Denník zo Singles Tour (1998)

Denník zo Singles Tour (1998)

Oficiálny denník zo Singles turné 1998 písala pre kapelu Jody Hardy, ako členka tímu, ktorá mala počas turné pod palcom médiá. Z európskej časti turné si však robil zápisky aj Martinov gitarový technik, Jez Webb, a na ne sa teraz pozrieme ...

01/09/1998, cestovanie: Pravdepodobne najmenej užitočným spôsobom získané letecké míle, ale Estonian Airlines nás bezpečne dopravili do cieľa a z nudného sledovania diania na palube bolo nakoniec sledovanie hollywoodskeho trháku.

02/09/1998, Tartu: Štyri roky od posledného turné s Depeche Mode a bohovia sa na nás usmievajú. Lúče zapadajúceho slnka osvetlovali scénu známu pod názvom Song Festival Groungs a na pódium dokonca zostúpil celý roj motýľov ... jeden z nich si sadol na Martina počas zvukovej skúšky. Tá pauza v koncertovaní spôsobila, že chalanom nejaký čas trvá, kým sa zasa správne rozbehnú. Ten teplý letný večer je už ta tam ... v polovici koncertu ku mne prišiel Dave a zahlásil: "Publikum je dnes skvelé ... je tam kopec vlajok. Asi by som si mal vziať jednu britskú a ovinúť ju okolo seba". Vravím mu, "to by bolo veľmi patriotické, Dave". On na to, "myslím to vážne, mám ju k sebe najbližšie a je mi zima." Na prvý koncert je to inak solídne - noví pódioví hráči, Peter Gordeno (klávesy) a Christian Eigner (bicie), spoli s vokalistkami Janet a Jordan, si môžu odškrtnúť prvú položku v zozname. Zaslúžene.

03/09/1998, Riga: Lotyši dnes mali možnosť sadnúť si k svojim TV prijímačom a sledovať, ako si Martin doprial ľahký obed pred odchodom na zvukovú skúšku. Za týmto televíznym plánom vidím len dva dôvody: Buď Martin podpísal exkluzívnu zmluvu s nejakou miestnou pekárňou ohľadne prezentácie ich produktov alebo Depeche Mode spôsobili svojim príchodom do tejto časti sveta skutočne veľký rozruch. Skôr bude správny ten druhý dôvod, nakoľko v krytej tenisovej hale sa tlačilo viac ako 6 000 ľudí a vytvorili v nej atmosféru podobajúcu sa saune. Chalani odchádzali z pódia do nitky mokrí.

04/09/1998. cesta do Moskvy: Jeden z tých dní, ktoré rád nazývam "služba na ponorke". 28 hodín strávených v autobuse, ktorým sme prekročili hranice "Matky Rusi" a absolvovali dlhú cestu do Moskvy ... na takomto výlete toho veľa nenachodíte. V malej ruskej dedinke náš konvoj stále celých 6 hodín, kým colný úrad "vyriešil" niektoré doklady. Obkolesili nás miestne decká a s radosťou si pokazili večeru konzumáciou množstva anglickej čokolády a lupienkov. Na druhej strane, ich matky mohli po tom, čo poslali svojich potomkov do detských izieb, oblepovať steny našimi fotografiami a pohľadnicami, ktoré sme im darovali. Promotér nám inak okamžite poslal štyroch džentlmenov v armádnych nepriestreľných vestách so zbraňami, aby nám robili spoločnosť. Chcel nám vlastne len pomôcť, keby sa počas cesty vyskytli nejaké problémy!

05/09/1998, Moskva: Kolosálna aréna bola postavená pre potreby Olympijských hier 1980. Dnes večer do nej Depeche Mode pritiahli, na svoj vôbec prvý ruský koncert, takmer 30 000 Moskovčanov. V polovici koncertu si Martin všimol, že ľudia v prvých radoch začali byť trochu nepokojní. Neskôr sme si uvedomili, že bariéra pod pódiom sa začala rúcať a tak namiesto jej služieb nastúpila armáda. Ale som si istý, že počas "Somebody" sa aj tí vojaci vlnili do rytmu. Nakoniec bol z toho jeden z naj momentov v histórií kapely. Publikum bolo úplne fantastické a zrejme to bola prvá skutočná zábava, akú táto hala od Olympijských hier zažila, keďže tie Spojené štáty bojkotovali a Rusi požiadali "Strýčka Sama", aby prišiel aspoň zavesiť ďalšiu medailu na Nadin krk ... tak vďaka.

07/05/1998, Petrohrad: Koniec "Studenej vojny" posunul súčasnosť k svetovému mieru a nám sa nemohlo stať nič lepšie ako to, že nám niekoľko vojakov Červenej armády pomohlo s vykládkou materiálu pred dnešný koncert. Rusi možno skončili na druhom mieste v súťaži o dobytie Mesiaca, ale dnes večer sa na tomto turné podarilo dostať mladej dievčine ako prvej na pódium počas koncertu :) Gratulujem!

08/09/1998, Cesta do Helsínk: Andy Frank si zaumienil kúpiť na petrohradskom trhu matriošky s podobizňami Depeche Mode. Nejaký podnikavec na tom pracoval celú noc ... tie farby boli ešte vlhké, nie?

09/09/1998, Helsinki: Podľa miestnej tlače to bolo doposiaľ najlepšie fínske vystúpenie kapely. My sme ich museli upozorniť, že to bolo vôbec prvé vystúpenie Depeche Mode vo Fínsku.

10/09/1998, cestovanie: Väčšinu dňa sme strávili na trajekte. Zoznámil som sa s dvoma chalanmi z Anglicka, ktorí nasledujú kapelu na celom ich európskom turné ... ste si istí, že máte ruksaky dostatočne veľké?

11/09/1998, Copehagen: V zákulisí sa objavilo niekoľko škandinávskych celebrít, nechýbali dokonca ani Ace Of Base. Kapela bola pozvaná na after párty kapely Aqua (hrali tiež večer v meste), ale našťastie tú našu kapelu zachránila skvelá výhovorka, pretože pán Tim Simenon vystupoval ako DJ večer v inom klube.

12/09/1998, Gothenburg: "Asi najlepší koncert Depeche Mode, aký som kedy videl. Osvetlenie, zvuk, samotná prezentácia kapely, reakcia publika. Vyrážalo mi to dych! Všetko sa to dnes večer zlialo do jedného dokonalého celku." To som nepovedal ja, ale Andy Franks, ktorý už zažil ohromné množstvo koncertov kapely. "Výmena a ladenie gitary fungujú na optimálnej úrovni a sú dôkazom čistej profesionality ..." tak áno, toto sú už moje slová! :)

13/09/1998, Stockholm: Dnes večer nás víta tá obrovská biela lopta (aké prekvapenie) na okraji mesta. Je to pôsobivá budova, v ktorá sa stane svedkom ďalšej vypredanej šou. Bohužiaľ, chladné počasie, ktoré zatiaľ sprevádza turné, už na Davida začína doliehať. V tomto biznise však funguje už 20 rokov, takže ho nejaká nádcha predsa nevyradí z hry. Prišiel aj Anton Corbijn, aby niečo natočil a nafotil. Som si istý, že to nie je naposledy ... predsalen sa potrebuje zacvičiť, aby získal tie pravé zábery.

15/09/1998, Praha: Ten ohromný dav, ktorý doslova vtrhol do haly, je od začiatku neskutočne hlučný. A aj samotný koncert, ktorý si užila celá kapela, bol riadne hlučný. Dokonca som si všimol niekoľko fanúšikov z Poľska, ale Vás to zrejme vôbec neprekvapuje ... v pohode, tiež sa riadne bavili!!

16/09/1998, Viedeň: Konvoj kamiónov mal na hraniciach problémy, takže dorazili až popoludní. Skvelá tímová práca sa však postarala o to, že do otvorenia haly bolo všetko na koncert pripravené. Je to Christianove domovské meste a jeho rodičia, ako aj kamaráti, boli výkonom jeho novej kapely nadšení. Už čoskoro sa očakáva odhalenie jeho sochy v centre mesta :) Počas koncertu dostáva náš video-operátor, "Projectorhead", cez sms od priateľky, informácie informácie o výsledkoch európskej futbalovej ligy. Martin sa spokojne vyškiera, keďže FC Arsenal (Gunners) sa ujímajú vedenia nad Racing Lens v tom istom čase, ako Manchester United premrhá dvojgólové vedenie nad Barcelonou.

18-19/09/1998, Berlin: Amfiteáter bol navrhnutý tak, aby svojho času pojal 12 000 fanatických vyznávačov pána Hitlera. Myslím toho fanatického diktátora, nie toho menej známeho hráča na trombón, ktorého kariéru, zhruba v rovnakom období skompiloval jeho menovec (asi musel mať problémy pri plánovaní svetového turné). Vystupovali sme tu aj na poslednom turné. Vtedy tu riadne pršalo a pódium sa po každej skladbe utieralo. Tentoraz sme dali tomu tam hore príležitosť nás nechať premoknúť dva dni po sebe, našťastie túto ponuku nevyužil. Je to inak pôsobivý pohľad na ten ľudský múr, ktorý sa od Vás vlastne vzdaľuje. "Never Let Me Down Again" sa nezaobišla bez tradičnej mávačky, počas ktorej mnohí z nás vyťahovali fotoaparáty.

20/09/1998, Erfurt: Tento obrovský beztvarý hangár vyzerá skôr ako nejaký priestor, kde sa bude konať nejaká súťaž v jedení nemeckých párkov, než rockový koncert. Dnes je nedeľa a nielen vďaka zázraku satelitnej TV, ale aj vďaka nášmu excelentnému štábu máme pocit akoby sme boli doma. Po Yorkshire-ských pudingoch so všetkými chutnými ozdobami sme sa všetci natlačili do zadnej, oddychovej časti autobusu a sledovali, ako Arsenal rozniesli na kopačkách Manchester United (3:0). Martin sa opäť radostne uškŕňal a na tom nemeckom parkovisku sa zrazu vytvoril kúsok Anglicka.

22/09/1998, Brusel: Tento koncert si budem pamätať vďaka tej skvelej verzií "Personal Jesus", ako aj tomu milému belgickému publiku. Počas prídavkov sa zrazu všade objavili biele balóny.

25/09/1998, Zurich: Kapela je v tejto chvíli uprostred skladby "It´s No Good" a skutočne nie je všetko tak, ako by malo byť. Davidov hlas sa zhoršuje. Medzi skladbami sa dopuje medom a citrónom, až kým si hlavné slovo nezoberie, na pár skladieb, Martin. Dave sa pripravuje v kúte na svoj ďalší výstup, čo mi trochu pripomína boxersky zápas. Niekoľko cmúľavých tabletiek, horúcich nápojov, hojivá masť a neskôr sa vrátil dokončiť svoj set.

26/09/1998, Bologna: Zdá sa, že Dave sa už plne zotavuje. Koncert sa rozbehol celkom slušne a nakoľko jeho hlas netrpel, kapela sa postupne čoraz viac uvolňovala a z prvého koncertu v Taliansku sa stal riadny odpal.

27/09/1998, Miláno: Náš krátky pobyt v Taliansku sa končí v Miláne. Na koncert Martin pozval svoju manželku a dcéry. Jeho staršia dcéra počas zvukovej skúšky radostne ťukala do kláves, keďže začula, ako Fletchov syn do mikrofónu spieval vzrušujúcu verziu skladby "Postman Pat". Dedičstvo Depeche Mode má o budúcnosť postarené, zdá sa. Po skončení koncertu kapela opustila pódium v skutočne rockovom štýle a aktuálne už čaká na let do Londýna.

29-30/09/1998, Londýn: Návrat kapely domov, niekoľko vypredaných koncertov a pestrá paleta celebrít v publiku. Napr. špičkový futbalista Gary Lineker, frontman Madness, Suggs, či uznávaný Stephen Hawking so svojou rodinou ... aby som teda vymenoval aspoň zopár mien. Po prvom londýnskom koncerte usporiadala kapela večierok pre blízkych priateľov, štáb a zopár známych, ktorí s kapelou pracovali na predošlých turné. O zábavu sa postaralo duo "Peter and Lee", čiže Martin spieval a Peter ho sprevádzal na piáne. Ku koncu sa k nim zopár ľudí pridalo a pokúšali sa zo seba vydať to najlepšie, niektorí to najhoršie. "Standing ovation" si vyslúžila Davidova interpretácia, ako vokálna, tak aj tanečná, piesne "Singing In The Rain".

02/10/1998, Manchester: Niektoré dni v tejto práci sa podobajú ako vajce vajcu. Pripravili sme všetko vybavenie a potom ho zasa zložili, no a medzitým prebehla skvelá šou. Mimo toho ani nie je o čom písať.

03/10/1998, Birmingham: Ku koncu koncertu si Martin uvedomil, že má otvorený zips na nohaviciach ... no horror!!! Možno by sme v budúcnosti mali spustiť novú súťaž: Vymenuj koncert a pieseň, počas ktorej mal Martin otvorený "poklopec". Odpovede na korešpondenčný lístok, prosím. Plný počet bodov udeľujem osobe z publika, ktorá počas "Personal Jesus" vytiahla veľký neónový kríž. Vyzeralo to skvele!

05-06/10/1998, Kolín: "Šiel som spať v Birminghame a zobudil sa v Kolíne" ... tuším tak to raz spieval nejaký európsky bluesový spevák. Vystupujeme v novej aréne, len nedávno otvorenej. Včera tu hrali The Kelly Family, írska kapela, ktorá dnes vystuje a žije v Nemecku a sú tu veľmi populárni. Nevadí, pohŕdam nimi rovnako ako UB40! Dnes nás inak navštívili ľudia z MTV, spoločnosť, ktorej hrozia súdne spory, ak bude aj naďalej vypĺňať svoj vysielací čas tými hlúpymi hrami a hlúposťami zo "skutočného života" (ja ich určite zažalujem!) namiesto toho, aby vysielali HUDBU. Inak, MTV nafilmuje jedno z dvoch vystúpení a záznam bude vysielaný na prelome novembra a decembra ... myslím. Tak si potom oživte spomienky alebo si zanadávajte, o čo ste prišli.

07/10/1998, Paríž: Zobúdzam sa za zvuku akordeónov a urobím to, že väčšina Francúzov - zájdem do najbližšej kaviarne, doprajem si kávu a zopár surových cibuliek. Paríž je jedno z najkultúrnejších miest sveta my trávime deň vonku pred halou - samotný koncert bude, zdá sa, ďalšou klasikou.

11/10/1998, Frankfurt: Čas mimo domova trávime aj hraním stolného futbalu - veľmi obľúbený spôsob zabíjania času pred koncertami. Kapela sa rozhodla vyhlásiť vyradzovací turnaj. Uchádzači o titul sú zrejme jasní: Christian (vďaka silným bubenickým zápästiam a dobrým zadným odpalom!), ale hlavne víťazi z minulosti, Martin a Fletch. Chalani mali smolu, že vopred pripravený scenár si neprečítala naša francúzska kostymérka Flo, ktorá kopírovala účinkovanie svojej rodnej krajny na posledných Majstrovstvách sveta a vyhrala.

13/10/1998, Mníchov: Posledné vystúpenie nášho, pomerne rozsiahleho potulovania sa Nemeckom. Čo začali fúkať bavorské zimné vetry, tak sme nasadli do autobusu a vyrazili v ústrety teplejšieho podnebia južného Španielska.

15-17/10/1998, Zaragoza, Barcelona, San Sebastian: Ďalší turnaj v stolovom futbale vyhrala Flo - stále čakáme na výsledky jej dopingového testu! V Španielsku nás vítajú nadšené davy a jesenné slnečné počasie. Európske turné sa pomaly chýli ku koncu, po koncerte v San Sebastiane kapela odlieta do Londýna a my, náš štáb, sa v nasledujúce ráno prebúdzame na letisku v Bilbao a rovnako smerujeme do Londýna.

A tu sa môj denník končí. Všetky uvedené mená sú skutočné, takže, ak vyviedli niečo zlé, je to len a len ich chyba. Ďakujem ...

zdroj: dmlive.wiki

Názory Devotees (8)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa