný nástup viacerých akustických gitár, perkusií, silného vokálu až do vyvrcholenia zborového ošiaľu…
Dalo by sa s tým pohrať... Ale aj to sú DM.. .Naznačia dokonalosť, aby ju následne “zabili” priemiernosťou a nudou… Veď poslucháč si do domyslí... Ako celý “Exciter”... Ale predsa niečím príťažlivý... 
jozefst
2 3. marec 2019 o 15:42
Singel Dream on predznamenal album Exciter, na ktorom DM definovali svoj nový zvuk pre 21 storočie, ktorý si však medzi mnohými fanúšikmi nenašiel miesto, ale u DM to bol dobrý počit. Zvuk Excitera vypiloval následne Martin Gore na svojom druhom sólovom albume Counterfeit².
jozefst
3 4. marec 2019 o 16:16
Zomrel Keith Flint z The Prodigy, predstaviteľ jednej z elektronických legiend. Dávam to sem, aj keď je to mimo tému, ale nedalo mi.
tommy
4 5. marec 2019 o 10:11
... pokračovanie “DREAM ON”
Ako som napísal, po “DREAM ON” má človek doslova potrebu pustiť si druhý track “SHINE”... Jedna z najakrajších piesní na tomto čudesne krásnom, zvláštne intímnom a hudobne miestami nepochopenom albume… Akoby tento album kopíroval komplikovanosť a farebnosť medziľudských vzťahov… Egocentrizmus strieda túžba niekoho milovať, učiť sa s ním lietať, byť spolu dokonale nedokonalí, byť milovaní a láskou prežiarení... Nevisieť na vlnách priemernosti… “SHINE” je krásna, intímna, anjelmi darovaná...
“Follow our stars under a painted sky We’ll leave the world behind We’re learning to fly We used to get by “
Čo po nej môže nasledovať? Predsa posadnutosť láskou, tou krásnou drogou, ktorá búra predsudky, z handicapu robí cnosť, chladnosť mení na vrúcnosť... Po nej prichádza zrada, pád na kolená... Pochybnosť... Tá tichá nemoc (obsesia), z ktorej niet úniku… Silný track, silné verše:
“It’s a sad disease Creeping through my mind Causing disabilities Of the strangest kind”... “The Sweetest Condition” - skrytá perla na albume, naživo úžasná...
Čo môže zranený milenec viac potrebovať, ako obyčajný dotyk, nehu bez slov, pohladenie bez falošnosti, zákernosti… Keď tvoje nádherné telo odčiňuje skutky, slová, ktoré ťa zrazili na kolená...
“When the body speaks All else is hollow I’m just an angel Driving blindly Through this world I’m just a slave here At the mercy Of a girl Oh I need your tenderness Oh I need your touch Oh I dream of one caress Oh I pray too much”
Nebol som iný, nebol som jediný porazený a sklamaný... Samota bolí, ticho a tma ubíja…
“We’re the horniest boys With the corniest ploys Who take the easiest girls To our sleaziest worlds…”
Rýchlo zabudnúť na tie časy… “The Dead Of Night”. Silný “open track on live performance…”
Potrebujem spomaliť, nájsť starú vieru v dobro, nádej, lásku… Bude to dlhá cesta, možno navždy zarúbaná, karmou spravodlivo odmietaná...
tommy
5 5. marec 2019 o 10:45
Môžem byť ešte milovaný? Kto z nás chce opätovne zažiť sklamanie, odmietnutie… Cesty lásky sú krehké, nie každého čaká sladký koniec, odpustenie… Som na kruhovom objazde a neviem z neho vyjsť tou správnou cestou…
“If you’ve suffered enough If you’ve suffered enough I can understand what you’re thinking of I can see the pain that you’re frightened of”
Krásne napísané, asi nie raz odžité... O tom je “Freelove” - singel, ktorý mal potenciál byť lepší ako “ENJOY THE SILENCE”, ale ktorý ostal akýsi nedocenený, nedotiahnutý, stratený... Ale kto hľadá, ten nájde, kto cíti hudbu, tak vie z neho vybrúsiť diamant… Že, mr. Flood? Vďaka.
Prečo si sa ku mne vrátila? Aby si ma jemne zabila? Tá bolesť je na nevydržanie… Čím som si to zaslúžil? Som skutočne taký zlý, bol som fakt taký sebec, aby musel znášať toľko bolesti… Znova a znova… Takmer do bezvedomia…
“Comatose, almost You’ve got me dreaming Slipping in And sliding out Life has no meaning…” Fakt výstižné!
“It’s the dark night of my soul And temptation’s taking hold But through the pain and the suffering Through the heartache and trembling I feel loved I feel loved…”
To som musel fakt padnúť až na úplne dno, aby som opäť mohol cítiť niečo krásne, niečo vzrušujúce… Cítim sa milovaný.. Nie je to klam… Občas treba pocítiť od niekoho “priamy ťah na bránku”. Bez sľubov, falošných nádejí... Len tak… Dáš mi ju? Dám ti ju… Nebráň sa… Prijímaj… Som šťastný! Som milovaný!
“Tell me this whole thing is madness And we’re doing fine Put your little hand in mine And believe in love Put your head on my chest And breathe love Breathe love Breathe love Breathe love…”
“I need to hear that you love me Before you say goodbye..”
Vieme kam to smeruje, ale predsa sa túžbe neubránime…
Toto bola láska na prvé počutie, na prvé koncertné prevedenie… Počuť to v Prahe od autora bol neskutočný zážitok.. Jedna z najsilnejších vecí na koncerte… Pieseň “Breathe” nasledovala hneď po “Surrender”, ktorá je u mňa top… Dve perly po sebe… Čo viac si želať...
“You have bound my heart with subtle chains So much pleasure that it feels like pain So entwined now that we can’t shake free I am you and you are I “
Ďakujem Vám Martin Gore. Lepšie ste to nemohli napísať... “I Am You”... Zobúdzal som sa s týmito slovami, zaspával som s týmito slovami… A cez deň som ich mal priamo pred očami… Najobľúbenejšia vec na albume!!!
Tak mám predsa nádej?
“Here, somewhere in the heart of me There is still a part of me That cares And I’ll, I’ll still take the best you’ve got Even though I’m sure it’s not The best for me”
Pravé šťastie sa nehľadá ľahko… Môže byť ukryté... Ale keď je človek romantický realista, napísané slovami klasika:
“When you’re born a lover You’re born to suffer Like all soul sisters And soul brothers Like all soul sisters And soul brothers”
“Goodnight Lovers”
PS. Exciter som až dodnes nevedel doceniť... Hanba mi!
jozefst
6 5. marec 2019 o 20:06
tomy, píšeš pekné poetické príspevky, dobre sa to číta.
Michaela 146
7 5. marec 2019 o 22:16
@jozefst: Souhlasím
@tomy: Asi před měsícem jsem zde psala: “Největší pohroma postihne lidstvo v den, kdy zmizí všichni snílci”....a jsem velmi ráda, že tomu tak není....
Ve svých vzpomínkách se vrátím do roku 2001při prvním poslechu alba mě Exciter hudebně nenadchl následně jsem album zavrhla, ale na koncert jsem přesto šla, asi jsem neměla žádný silný, emoční podnět, ani žádný muž v tom roli nehrál, tak abych tu desku začala mít ráda a nebo to bylo celé úplně jinak, hudebně mě to ničím neoslovilo. Po skvělé desce Ultra jsem Exciter horko těžko rozdýchávala. Ale přesto mě jedna skladba oslovila I am you, která je pro mě magnetem na albu.
Díky tvému přispěvku s poetickým obsahem pro romantické duše jsem se do té textové stránky hlouběji ponořila a album pro mě dostalo zcela jiný hudební rozměr
tommy
8 6. marec 2019 o 08:59
Vaše slová sú milé, vážim si ich… Sme tu taká malá komunita s iným cítením a videním sveta okolo nás…
Títo skvelí páni sú impulzom toho, že moja malá duša vygeneruje pár náhodných slov… 
To oni (spolu s pár ďalšími) ma (ne)vedome držia nad vodou…
Za všetkým je Martin Gore, ktorý krásne píše a Monghi, ktorý, ktorý to s láskou prekladá
Na druhej strane, toto bolo fakt silná trilógia, ktorá asi v každom z nás zanechala niečo krásne, ako napísal klasik:
“Something beautiful is happening inside for me
Something sensual, it’s full of fire and mystery
I feel hypnotized, I feel paralyzed
I have found heaven”
Žiaľ, obávam sa, že ak bude Monghi pokračovať v sérii článkov chronologicky s ďalším albumom, tak som skončil… :-( Prišiel do skupiny nový textár - skladateľ, niečo sa vo mne zlomilo a v konečnom dôsledku môj život sa obrátil o 360 stupňov… Ale určité obrodenie tam možno bolo…
Michaela 146
9 6. marec 2019 o 23:03
@tomy: Rádo se stalo a já si vážím právě lidí jako jsi ty, kéž by takových lidí bylo více…Textově mě zaujala People Are People…Lidi jsou lidi, tak proč bychom spolu měli vycházet tak špatně? Nepochopím kvůli čemu může člověk nesnášet jiného člověka pomoz mi to pochopit… “Většina lidí je tak šťastná, jak šťastná se rozhodla být” Na Martina je radost pohledět, stále úsměv na tváři i když roky přibývají, on je pro mě stále ten usměvavý, romanticky založený chlapec a jeho skladatelský um je nepopíratelný...hudební génius♫
Moc dobře vím proč sem ráda chodím, již jednou jsem zde psala, že si vážím práce místních adminů
MODRY
10 7. marec 2019 o 23:21
DOBRA PESNICKA,AJ NAZIVO V 2001r ZNELA PRE MNA VELMI DOBRE.A B-cko EASY TIGER JE KRASNA NALADOVKA…
V 2001r NA ZACIATKU PRAVE TEN PRECHOD Z EASY TIGER DO GITARKY Z DREAM ON….
tommy
11 8. marec 2019 o 08:56
@Michaela 146: “People Are People” je zásadný zlom pre Martina ako textára… Myslím si, že Martin sa tam po prvýkrát “textovo vyzliekol” a teraz akoby sa hanbil zato, že tak urobil… Myslím si, že tento text je v týchto pohnutých časoch na našom starom kontinente (nárast extrémizmu a migrácie) celkom nadčasový text, ktorý by stál za opätovné zaradenie po setlistu… Takže ešte raz - nechápem, prečo sa Martin hanbí za svoj prvý striptíz pred svojimi milovanými (fans)... Veď ako si aj ty spomenula: My ho máte radi takého aký je… A že je ako textár - skladateľ obdarený, tak o tom niet pochýb… Tá jeho citlivosť a krehkosť je jeho devízou a nie slabosťou..
Lojzo
12 8. marec 2019 o 12:36
@tomy: Chlape ked si napisal svoj dlhy dlhocizny prispevok som si normalne pomyslel ze ti niekto hackol konto, lebo takto si tu na fore nikdy nepisal
Nooo mas talent zhora takto pisat, to sa musi nechat 
a je fajn ze tu mame dve take DM duse (myslim tiez na Michaela 146).
Tvoje prispevky vzdy rad citam lebo je v nich stipka humoru, kritiky a fantazirovania, ale toto ma zlozilo
tommy
13 8. marec 2019 o 14:37
@Lojzo - prosím prestaň, lebo sa rozplačem… Už som dosť rozcítený, keďže Petra Vlhová práve u našich bratov vyhrala obrovský slalom…