Daniel Miller o “Black Celebration” (2007)

Tá fotka, ktorá skupinu zachytila na pódiu počas koncertu je fakt krásna. Škoda toho uteráku na ľavej strane, ktorý je len tak prehodený... Bez neho by to bolo dokonalé, ale na druhej strane, vystihuje, koľko energie musel Dave vynaložiť, aby zaujal… Veľa krát sa spomenulo, že toto bolo jedno z posledných kultových turné skupiny, ktorá krásne oscilovala na hrane čudného popu… Táto ich dichotómia bola v tých časoch taká príťažlivá... Chápem, že neskôr sa chceli posunúť smerom k masám a dobyť Ameriku, ale tento album je niečo ako večné svetlo v betónovej džungli…

Tu zacala velka DM trilogia - nasledujuce albumy ukazali co je DM. Hoci pre mna SOFAD je povazovany velmi vysoko (pre mna cislo 2) - ale hlavne Black Celebration, Music for the Masses a Violator su nosne DM albumy. Co skladba to perla - poprepajane - dokonale.

jo, co na BC milujem najviac, to je prechod od uvodnej BC cez FOTW k AQOL ... rovnako prechody medzi skladbami na MFTM, druhej casti albumu Violator, ako aj na SOFAD ... sice nieco podobne sa da najst aj na Exciter albume, ale uz to nema take caro ... pre mna BC navzdy album, ktory som od DM spoznal ako uplne prvy a dodnes ma pri nom mrazi ...

Black celebration, album od DM ktorý ma u mňa výsadné postavenie. Je to naozaj skôr “antipop”. Pre bežný mainstreamový pop avantgarda, pre avantdgaru niečo skôr popové, čo do avantgardy nepatrí. Proste DM sú svojou tvorbou na pomedzí a aj preto nemajú hit no. 1 v UK charts, čo je škoda, ale nevadí. Ale poďme ďalej. The Beatles, ikone pop music by sa v roku 1966 pri vtedajších technologických možnostiach v poprovnaní z technologickými možnosťami z roka 1986 mohlo snívať. To by ich Tommorows never knows, čo je skladba, ktorá je postavená na zvukoch z pások z asi 5 magnetofónov, ak som dobre čítal zdroje o vzniku skladby, asi pri použití syntenzátorov z roku 1986 vyzerala inak. Vtedy si museli vystačiť s páskami z nahrávacích zariadení. DM stačilo nahrať zvuk a pomocou tehnológie ho pretransformovať do vtedajšieho moderného klávesového nástroja. Vývoj však napreduje a diskety, ktoré Alan Wilder demonštratívne ukladá do Emulátora vo videu k prezentácii sú dnes “na smiech”. Na tú dobu možno meinstreamom nedocenený album je však perlou v histórii popmusic. Veď ak sa nemýlim, opravte ma, keď Martin priniesol demá k BC tak dostal odozvu, že v tých skladbách nie je hit. Veď napríklad A question of time nemá ani klasický refrén, len vyhrávku melodického motívu. DM sa však podarilo vyprodukovať geniálny zvuk nahrávky, skladby znejú priestorovo, majú svoju atmosféru, všetko zapadá do seba tak ako má. Akurát možno But not tonight by to v UK Charts dotiahla vysoko, ale do temnej koncepcie albumu nezapadala, tak v skončila ako B strana na singli Stripped. Veselší Američania jej však dali prednosť na singli na strane A. A keď tu bolo spomenuté, že DM počúvali ľudia so statusom “čudák”, tak asi k mojej introvertnej povahe to skôr sedí. Nie som v extrémoch, viem sa socializovať, ale som na svojej strane psychologického sprektra.

Black celebration je právom mnohými považovaný za začiatok spanilej jazdy DM. Pre mňa ale už Some great reward znamená obrovský náznak toho, že malo prísť niečo prevratné, na čo sa nezabudne. Pri Construction time again ešte ten pocit nemám (okrem dokonalej Everything counts), no SGR mám rád celý, no a pri BC bolo jasné, že je kapela na svetovej úrovni a že sa blíži k svojim absolútnym vrcholom kariéry. Ako píše Monghi, začiatok BC je úchvatný, prvé tri skladby sú na seba úžasne naskladané. Potom prichádza si myslím menšia prestávka, výdych a opäť úder v podobe dvojice A question of time - Stripped. Záver albumu je výborný, Dressed in black a New dress skvelo ukončujú depešácku klasiku. Čo viac napísať, proste…Blaaack celebratiooon, toniiight.

Budem offtopic, neviem, kde to mám dať, ale predsa. CHVRCHES vydali v spolupráci s Robertom Smithom novú skladbu How Not To Drown. Dobré to je:

https://www.youtube.com/watch?v=kOjc7xtaPes

CHVRCHES predskakovali DM na ich Delta machine tour a bolo tomu aj v 2013-tom v Prahe. Jedna z dobrých elektro kapiel súčasnosti.

Aj tá najkratšia pieseň má taký pekný text…
Sometimes
Sometimes
Only sometimes
I question everything
And I ́m the first to admit
If you catch me in a mood like this
I can be tiring Even embarassing
But you must Feel the same
When you look around
You can ́t tell me honestly
You ́re happy with what you see
Oh sometimes
Only sometimes
You must be…
You must be…
As embarassing as me
Sometimes

Fakt dobré, len mi tam paradoxne nepasuje hlas RS… Ten mám asi navždy spojený iba s jeho domovskou skupinou… Ale nie je sám, pri ktorom mi až tak nesedí, keď spieva v iných projektoch…

Myslím, že CHVRCHES videoklip ku skladbe How not to drown s Robertom odpremiérovali včera (3.6.2021).

Temné, zní to skvěle….Má dcera ta okomentovala slovy….“Mami, vždyť je to jako Alenka za zrcadlem”...Asi tuším na co narážela…

Myslím, že CHVRCHES táto skladba s Robertom vyšla. Registrovať som ich začal skladbou The mother we share a aj tým že robili predkapelu DM a od vtedy ich sledujem. Nemajú sa za čo hanbiť.

Jedním slovem zbožňuji album Black Celebration….Moje milovaná Stripped je po všech stránkách dokonalá, rozhodně z této skladby číší tajemné kouzlo zahalené do černé...Je to pastva pro oči a rajská hudba pro sluch…Úžasné syntezátorové linky, nádherný text a vše umocňuje Daveov kovový hlas…A ten industriální klip…
Tenkrát mi spadla brada…netušila jsem a v roce 2019 podruhé...
https://www.depechemode.cz/aktualita/pisen-vecera-stripped/

@DM-80 [#5]: plny suhlas…