Denník z Exciter Tour (september 2001)

Ahoj všetkým, volám sa Nichelle a budem Vás informovať o všetkých udalostiach počas turné. Mojou prácou je starať sa o tlač a všetky promotion, takže organizujem všetky interview, ktoré je treba urobiť a sa starám o fotografov a televízne štáby, ktoré prišli na vystúpenia. Taktiež mám na starosti Meet and Greet, ktoré sa koná v každom meste. No a ak sa Vám toto nezdá byť dosť, tak musím dodať, že mám ešte mnoho inej roboty. No napriek tomuto nabitému programu som VEĹMI rada, že mám možnosť byť na tomto turné a teším sa na všetky miesta, ktoré navštívime a ľudí, ktorých stretneme. No a vrchol všetkého je cestovať s touto partiou skvelých ľudí.

Piatok, 7. septembra - Hamburg, Nemecko
Vystúpenia v Berlíne boli úžasné a diváci boli za celé turné asi najlepší. Spievali tak nahlas, že Davea bolo ledva počuť. Dejisko bolo nádherné a bolo z neho cítiť históriu. Je to uprostred lesa a Hitler tam zvykol hovoriť na výslní svojej slávy. K pódiu sa ide podzemným tunelom, ktorý sa neustále zatáča. Po tých istých chodbách chodil aj Hitler, takže keď tade prechádzate, máte taký tajomný pocit a naskakuje Vám husia koža. Povedali mi, že tunel je preto taký pokrútený, pretože tak sa tam nikto nemohol za niečo skryť a vystreliť priamo na Hitlera. Takto jeho ochranka videla dopredu a vedela, že je v bezpečí. Šialené!
Aj dejisko je nádherné, pretože diváci sa nerozliehajú dozadu, ale hľadisko stúpa strmo hore a teda z pódia možno vidieť VŠETKÝCH ľudí a nielen tých v prvej polovici. Takže sa to ani nedá opísať ako to vyzerá počas "Never Let Me Down Again". Tá skladba je skvelá sama o sebe, ale na takomto mieste sa stáva neuveriteľnou.

Dnes je voľný deň a báječná Anne Berning ma pozvala na prehliadku pamiatok Berlína. Poviem Vám, že ak jej nevyjde kariéra speváčky, môže sa dať spokojne na toto. Berlín pozná neskutočne dobre, takže sme sa dobre bavili a videli sme veľa pekných pamätihodností. Potom sme ešte išli do ZOO a späť do hotela stráviť pokojnú noc.
Zajtra sa ide do Hamburgu.

Pondelok, 10. septembra - Viedeň, Rakúsko
Obe naše najväčšie koncerty na turné i v histórii DM boli poznačené dažďom. Všimla som si, že diváci sa však bez ohľadu na to bavili, ale bola to hanba, že stále pršalo.
V Hamburgu fúkal dosť silný vietor a neustále prichádzali malé spŕšky dažďa a všetko zlievali. No už o 10 minút neskôr vyšlo slnko a vyčasilo sa. A takto sa to opakovalo celučičký deň i noc.
Bola tam aj MTV a natáčala chalanov i tím. A jasné, že Jez ich neustále zabával, ukazoval im Martinove gitary a do neba ich vychvaľoval - on je ten najzábavnejší človek na svete.
Boli sme trochu rozrušení, pretože keď sme tam dorazili, počas zvukovej skúšky spadol kvôli silnému vetru jeden z pomocných osvetľovačov. A tak sme si mysleli, že by sa to kľudne mohlo stať aj počas show. Takže vzhľadom na to a dážď sme uvažovali o zrušení koncertu, no a keby dážď zosilnel a spôsobil viac škôd, naozaj by sme vystúpenie zrušili. Našťastie dav bol skvelý a napriek tomu dažďu a zmáčaniu sa naozaj bavili.
Bolo to šialené, lebo na začiatku som bola s mojim TV tímom pri mixážnom pulte a keď sme počas tretej skladby odišli a chceli sme sa odtiaľ dostať, mali sme pocit, že kráčame míle a míle, aby sme sa vymotali z divákov. Ĺudia boli tak ďaleko na tráve, že keď sme sa v istom okamihu otočili , videli sme iba obrovské repráky a oni zjavne nemohli ani nepatrne vidieť kapelu, no aj tak sa zabávali, počúvali hudbu a tancovali. Bol to úžasný pohľad.
Podobné to bolo aj v Lipsku - dážď. Hoci počas show to nebolo až také zlé, ľudia čakali v daždi dlho a i napriek tomu sa zdali byť na koncert nažhavení. A tento bol ešte väčší - 70.000 divákov oproti 60.000 v predchádzajúcu noc.
Chalani museli vynechať pár skladieb, pretože boli premrznutí, ale snáď aj diváci boli tomu trochu radi.
To je hrozné, že ich dve najväčšie vystúpenia v histórii boli v takých podmienkach. Ale myslím, že prebehli dosť dobre a diváci sa bavili bez ohľadu na počasie. A ako vieme, DM fanúšikovia sú veľmi oddaní - a to je na nich skvelé.

Piatok, 14. septembra - Moskva, Rusko
V utorok sme hrali vo Viedni a v stredu v Budapešti. Viedenské vystúpenie bolo v poriadku - vo vnútri a tak sme sa nemuseli obávať o počasie. Keďže náš bubeník Christian je Rakušan, mali sme tam veľkú party s jeho priateľmi a rodinou. Mal z toho úprimnú radosť, že ich všetkých vidí po dlhom čase.
V Budapešti to tiež bolo OK, akurát, keďže to bolo von, muselo pršať. V poslednom čase sa nám moc vystúpenia vonku nedaria. No treba povedať, že moc nepršalo, akurát trošku počas koncertu. Hneď po ňom sme sa presunuli do hotelového baru a z neho sa ešte niektorí z nás vybrali do iného.
Eddie Murphy natáča v Budapešti film a býval v našom hoteli, takže ďalšiu noc sa s ním zopár z nás stretlo v bare - bolo to celkom zábavné. Včera večer sme sa boli najesť vo VÝBORNEJ maďarskej reštaurácii - jedlá boli naozaj lahodné. Dnes máme ďalší deň voľna - dúfam, že si oddýchnem. No a zajtra sa ide do Moskvy, to by mohlo byť zaujímavé.

Nedeľa, 16. septembra - Moskva, Rusko
Sedím v manažérskom úrade za pódiom na moskovskom koncerte a chalani práve teraz už asi hodinu hrajú. Vyzerá, že všetko prebehne v poriadku a Moskva je rozhodne zaujímavé mesto.
Keď sme sem včera večer okolo siedmej dorazili, privítalo nás mnoho fanúšikov a potom nás nasledovali na ceste do hotela. Párkrát sa zdalo, že zapríčinia nejakú nehodu.
Keď sme tam dorazili, pri hoteli nás privítalo ešte viac fanúšikov a my sme zišli dole do hotelového baru na nejaké koktaily a jedlo. Keď sme sa trochu spoznali s niekoľkými našimi tlmočníkmi, niektorí vyrazili do mesta a iní šli spať.
Dnes sme sa prešli po Červenom námestí, od ktorého bývame iba krížom cez cestu, a budovy boli úžasné, niektoré vyzerali takmer ako neskutočné. Asi za hodinu odchádzame z dejiska, takže sa ozvem po predstavení.

Streda, 19. septembra - Helsinki, Fínsko
Koncert v Moskve prebehol OK, aj keď tlač tam nebola taká príjemná, ako by sa mi páčilo. Chalani si to naozaj veľmi vychutnali, pretože v Budapešti sme mali pár dní voľna, takže boli zrejme radi, že sú späť vo svojom kolobehu.
Po vystúpení sme šli do klubu s názvom "Most" a bola tam sranda. Na poschodí mali pre nás súkromné izby a na prízemí bola módna prehliadka, ktorú sme celú sledovali. Bolo to dosť zaujímavé oblečenie a návrhárka na konci vyšla von v priehľadnom plášti a všetci sme prisahali, že čosi Martinovi odhalila , keď okolo nás kolísajúc prechádzala.
Všetci sme tam zostali trošku pridlho, ale vcelku to bola zábavná noc. No a keď sme sa vrátili do hotela, počúvali sme Andrew Phillpotta a Martina, ako hrali a spievali na klavíri.
Nasledujúci deň bol voľný a zopár z nás si vyšlo na prechádzku okolo Kremľa a potom sme si zašli do klubu asi 30 minút od nášho hotela. Bolo tam čosi ako Noc Depeche Mode a hrala tam jedna z našich predkapiel, takže sme ju pozorne sledovali. Za celú noc hrali síce len dve skupiny, ale dav bol veľmi zaujímavý. A na konci vystúpenia skupiny Technique sa k nim pripojil Peter a zaspievali spolu "Home", čo vyznelo dosť zábavne, lebo to nemali moc nacvičené.
Z klubu sme sa vrátili do hotela a vošli do kasína - vždy tam môžete nájsť pána Fletchera ako vyhráva. Asi po hodine sme sa dohodli, že noc sa končí a zobrali sme si to, čo sme vyhrali do postelí.

Ďalšie mesto bolo St. Petersburg - nádherné miesto. Show prebehla OK a hneď nasledujúci deň sme sa presúvali, takže sme nemali príliš veľa času, ale ešte pred odletom sme stihli vidieť úžasné pamiatky.
Vcelku bolo Rusko veľmi zaujímavé, no myslím, že sme boli radi, že odchádzame. Z tých pár vecí, na ktorých sme sa zhodli bolo, že jedlo nebolo najlepšie a šoféri našich áut boli tí najviac strach naháňajúci na celom svete - toľkokrát sme takmer nabúrali, že Vám o tom nemôžem ani povedať.
Dnes sa ide do Helsiniek, kde by malo byť pekne.

Sobota, 29. septembra - Mníchov, Nemecko
Takže Vám teraz priblížim, čo sa stalo odkedy som sa neozvala.
Počas voľného dňa v Kodani sa naozaj nič nestalo - mnohí z nás sa iba navečerali a strávili pokojnú noc. Veď nasledujúci deň začínala šnúra troch koncertov za sebou.
V utorok sme hrali v Amneville, ktoré bolo nádherné, takmer uprostred ničoho. Z letiska nám trvalo hodinu, kým sme sa tam dostali a hneď po koncerte sme sa presúvali do Kolína, takže ďalšia hodina cestou na letisko, no a po pristátí v Nemecku, hodina a pol cesty, kým sme sa dostali do hotela. Takže väčšina z nás sa dostala do postele až okolo pol tretej ráno a každému je jasné, aký to bol vyčerpávajúci deň.
V stredu sme vystupovali v Kolnaréne, ktorá je nádherná a najlepšie na tom bolo to, že to bolo tak blízko do hotela, že sme sa celý deň mohli túlať, kým sme sa museli presunúť do dejiska. Taktiež náš tím býval s nami v hoteli, čo sa stáva dosť zriedka, a keďže sme tu mali dva koncerty za sebou, všetci sme sa večer stretli v bare. A to je milé, keď sme takto pokope a všetci sa poznávame, pretože inokedy často odídu hneď po koncerte alebo bývajú v inom hoteli. Takže isto si viete predstaviť, ako sme sa dobre bavili, hoci väčšine z nás bolo na druhý deň mizerne.
Aj štvrtkové vystúpenie v Kolíne prebehlo v poriadku. Chalani troška pomiešali playlist, Martin a Peter zaspievali "Dressed In Black" ako akustickú skladbu a "Condemnation" nahradila "Clean". Obe zneli skvele a dav si to ozaj vychutnal.
Ten večer sme sa zase trošku viac zabávali a skončili sme v jednej z našich izieb, Martin hral na gitare a my sme spievali. Andrew a ja sme si zdola vypožičali vozík na batožinu a každého sme porozvážali chodbách do jeho izby. Bola to sranda, ale nakoniec na nás nakričal hotelový personál, pretože ho všade hľadali.
Včera bol deň voľna a tak väčšina z nás spala a oddychovala, takto zvyčajne trávime všetky voľné dni.
Práve teraz vystupujeme v Olympijskom parku v Mníchove, no a keďže tu máme dve vystúpenia, naplánovali sme na dnes večer veľkú večeru spolu s tímom. To by mala byť zábava a navyše tu oslavujú Oktoberfest, takže to bude bomba!

Prevzaté a preložené z oficiálnej stránky depechemode.com.