Depeche Mode si na luxus nepotrpia

Ďalší rozhovor z milánskeho hotela Four Seasons, ktorý na svoje zverejnenie čakal viac ako mesiac. S Andym Fletcherom o spomienkach na časy minulé.

Pár týždňov dozadu som zaregistroval správu, že istý chlapík, ktorý bol kedy Vašim kaderníkom, našiel v podkroví kazetu s nahrávkou prvého koncertu Depeche Mode.
Andy: Áno, čítal som o tom. Úprimne, ja si toho chlapíka vôbec nepamätám. A tú nahrávku som takisto nepočul. Takže, dokiaľ sa tak nestane, tak nemôžem povedať, či je to pravda alebo nie.

Ale mohla by to byť pravda?
Áno. Od začiatku fungovania kapely si fanúšikovia naše koncerty nahrávajú. Existuje množstvo takých nahrávok.

Spomenieš si vlastne na Váš prvý koncert? Vtedy samozrejme ešte nie ako Depeche Mode, ale Composition Of Sound.
No samozrejme. Composition Of Sound, to som bol ja, Martin a Vince Clarke. Neskôr sme počuli v jednej skúšobni spievať Davida a stretli sme sa s ním. Ale prvý koncert Composition Of Sound s Davidom sa uskutočnil v našej škole. Martin tam vtedy dokonca vystupoval dvakrát. S nami a s kapelou, ktorá hrala pred nami. Volali sa The French look. Pamätám si, ako bol vtedy Dave veľmi nervózny, pretože to bolo jeho vôbec prvé vystúpenie. A čo si spomínam, tak v tej sále bolo asi 150 ľudí.

Vcelku slušný počet.
To áno, ale všetko naši kamaráti :) A samozrejme vstupné neplatili.

A čo Vaše vtedajšie účesy? Pýtam sa preto, že účesy Depeche Mode boli veľmi dôležitou súčasťou kultu.
A to si nepamätám. Niekedy nás inak volali "hair band". Neustále sme účesy menili, často zachádzali až do extrémov. Samozrejme, naši fanúšikovia za nami v ničom nezaostávali.

Spomínaš si aj na prvé svetové turné Depeche Mode? To bolo v roku 1982.
Nebolo to skutočné svetové turné, ale podobalo sa. Hrali sme v niekoľkých európskych krajinách, odohrali sme prvý koncert v Spojených štátoch a, možno to vyznie čudne, hrali sme v Thajsku, kde sme sa rozhodli nakoniec zostať celý ďalší týždeň a dopriať si oddych. Koncert sme odohrali v jednom z bangkokských hotelov a odtiaľ sme okamžite mierili do Phuketu. Mali sme 20 a užili si bláznivú dovolenku v Thajsku.

Predpokladám, že ako začínajúca kapela ste bývali v lacných hoteloch a využívali nízkonákladové letecké spoločnosti.
No samozrejme, týmto všetkým sme si prešli. Po Európe sme dokonca cestovali autobusom, v ktorom sme prakticky žili a spali. Pri prvej ceste do Ameriky sme si svoje nástroje pribalili k batožine, ktorá sa nám cestou samozrejme stratila. Vtedy vládla v kapele veľká nervozita.

Teraz sa rozprávame v luxusnom apartmáne hotela Four Seasons, v Miláne. Nemôžem si však odpustiť otázku... najpríšernejší hotel, v akom ste počas turné kedy bývali?
No áno, vyzerá to tu luxusne, ale toto nie je moja izba :) Za tie roky sme skúsili a zažili snáď všetky druhy hotelov. V začiatkoch to boli tie najlacnejšie hotely s malými izbami, to bolo typické pre naše prvé turné po Anglicku. To ani neboli hotely, nazýva sa to "bed & breakfast". Depeche Mode si však na luxus nepotrpia. Všetko, čo potrebujeme, sú dobré postele.

Povráva sa, že v roku 1985 boli Depeche Mode pripravení na koncert v Sovietskom zväze, ale nakoniec sa tam objavili nejaké prekážky.
No, súdruhovia nám jednoducho koncert nepovolili. Bez oficiálneho povolenia vtedy nebolo možné nič. V tom roku sme koncertovali aj vo Východnej Európe, hrali sme v Poľsku, v Maďarsku, vo východnom Berlíne, mohli sme hrať aj v Rusku, ale tam sme nakoniec dostali stopku. Bolo to pre nás veľké sklamanie, nakoľko sme vedeli, že vo Vašej krajine máme množstvo fanúšikov.

V roku 1985 bol Sovietsky zväz bol v očiach cudzincov uzavretou a nepriateľskou krajinou. Nemali ste vtedy strach ísť za Železnú oponu?
Nie. Samozrejme, v krajinách Východnej Európy nevládlo priateľské prostredie. Spomínam si na zvukovú skúšku v Poľsku: hrali sme na pódiu a pred nami asi 2000 uniformovaných ľudí z radov polície a armády. Bol to šok. Vždy sme mali podmienku, že počas skúšok môže v hale zostať iba technický štáb, nik iný tam prístup nemá. Rozhodne sme neboli pripravení na to, že tam bude armáda.
A teda, náš prvý koncert v Rusku, bolo tam toľko ľudí a nálada, že sa takmer prevalili bariéry pred pódiom a polícia musela vytvoriť ľudskú reťaz, aby zabránila postupu davu. Vyzeralo to desivo.

To bolo v roku 1998. Čo si z toho turné ešte pamätáš?
Po prvýkrát sme hrali v Moskve a Petrohrade. Ja sa dosť zaujímam o históriu, takže som bol ohromený, keď som po prvýkrát videl Kremeľ a dostal sa aj za jeho múry. Samotné koncerty boli plné energie. Ešte pred koncertom sa pred naším hotelom usadili fanúšikovia a veľmi dlho odtiaľ odmietali odísť.

O ruských fanúšikoch panuje mýtus, že sú vraj najoddanejší vašej kapele. Tvoj názor?
To by bolo najľahšie povedať, že tí ruskí sú najlepší. Alebo sú tí najlepší fanúšikovia z Nemecka? Máme šťastie, že v podstate v každej krajine máme svojich fantastických oddaných fanúšikov. Samozrejme, aj ruskí fanúšikovia s nami cestujú po celom svete, a je ich naozaj veľa. Niektorí z nich navštívia aj 30 koncertov v rámci turné - vidíme ich vždy v prvých radoch, oblečených do typických "uniforiem". Stali sa z nich naši priatelia.

Beriete pri tvorbe setlistu aj ohľad na "chute" fanúšikov v jednotlivých krajinách?
Nie. Pre nás je dôležitých akýsi celkový obraz. Napr. na budúcoročných koncertoch v Petrohrade a v Moskve odznejú naše nové skladby, ako aj tie najslávnejšie. Bohužiaľ, šesť hodín hrať schopní nie sme, takže z koncertu vždy odídu niektorí fanúšikovia sklamaní, že ich obľúbená skladba neodznela.

A čo celková scéna budúceho turné? Už máte nejaké nápady, predstavy?
Zatiaľ nie. O pár týždňov sa stretneme s Antonom Corbijnom, s ktorým pripravíme videá pre koncerty. Z toho sa potom bude vychádzať pri dizajne celej scény. Zatiaľ veľa nevieme o tom, ako bude vyzerať naša nová šou. Sami sme zvedaví.

Koncert a turné, dnes asi najziskovejšia časť hudobného priemyslu. Aj sledujete, čo sa na tomto poli deje? Čo vaši kolegovia?
Ani nie. My si hľadíme svojho. Nesledujeme U2, či Coldplay. Snažíme sa ponúknuť tie najlepšie koncerty, akých sme schopní.

A na ktorých koncertoch si bol naposledy?
Za posledné roky som ani nemal šancu nejaké vidieť. Ani predtým, než sme v Kalifornii začali práce na novom albume. Ale moje deti na koncerty chodia často, samozrejme bezo mňa.

Nedávno som robil rozhovor s Mobym.
Poznám ho, teda poznáme.

Dokončil nový album, on sa úplne preorientoval na akýsi spoločenský post-punk. Prezradil mi, že sa úplne vzdal koncertovania, čím získal príležitosť nahrať album presne taký, aký chcel, no zdá sa, že ho nik nepotrebuje.
Možno bol Moby z koncertovania už unavený. V určitom období koncertoval až priveľa, omnoho viac, než Depeche Mode. To človeka môže vyšachovať z hry. Uvidíte, že na budúci rok opäť vyrazí na turné :)

Okrem "Ultra", každý štúdiový album Depeche Mode sprevádza turné. Dovoľuje aktuálna situácia v kapele využiť prípadnú šancu, že by ste nahrávanie už brali iba ako hobby a nekoncertovali?
Nemyslím si. Od roku 1981 je naša kariéra rozdelená na dve rovnaké časti - práca v štúdiu a koncerty. Viete, elektornická hudba má jeden problém - je veľmi jednoduché prísť do štúdia s úžasným nápadom a pustiť sa do práce, no pritom zabudnúť, ako to bude znieť na koncertoch. Pre Depeche Mode bolo vždy veľmi dôležité to, ako budú skladby znieť naživo. Samozrejme, dá sa vyraziť na turné aj bez albumu, tak ako sme to už raz urobili na Singles Tour 1998. To je zasa úplne opačný prípad, čo je u nás ale málo pravdepodobné. Viete, život v kapele súvisí s dvoma najvzrušujúcejšími vecami, ktoré za to stoja - vytvoriť v štúdiu nové skladby a počuť, ako znejú na pódiu.