Depeche Mode v BBC Radio Bristol (1981)

9.november 1981 a Depeche Mode v bristolskom štúdiu BBC, v relácii Six O´Clock Rock, len pár hodín pred ich vystúpením v tamojšom klube Locarno. Moderátor Al Read si na pomoc prizval dve fanynky kapely.

Al Read: Ani nie za 12 mesiacov, aspoň si myslím, vyšli z malých klubov a začali predskakovať na veľlých koncertoch známych umelcov, v najväčších tanečných sálach Británie. A to je vcelku krátky čas. Chcem tým povedať, že úspech sa dostavil celkom rýchlo, nie? Boli ste na to, Dave, pripravení?
Dave: Či sme boli na to pripravení?

Al: Myslím na úspech.
Dave: No jasné, po všetkých stránkach :) Ale nie, to vážne nie. To všetko, čo sa udialo, to bolo neočakávané.

Al: Pripojili sa k nám aj fanúšikovia, Jacqui a Debbie, a verím, že aj oni majú pripravených niekoľko otázok. Tak Jacqui, poďme na to.
Jacqui: Dobre. Takže, Dave, ako sa vlastne správne vyslovuje názov kapely?
Dave: Depech-ay. Samozrejme, správne sa má vyslovovať Depeche, ale my používame Depech-ay

Al: Takže ja som to v období, posledných 12 mesiacov ... vyslovoval úplne nesprávne.
Dave: Veru tak. Ako aj všetci ostatní.

Debbie: A čo to vlastne znamená?
Dave: "Rýchla móda". Ale to závisí od toho, ktorá časť slova sa zvýrazní prízvukom. Môže to mať viac významov.

Al: Do akej miery máte pocit, že máte módu v hudbe pod kontrolou. Alebo Vás móda ovláda?
Dave: To máte na mysli obliekanie?
Al: Skôr chcem povedať, že hudba, ktorú hráte, je aktuálne v kurze, rovnako ako Váš štýl obliekania.
Dave: Ja myslím, že toto je pop roku 1981. To nie je ... móda na to nemá veľký vplyv. My jednoducho radi vyzeráme na pódiu dobre. Ale na tom až tak nezáleží, hudba je omnoho dôležitejšia.

Al: Dobrá odpoveď.
Debbie: Navštevovali ste rovnakú školu a radi?
Andy: Iba dvaja z nás, ja a Martin. Vinceho som poznal skôr a Dave navštevoval školu v inej časti mesta.

Al: Takže ste s hudbou začali už na škole?
Andy: To ani nie, teda, nie ako kapela, pretože ja s Martinom sme školu skončili ako 18-roční, Vince ako 16-ročný. Kapelu sme založili až potom.

Al: Som sa spýtal preto, že kopec kapiel začalo fungovať v škole, väčšinou ako školské kapely. Takže vy ste sa dali dohromady až potom.
Andy: Presne tak.
Al: Fájn. Jacqui?
Jacqui: Kto Vám vlastne navrhuje kostýmy. Skúšali ste to niekedy aj sami?
Dave: Aktuálne ja a Andy, Martin si kúpil nejaké veci sám, od chlapíka, ktorý pracuje v Kensington Market. Vlastní v Kensingtone taký malý obchod. Tam inak momentálne zvykneme nakupovať všetci.

Jacqui: Ale skúšali ste si niekedy niečo navrhnúť sami?
Dave: Ja áno, ale ešte počas štúdii. Odvtedy sa tomu však už nevenujem. Nemám na to vôbec čas. Ale inak by som celkom rád.

Debbie: Akú strednú školu si navštevoval?
Dave: Southend Technical College.

Debbie: Aký štýl u Teba momentálne prevláda?
Dave: Inšpirácia 1920timi rokmi.

Debbie: A pokiaľ ide o farbu?
Dave: To vážne neviem.
Andy: Čierna.
Dave: Mám aj čierne, ale nedávno som si kúpil oblek krémovej farby. Ja vážne neviem, musí to byť pekné. Ale nemusím nič, čo je príliš vyzývavé.
Martin: Rúžová
Andy: Na rozdiel od Martina.
Dave: Áno, Martin má rád vyzývavé veci.
Andy: Je to fakt buzík.

Debbie: V jeho žiarivo bielom svetri.
Andy: Má rád žiarivé buzíkovské oblečenie.
Dave: A žiarivo biele vlasy.
Andy: Pre Martina, čím viac buzi, tým lepšie :)

Jacqui: Aké kapely ste počúvali, keď ste boli mladší a myslíte si, že Vás hudobne ovplyvnili?
Dave: Nemyslím si, že by nás Slade ovplyvnili, ako aj Sweet.
Andy: Tiež sa mi páčili Sweet.

Jacqui: Čo Gary Glitter?
Dave: No jasné!
Andy: Sweet a T-Rex
Dave: Nemyslím si, že by nás nejako ovplyvnili, jednoducho sa nám to vtedy páčilo.

Debbie: A čo aktuálne obľúbené kapely?
Dave: Simple Minds.
Debbie: Simple Minds????
Al Read: Dobrý výber! Vy ste inak na začiatku mali k dispozícii iba jedne syntezátor, nie? Až po príchode Davida ste sa zmenili na plne syntezátorovú kapelu.
Dave: Nie, k tomu sme dospeli postupne. Vince aj tak premýšľal o kúpe syntezátora, pretože sa mu páčil ten Martinov. A potom došlo k zmene aj u Andyho, pretože sa mu zdala hra na bassgitaru zložitá.
Andy: Až také zložité mi to neprišlo :)
Dave: Andy, veď si to priznaj :)

Al: Nuž, je to vcelku zložitý nástroj pre vyjadrenie emócie. Či o to nešlo?
Dave: Skôr si myslím, že po fyzickej stránke môžete s gitarou pobehovať a šantiť na pódiu, no v syntezátore sa skrýva ďaleko viac emócii a môžete s ním viac pracovať. Je v ňom omnoho viac zvukov. Gitaru môžete doplniť tak pätkou alebo efektovým pedálom.
Martin: Ako ste to vlastne mysleli?
Andy: A čo ste mysleli tou "emóciou"? Ako vlastne viete posúdiť emóciu získanú z nástroja?
Dave: Mysleli ste dúfam fyzickú stránku, nie?
Andy: Fyzicky si to tak môžem akurát užiť, jednoducho stlačím klávesu tvrdšie.
Dave: Heh, ja myslím, že mal na mysli pobehovanie, strihačky vo vzduchu a podobne. Za synťákom sa hýbať veľmi nemôžeš.

Al: Asi tak, pretože od publika Vás delí práve ten syntezátor.
Andy: Ale áno, no stále tvrdím, že zo syntezátora viete získať viac emócii, než z gitary. Ale jasné, môžete viac pritiahnuť za strunu ... :)

Al: Dobrá debata toto. Môžeme si pustiť nejakú skladbu z Vášho albumu? Vlastne, poďme sa o niektorých skladbách porozprávať? Čo taká "Sometimes I Wish I Was Dead"? Nie práve veľmi príjemná ...
Debbie: Heh, túto som ešte nikdy nepočula!
Andy: Dosť depresívna skladba.
Dave: Už ste ju počuli?
Al: No ja áno.
Dave: Hráme ju už pekne dlho, ale predtým znela inak. Odvtedy sa dosť zmenila. Vlastne prešla niekoľkými zmenami. A myslím, že toto je finálna podoba.
Andy: Ten názov je inak v úplnom protiklade k jej významu.
Dave: Presne tak.

Al: A čo taká "Any Second Now"? Práve tú by som rád zahral, myslím, že je to úžasná skladba.
Dave: Áno. Martin ...
Andy: Taký milý popevok.
Dave: Naspieval ju Martin a áno, taký milý popevok.

Al: Tak teda ...
Andy: Martin tam spieva v štýle Franka Sinatru.
Al: Hahaha, tak si to vypočujme ...

Al: Tak to bola "Any Second Now". Dnes večer sú tu s nami Depeche Mode a to bola skladba z ich nového albumu "Speak & Spell". Dnes večer hráte v klube Locarno. Aj ste museli niečo do Vašej šou pridať, po tom, čo ste opustili klubové pódia a vystupujete na tých väčších?
Dave: Myslím, že ani nie.
Andy: Máme nové stojany pre syntezátori.
Dave: Ani sme na to nemali veľa času, ale radi by sme ... premýšľame o svetelnej šou. Ono sa to však všetko zomlelo príliš rýchlo, zatiaľ používame klasické reflektory, resp. lampy.

Al: Máte v ponuke hudbu a to je to najdôležitejšie. Neočakávane dobre sa Vám darí v nezávislých rebríčkoch, s oboma predošlými singlami. Je tu taká vec, ktorá sa týka ľudí sledujúcich tieto rebríčky. Oni si totiž myslia, že keď už uspejete v národnom rebríčku, tak vlastne do nezávislých rebríčkov nepatríte. Zaujímate sa o to?
Dave: Ani nie. Viete ...
Andy: Ide skôr o to, že dnes takmer všetky vychytené nezávislé kapely ako UB40, Toyah, ale aj my, jednoducho bodujú aj v národných rebríčkoch. A faktom je, že Top 3 hity z Indies hitparády dnes automaticky bodujú v Top10, či Top20 národných rebríčkov.

Al: Trefná odpoveď. Jacqui?
Jacqui: Kde ste sa vlastne stretli s Danilom Millerom a ako Vám získal pre svoje vydavateľstvo?
Andy: Stretli sme sa v Bridgehouse, v Canning Town, asi pred rokom. Predskakovali sme Fad Gadget, ďalšia kapela z Mute, ktorá aktuálne vydala nový album.
Dave: Pustite od nich niečo!
Andy: Videl aj naše následné vystúpenie v Bridgehouse o týždeň neskôr. Páčili sme sa mu a ponúkol nám zmluvu na jeden singel. Pristúpili sme na to.

Jacqui: Opustili by ste niekedy Mute Records kvôli ponuke od väčšieho vydavateľstva?
Andy: To asi nie.
Dave: V tomto momente učite nie.
Andy: To by sa muselo stať niečo vážne, napr. že by sme sa s Danielom povadili, prípadne, že by začal páchnuť a podobne :)

Jacqui: Čo natáčanie videa a podobne? Myslíte si, že Vaše vydavateľstvo je takýmto veciam naklonené?
Andy: My sme už video natočili.
Jacqui: Vážne?
Andy: Ale myslím, že len pre zahraničie.
Dave: Asi nebude v Anglicku prezentované, pretože, keď sme ho dokončili, singel vypadol z rebríčkov. Ale možno ho niekde zazriete.
Jacqui: K akej skladbe bolo natočené?
Dave: "Just Can´t Get Enough"

Al: Tak tú si musíme vypočuť. Deb, máš ešte nejakú otázku?
Debbie: Čomu by ste sa radi venovali, ak by ste neboli v kapele?
Dave: Asi by som teraz pracoval niekde v Londýne, robil aranžéra výkladov alebo niečo podobné.

Debbie: Aranžéra výkladov?
Dave: No jasné, tomu som sa totiž venoval, na strednej škole.

Debbie: A čo Martin? Jeho sme dnes ešte vôbec nepočuli ...
Martin: Ja by som asi ešte stále pracoval v banke ... tam som totiž pracoval predtým, že som sa pripojil ku kapele.

Al: A asi by si zarábal viac peňazí, než oni.
Martin: Možno.

Debbie: Chcel som niekto z Vás niekedy stať hercom? Skúšali ste niekedy hrať?
Dave: Nie, o tom som nikdy nepremýšľal, ale možno, niekedy ...
Andy: Ja si nemyslím, že by z nás boli dobrí herci.
Dave: Nie sme veľmi fotogenickí a podobne ...
Andy: Ale viem, že Martin v minulosti v niekoľkých predstaveniach vystupoval.
Dave: A ty vari nie? Veď si hral na bassgitare v rockovej kapele.
Andy: No jasné!
Dave: Ako sa tá kapela volala?
Andy: Mustard Seed.

Debbie: Ako?
Dave: The Mustard Seed. Bola to školská kapela.

Debbie: A čo robievate vo voľnom čase?
Dave: Spím, teda keď mám tú možnosť.
Andy: Ja veľa čítam a ...
Dave: Ty určite nie! Každý večer vysedávaš v pube. To ja počúvam hudbu.
Andy: Nie, ja študujem.
Dave: Neverte mu.

Debbie: Čo napríklad?
Andy: Čítam knihy a podobne. Momentálne čítam Dobrodružstvá Robina Hooda. Dave: :)

Jacqui: Kto navrhoval obal Vášho debutového albumu? A koľko času ste strávili s jeho nahrávaním?
Dave: Prepáčte? Že kto navrhol obal?
Jacqui: Áno.
Dave: Taký strelený týpek menom Brian Griffin. On navrhoval obaly pred Ultravox a Simple Minds, napr. A v štúdiu sme strávili asi šesť týždňov.

Jacqui: Bolo to náročné?
Dave: Hlavne únavné. Skutočne únavné.
Andy: Ale mali sme tam počítač s hrami, takže to bolo celkom fájn. Hrali sme Space Invaders.
Dave: Ale fakt to bolo únavné. Mňa to doslova unavovalo, chcel som odtiaľ újsť.
Andy: Pretože sme tam boli od jedenástej dopoludnia do jedenástej v noci, celých 12 hodín. K tomu cestovanie z Basildonu do Londýna a späť, tak denne 14-15 hodín.
Dave: A boli to len dve malé miestnosti, menšie než toto štúdio, v ktorých sme trčali celé dni.
Andy: Žiaden sociálny život, nemohli sme nikam ísť, teda okrem sobotného večera, ktorý trvíme po kluboch, inak okrem toho nič. Celý mesiac uväznení v štúdiu.

Jacqui: A aké kluby navštevujete, keď si niekam vyrazíte?
Dave: Crocs v Rayleigh. A v Londýne je ešte zopár miest, kam už nás pozývali, ale ešte sme nemali príležitosť.

Debbie: Stretli ste sa niekedy so Steve Strangeom?
Dave: Jasné.
Debbie: Aký je?
Dave: V pohode. Dosť hanblivý, inak veľmi milý.

Debbie: Čo Duran Duran?
Dave: Samozrejme.
Debbie: A oni sú akí?
Dave: Ako kapela v pohode. Simon tiež, len je trochu posadnutý sám sebou.

Al: Ako som už spomenul, sú tu s nami Martin, Dave a Andy. Inak, kde je Vince?
Dave: No, niekde tam.
Debbie: Vonku.
Andy: V inej miestnosti.

Al: A prečo tu nie je s nami?
Dave: On rozhovory neposkytuje, pretože ho raz nesprávne citovali.
Al: To vážne?
Dave: Takže odvtedy neposkytol žiaden rozhovor, čo mi príde správne.

Al: Nuž, keď myslíš. Andy, Dave, Martin ... veľmi pekne ďakujeme, že ste k nám zašli a nech Vám večerný koncert v Locarno vyjde. Myslím, že väčšina vstupeniek je vypredaná alebo, dobre sme počuli, že je úplne vypredané?
Dave: Takmer.

Al: No to je ohromné. Inak, Jacqui má ešte niečo ...
Jacqui: Áno, Rada by som vedela, či nemáte obavu, že Vás zaradia do rovnakej kategórie, v akej sú kapely ako Duran Duran, či Spandau Ballet.
Dave: No, spočiatku sme tie obavy mali, ale dnes už sme sa cez to preniesli. Každý na začiatku kapely porovnáva. Spočiatku majú novinári tendencie hádzať kapely do jedného vreca, šetrí im to čas, hoci sa im to snažíte vysvetliť. Postupne sa však toho "bremena" zbavíte. A s trochou šťastia sa nám to podarí udržať.

Jacqui: Akú používate zubnú pastu?
Dave: Čo prosím?
Jacqui: Akú používate zubnú pastu?
Dave: :) Tak, rôzne.
Andy: Ja Crest. Crest má reklamu v národnej tlači.
Dave: Tak potom Colgate.
Andy: Aj tí majú reklamu :)

Al: Tak to je jedna z tých skutočne hĺbavých otázok. Ďakujeme veľmi pekne.

Debbie: A čo mydlo?
Dave: Valderma, u mňa aktuálne Valderma.
Andy: Ja používam iba vodu.
Dave: Ja mydlo bez vône. Ako som povedal, Valderma.

Debbie: Čo ty, Martin?
Andy: Martin jedine rúžové.
Martin: Rôzne.
Dave: Hlavne aby bolo rúžové alebo žlté. Tie farby miluje.

Jacqui: Môžem ešte jednu otázku? Čo si obliekate do postele?
Dave: Čo si obliekam do postele? No ja nič :)
Andy: Ja pyžamo.
Al: Myslím, že s touto témou by sme to mohli uzavrieť. Už to začína byť príliš osobné. Ale inak to bolo skvelé, Andy, Dave, Martin, ešte raz veľká vďaka. A Depeche Mode ... chcete viac? Pretože toho nie je dosť ... teda aspoň my nemáme ...