Definitive Depeche

Definitive Depeche

Päť najväčích albumov basildonského tria ich vlastnými slovami, tak, ako to bolo uverejnené v jesennom vydaní britského magazínu Q.

01. Black Celebration (Mute, 1986)

V období ich piateho albumu vstúpil Martin Gore, ako skladateľ, sám do seba, kombinoval chytľavý pop s temnou intenzitou. ""Black Celebration" nebol rozhodne náš najpredávanejší album, no rozhodne bol výnimočný," povedal Andy Fletcher. "S našimi albumami je to tak, že jednoducho potrebujú čas, nemajú okamžitý účinok. Skladby ako "Stripped" sú dnes považované za klasiky, no v čase ich vydania neboli prijaté práve najlepšie." Dave Gahan pre zmenu dodal, že v čase nahrávania tohto albumu si uvedomili, že nepatrili k žiadnej hudobnej scéne v Anglicku. "Venovali sme sa vlastným veciam," povedal spevák. "Náš promotér sa nás pýtal, 'A kde máte nejakú skladbu pre rádiá?' Pre nás však bolo dôležité sústrediť sa na celkovú prácu."

02. Violator (Mute, 1990)

Povzbudená úspechom albumu "Music For The Masses" (1987), dokázala kapela z ďalšieho albumu vytvoriť majstrovské dielo. Bol to stratosférický úspech, vystrelilo ich to na úroveň, ktorú dosiahlo len zopár kapiel ich generácie. ""Violator" je dokonalý album, za plných 10," poznamená Fletcher. Časť úspechu albumu pripisuje Martin Gore aj incidentu v Los Angeles, kedy polícia zrušila autogramiádu kapely a časť 17 000 davu spustila výtržnosti. "Tieto výtržnosti nás dostali do celonárodných správ," povedal. "To nás v Amerike posunulo na samú špicu. Ľudia z vidieka, z miest, kde sme nikdy predtým neboli, tí nás zrazu všetci videli v správach a pýtali sa, 'Čo je to za kapelu? Možno by som si ju mal vypočuť ...'"

03. Songs Of Faith And Devotion (Mute, 1993)

Očarený rozširujúcou sa grunge scénou povzbudzoval Gahan kapelu v tom, aby na ich ôsmy štúdiový album pridali gitary. Aj napriek jeho problémom s heróinom si kapela jeho radu vzala k srdcu a strhujúci "Songs Of ..." je ich najživšie znejúci album. Zhýralosť si však začala vyberať svoju daň. "Popri užívaní drog vydala kapela svoje najlepšie albumy, ale nie je možné, aby ste na drogách produkovali jeden album za druhým," priznal Fletcher. "Môžete vyprodukovať jeden, možno dva, ale pokračovať sa v takom tempe nedá, pretože príde vyhorenie."
"Boli sme mladí a dosiahli nové méty; ten album dosiahol prvé priečky albumových rebríčkov v 17 krajinách, myslím," dodá Gore. "Myslím, že sme s tým albumom zašli trochu priďaleko."

04. Playing The Angel (Mute, 2005)

Kapela na prvom z triptychu albumov, s producentom Benom Hillierom, obnovila svoju energiu. Gahan premýšľal o odchode z kapely, obzvlášť v roku 2003, kedy vydal svoj sólový debut "Paper Monsters", no v návrate k Depeche Mode ho povzbudil Martin Gore, ktorý mu poslal niekoľko skladieb. "Martin ešte stále holdoval alkoholu," povedal Gahan, "takže v tom období ho v podstate práve toto zaujímalo najviac, no napriek tomu napísal niekoľko dobrých skladieb a ja som sa pre ne nadchol."
"Playing The Angel" je prvým albumom kapely, ktorý obsahuje aj autorské skladby Gahana a táto nová dynamika dodala triu čerstvý vietor do plachiet. "Depeche Mode sú iní; je to Martin, ja a Fletch," povie Gahan, "a je to o tom, koho do tohto tria ešte privedieme, je jedno, či je to Ben Hillier, Flood, Daniel Miller alebo James Ford. Presne toto ma zaujíma."

05. Spirit (Mute, 2017)

Patová situácia medzi Gorem a Gahanom ovplyvňovala vývoj práca na albume "Spirit", až kým ich producent James Ford nedonútil posadiť sa a vyriešiť ich problém. "Po prvýkrát za tých 30 a viac rokov sme sa ocitli voči sebe tvárou tvár a dostali to zo seba von," povie Gahan. "Vyčistilo to vzduch." To, čo nakoniec vzniklo, je ich najvitálnejši album za posledné roky, ktorý v sebe zahŕňa Gahanove skladby o chaose a vyhnanstve, v kombinácii s Goreho hymnusmi. "Mal som pocit, že sa svet zmieta v totálnom chaoes a chcel som na to poukázať," povie Gore. Album tak predstavil kapelu, ktorá v sebe stále nachádza modernú kreatívnu silu. "Máme pocit, že sme "tu a teraz"," dodá Fletcher. "Necítime sa staro. Stále sme schopní tvoriť skvelé a stále lepšie nahrávky."

zdroj: Q Magazine, 10/2017

Názory Devotees (34)

Hammersmith Odeon

 1    1. október 2017 o 21:40

Cítite to v tých vyjadreniach aj Vy?
01. Black Celebration : “...nebol rozhodne NÁŠ najpredávanejší album, no rozhodne bol výnimočný,...”;  “..v čase nahrávania tohto albumu SME SI uvedomili, že SME nepatrili k žiadnej hudobnej scéne v Anglicku. Venovali SME SA vlastným veciam…”  MY,kapela
02. Violator : “...Tieto výtržnosti NÁS dostali do celonárodných správ…” MY,kapela
03. Songs Of Faith And Devotion :  “...SoFaD je ich najživšie znejúci album…”; “...Boli SME mladí a dosiahli nové méty…” MY, kapela
04. Playing The Angel : “...Gahan premýšľal o odchode z kapely…” ; ” ...Martin ešte stále holdoval alkoholu, no napriek tomu napísal niekoľko dobrých skladieb a JA som sa pre ne nadchol…”; ” ...Depeche Mode sú iní; je to Martin, JA a Fletch, je to o tom, koho do tohto tria ešte privedieme, je jedno, či je to Ben Hillier, Flood, Daniel Miller alebo James Ford. Presne toto MA zaujíma…” JA, Gahan, JA, Gore
05. Spirit : “...prvýkrát za tých 30 a viac rokov sme sa ocitli voči sebe tvárou tvár a dostali to zo seba von,(GahanxGore), Vyčistilo to vzduch…” JA Gahan, JA Gore

Asi to bude v tom - uz nie MY, ale JA

Gabriel

 2    1. október 2017 o 23:11

Martin spomenul v rozhovore na Ultra deluxe dvd, ze ked isiel zo stretnutia s Alanom, kde im oznamil odchod z kapely, povedal si “toto je koniec kapely”. Defacto sa to stalo pravdou. Alan rozbil kapelu a ducha Depeche Mode.

Hammersmith Odeon

 3    1. október 2017 o 23:34

@Gabriel [#2]: Na druhej stane Gahan v tom istom rozhovore na ULTRA deluxe dvd zasa povedal nieco v style: “Mali sme sme ho (Alana) viac presviedcat, aby zostal. Obaja (Dave a Martin) sme vsak mali svoje problemy. Myslim si, ze by mal Martin uznat, co vsetko Alan pre kapelu urobil…”. To asi hovori za vsetko. Alan zavolal o pomoc, takym svojskym stylom, a chalani hodili bobka…

Gabriel

 4    2. október 2017 o 00:12

@Hammersmith Odeon [#3]: V tom kapelovom vzťahu predsa len nebolo niečo v poriadku a to je podstatné. Ak nikto z troch nepovedal Alanovi “tak počkaj…”, ta vzajomnost tam naozaj chybala. Možno Alan čakal na niečo také ako prehováranie. A možno ostal urazený či zatrpknutý aj za to, že mu nestáli za žiadne pozitívne kolektívne gesto a zistovanie dovodov. Zvyšok kapely sa vlastne zachoval ako namyslený psí čumák, nech už to ospravedlňujú akokoľvek. Integrita človeka (v tomto prípade kapely) sa počíta podľa toho, čo urobia v daný kritický moment a nie čo posúdia ako potencionálnu chybu roky potom.

Hammersmith Odeon

 5    2. október 2017 o 06:50

@Gabriel [#4]: pekne napisane. K tomu nie je co dodat. Bohuzial :-( .

Analogrunner

 6    2. október 2017 o 08:02

ziarivy klenot akym boli, vybledol a osivel. ale myslim si, ze to tak ma byt. ako by sme inak vedeli posudit rozdiel? :D

jozefst

 7    2. október 2017 o 12:56

Na druhej strane som rád, že DM hudobne nedopadli ako U2 na svojej novinke. Veď to sú stokrát prevarené zvuky a postupy a to pri tom U2 prinášali iný progres.

https://www.youtube.com/watch?v=nd_EYo96lmo

Edo

 8    2. október 2017 o 13:42

Také jednoduché to podľa mňa nie je/nebolo. Kapela bola celkovo v rozklade: Dave na heroíne, Martin na alkohole, Alan tiež nebol abstinent a Andy sa podľa správ z toho obdobia nervovo zrútil (zrejme preto, že asi ako jediný to neriešil závislosťou). Tak ako Dave volal svojím spôsobom o pomoc. Tak aj Alanov odchod môžeme brať takto. Jednoznačne to však bolo poukázanie na to, že takto to už ďalej nejde. A to podľa ich vlastných slov si boli Dave a Alan bližší (podobne aj Martin a Andy sú priatelia od detstva). Alan a Dave dodnes deklarujú, že si občas zavolajú.
V tom čase to zrejme nebol nikto z nich schopný vyriešiť. Vyriešil to až Daveho kolaps, z ktorého Dave povstal ako fénix… nový a silnejší. Už to nebolo MY ale JA Dave, samostatný, pevný, tvorivý - už nie len hlas pre Martinove piesne.
Po Alanovom odchode nebolo nikoho, to tento bipolárny tým tvorivo kompenzoval, keď Fletch nikdy nebol v tomto doma. Napriek tom sa však zdá, že sa úspešne zhostil tejto úlohy a napriek tomu, že DM teraz tvoria dve silné JA, zostali spolu a stále spolu tvoria MY. Je to už iné MY ako pred tridsiatimy rokmi. Bolo by naivné dúfať, že navždy zostanú zasnenými mladíkmi, ktorí nezištne myslia na spoločné dobro aj keď tak si ich najradšej pamätáme. Z tohto pohľadu to vyzerá, že to celé bolo o Daveovej emancipácii.

Monghi

 9    2. október 2017 o 13:45

@jozefst: to mas pravdu, posledne studiove albumove pociny stoja za milu jarmilu, na druhej strane su vsak koncertne absolutne neprekonatelni a Depeche Mode su v porovnani s U2 obycajna dedinska hodova zabava so starymi strelnicami a vrzgajucou husenkovou drahou, a to sa mozu na youtube chvalit videami o tom, aky maju technicky backgroud. Co maju z toho fans, ked pocuvaju tisickrat ohrate skladby, setlisty, mimo albumovych noviniek, na poslednych turne ako cez kopirak a videoprojekcie kazdym turne ubohejsie.

A co je na tom najsmutnejsie, ze ked si pozriet podium a projekcie U2 k poslednemu The Joshua Tree Tour, a hlavne si uvedomi, ze projekcie im robil Corbijn, ten Corbijn, ktory z ETS urobil zvieraciu farmu a z IYR absolutne nepozeratelnu kravinu, tak uz zostava cloveku len rozum stat a pyta sa kam sa vlastne DM uberaju ...

jozefst

 10    2. október 2017 o 14:38

@Monghi: Zas čo sa týka koncertov, tak toto U2 stále vedia, klobúk dole pred nimi. Akurát ma u nich mrzí ten ich hudobný “neprogres” a tu pre zmenu U2 prichádzajú, ako si to napísal u koncertného prevedenia DM so “starými strelnicami a vŕzgajúcou húsenkovou dráhou”. Pri ich novej skladbe som tie gitary a aranže už počul. To je ako keby DM prišli v ich novinke s nejakými emulátorovými samplami z obdobia 83-87 plus by tam čosi pridali podobné z obdobia 90 a nejaké fígle z 93-ho a aby sa nepovedalo, nejaký nový prvok. Ohľadom koncertov DM, tak setlisty, tie mi až tak moc nevadia, no pravda je taká, že pódiový vizuál by mohli mať inovatívnejší. Teda omnoho. Tu zas stagnujú DM.

monocells

 11    2. október 2017 o 18:55

Podľa mňa je live zvuk Depeche Mode dobrý. Aj v roku 2017.
Tie spomínané videoprojekcie sú posledných 8 rokov katastrofa.
Ale až do takej miery, že v niektorých prípadoch “prebíja” negatívna
stránka projekcie úžasnú skladbu v super hudobnom podaní.
A to je prúser.

Inak, je nejaké info z posledného obdobia, ako sa má Alan?

Hammersmith Odeon

 12    2. október 2017 o 21:25

Ked uz sme tu spomenuli toho Alana… Neviem, ci to tu uz niekto niekedy spomenul (sa mi mari, ze ano-avsak opakovanie je matka mudrosti), ale niekedy v roku 2011 Alan urobil pre nejake nemecke medium tzv. “soundcheck”, kde mu reporter pustal casti skladieb roznych interpretov a on to komentoval. Samozrejme prislo aj na DM. K teme tohto clanku, potazmo tejto diskusie, je najlepsi samotny koniec “soudcheck-u”, od 24:00. To asi objasni vela…
https://www.youtube.com/watch?v=I-78fTWzLHk

Monghi

 13    3. október 2017 o 07:48

@Hammersmith Odeon: no ano ... vtedy sa tento rozhovor objavoval po kuskoch na webe magazinu, ktory to s Alanom tocil ... samostatnu cast so skladbami DM sme onoho casu prelozili: https://www.depechemode.sk/magazin/clanok/efekt-snehovej-gule

Gabriel

 14    3. október 2017 o 09:01

... a zamerne v nom vtedy chybala cast, kde mu pustili BOAG.

Hammersmith Odeon

 15    3. október 2017 o 09:21

@Monghi(13); Gabriel(14): Hmm… Ja si bohuzial tento clanok nepamatam (na moju skodu), pretoze “veci” s Alanom ma vzdy nesmierne potesia. Chalosi, robite dobru robotu…!!
Gabi, a preco bola vynechana BOAG cast? grin

Gabriel

 16    3. október 2017 o 11:18

@Hammersmith Odeon: Alan vzdy hovoril, ze sa nebude vyjadrovat k produkcii DM po jeho odchode. Toto interview bolo vynimkou, je mozne vidiet alanovu mimiku a postipanie si nosa ked zistil, co pocuje.

Myslim, ze zrejme na zelanie Alana to vystrihli ale po case to uverejnili aj s touto castou.

Gabriel

 17    3. október 2017 o 11:24

Originalny rozhovor mal v 2 castiach spolu okolo 19 minut.
https://www.derwesten.de/video/alan-wilder-blickt-zurueck-id2822454.html
https://www.derwesten.de/video/alan-wilder-ueber-depeche-mode-id2831685.html

Rozhovor, ktory si nalinkoval nesie oznacenie “Director’s cut” a ma takmer o 10 minut viac.

Tomasito

 18    3. október 2017 o 13:21

Gabriel - dik za linky - skvely rozhovor - este som to nevidel.
Posledna “otazka” lepsie povedane zvukova ukazka a reakcia na nu hovori za vsetko.
Su tu ludia, ktori stale dufaju - a ja som jeden z nich.
Vazne by som chcel vediet, ako by znel album ci skladba robena spolu s Alanom.

Hammersmith Odeon

 19    3. október 2017 o 13:56

@Tomasito [#18]: Ak by si chcel vediet, ako by priblizne znel minimalne BARREL OF A GUN, tak si pust linku, ktoru som dal v 12. prispevku. Daj si to od 24:00… Bohuzial to pocut nebudes, ale Alan to cca popise.

Michaela 146

 20    3. október 2017 o 20:50

...Náhle se zatmělo, nebe proťal blesk, a když se opět rozednilo, všichni vykřikli zděšením a jen v němém úžasu nevěřícně kroutí hlavou “Návrat ztraceného syna Wildera do DM” v tu chvíli by se spustila lavina komentářů!!!
To je na stejné vlně jako když mi můj otec předložil časopis a tam byl článek o DM a jejich portrét, rukou schválně zakryl název skupiny a zeptal se mě, Míšo, že nevíš kdo to je? Já mu odpověděla samozřejmě, že DM a otec se začal smát a to já jsem tě jen zkoušel grin

Analogrunner

 21    4. október 2017 o 05:57

Pocitam ze ak by sa nahodou udialo ze sa Wilder vrati, dostal by cele depeche na nervove alebo psychiatriu :D pretoze ako zleniveli oni, on je presny opak, cepoval by ich. a verim ze by im to prospelo… bubenik a klavesak by zostali bez prace, na podiu by stali 4ia a fakt by som bol zvedavy na vysledny zvuk.

Lojzo

 22    4. október 2017 o 07:55

@Analogrunner [#21]: Vdaka za tu prvu vetu, max som sa pobavil smile
Ja som zasa realista a myslim si ze Alan v DM uz nikdy nebude, moj nazor je ze Gahan a Gore maju s Gordenom a Kristianom omnoho lepsi a blizsi vztah ako kedy mali s Alanom, takze urcite tychto dvoch “pajacov” nevymenia za Alana, keby sa tak malo stat, stalo by sa po odohrati Somebody Alanom spolu s kapelou… sak vieme po akom koncerte a kde to bolo….

Lojzo

 23    4. október 2017 o 08:02

Hammersmith Odeon [#19]:
@Tomasito [#18]: Ak by si chcel vediet, ako by priblizne znel minimalne BARREL OF A GUN, tak si pust linku, ktoru som dal v 12. prispevku. Daj si to od 24:00… Bohuzial to pocut nebudes, ale Alan to cca popise.

Neviete chalani existuje z toho verzia s titulkami ? Vsetko nedokazem pochytit :(

Stanley242

 24    4. október 2017 o 11:03

...alebo by to tu mohol niektorý angličtinár priamo preložiť, myslím že by sme mu boli mnohí vďační. Tiež som všetko nepostrehol hmmm

Hammersmith Odeon

 25    4. október 2017 o 11:46

@Lojzo [#23]: Nic lepsie som nenasiel, skus mrknut:
https://www.youtube.com/watch?v=EpIKSbE53jE
http://depeche.cz/web/novinky/alan-wilder-komentuje-songy-depeche-mode#komentar

Monghi

 26    4. október 2017 o 18:36

ak ste nezachytili v tom rozhovore s Alanom vsetko, zapnite si titulky… robi to samozrejme stroj, ale Alan ma velmi slusnu vyslovnost, takze sa titulky celkom triafaju smile

Tomasito

 27    5. október 2017 o 11:41

Hammersmith Odeon - dik za tip - pre nejaku pricinu som to prepocul - presne s nim suhlasim a teraz to vazne chapem.
On tie zvukove hrany viac menej otupoval a pridaval k tomu tu povestnu naladu, rytmus a hlavne ten povestny ” sort of human groove” - tu pocitovu linku. Vsetko je take velmi tvrde, kostrbate, hranate.
Skoda, velka skoda…

Hammersmith Odeon

 28    5. október 2017 o 13:03

@Tomasito [#27]: Jo, to bola (snad aj je) jeho pracovna metoda. Ta sa vsak neda stihnut za 3 (slovom tri) sedenia v studiu…

Dusan

 29    6. október 2017 o 20:10

Ten sound check s Alanom som už videl, ale bez názoru na BOAG. Krásny dôkaz a opis toho, čo po odchode Alana DM chýba. Je úplne jasné, že on tomu dával to, čo posunulo tvorbu skupiny na jedinečnú úroveň. Teraz je to nedorobené a jednoducho produkčne akési plytké, počuť a cítiť to veľmi jasne. Lacné a ohučané zvuky, bez konceptu a zmyslu pre celkový prijemný posluchový dojem a vytvorenia tak potrebnej atmosféry a pocitu z piesne, zvuku chýba “vnútro”, pretavenie umeleckého ducha… bohužiaľ.

fiorusko

 30    8. október 2017 o 11:56

Alan Ch. Wilder raz povedal ” Hudba je vsade okolo nas”

fiorusko

 31    8. október 2017 o 12:02

A musim opat pripomenut slova ktore povedal este ked bol v DM. /prilepim to tu len/ .Prepacte mi ze sa opakujem/pre mna je to srdcova zalezitost.- “Rád bych si myslel, že děláme hudbu, jež má jistou hloubku a inteligenci a má co říci lidem, jimž je určena, lidem jež se snažejí něco hledat a doufám, že až se budou ohlížet zpátky, takže bude pro ně naše hudba něčím důležitým, bude hudbou, jenž měla smysl.”

fiorusko

 32    8. október 2017 o 12:07

Je to velmi skromny uctivy talentovany clovek ,ktory nikym nepohrda. Ma svoje zdrave sebavedomie. Ma aj svoj vek a svoje starosti. A nech sa mu dari.

Dusan

 33    8. október 2017 o 15:11

@fiorusko Vďaka za pripomenutie tých Alanových slov. Keby nebolo jeho, tak dnes na týchto stránkach nie som, a to bez ohľadu na nespochybniteľnú hodnotu ostatných členov kapely.

jozefmariaivan

 34    10. október 2017 o 14:57

Alan do DM zapadol. Koncepcne, tvorivo, imidzovo.. uplne vo vsetkom.. ako kusok do kompetnej skladacky. Bez neho uz DM nie je DM, je to cosi ine. Ale to by sme tu pisali a lamentovali stale dookola.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa