Daniel Miller o “Black Celebration” (2007)

Daniel Miller o “Black Celebration” (2007)

"Black Celebration" je dodnes obľúbeným albumom u fanúšikov Depeche Mode a veľmi dôležitý, pokiaľ išlo o ich kultový status. No zároveň to bol album, ktorý sa rodil zrejme najťažšie.

Ešte pred týmto albumom sme nahrali dve samostatné skladby, "Shake The Disease" a "It´s Called A Heart", a hoci tá druhá spomenutá bola v podstate jednoduchá, mali sme problém ju uchopiť a všetkých nás to trochu deprimovalo. Obe sme nahrali uprostred prebiehajúceho turné, takže kapela musela opustiť štúdio ešte pred ich dokončením a o zbytok sme sa postarali spolu s Garethom Jonesom. Bola to "ťažká písomka" a hoci sa to výsledku obe vydarili, určili náladu neskoršieho nahrávania albumu "Black Celebration".

Ku koncu roka sme mali zarazervované veľmi dlhé nahrávanie v Londýne a v Berlíne, čo len zvýšilo napätie a klaustrofóbiu v kapele. Bol to tretí album tímu ja, Gareth a kapela a opantal nás postupne pocit, ako keď musíte ráno vstávať do práce. Z nahrávania sa kompletne vytratilo nadšenie. Od samého začiatku bolo zjavné, že sme sa všemožne snažili získať nejaké popové single. Martin však chcel písať komplikovanejšie, temnejšie a pochmúrnejšie skladby, a hoci si nemyslím, že by to niekomu nejak veľmi vadilo, stále tu boli akési prirodzené tlaky vo vnútri kapely. Na jednej strane tvrdili "srať na to! Najhrávajme skladby také, aké chceme", no na druhej strane chceli takisto hitové single. Boli tlačení dvoma smermi naraz - nielen, že "bojovali" jednotliví členovia medzi sebou, ale oni bojovali aj sami so sebou.

S nahrávaním albumu sme začali v londýnskych Westside Studios, kúsok od Ladbroke Grove. Snažil som sa im navrhnúť, aby sme to skúsil trochu inak, napríklad nastaviť najskôr všetky nástroje v štúdiu a až potom v kontrolnej miestnosti, ale keď som videl tie prázdne výrazy v ich tvárach, vrátili sme sa k zaužívaným postupom. Ale vo Westside sme vyskúšali aj zopár zaujímavých vecí. Pre skladbu "Stripped" sme nasamplovali množstvo pekných zvukov z reálneho sveta, napr. rachot Davidovho Porsche, ktorý môžete počuť v úvode. Celá skladba bola vystavaná na spomalenom sampli zvuku motorky, ktorý sa objavil už v demosnímku a malo to takú silnú atmosféru, že vydržala po celú dobu nahrávania. Keď sme potrebovali monotónny rachot, tak sme naštartovali Davide auto a nechali ho bežať na voľnobeh. V sampleri sme to vždy nastavili inak a vytvorili tak skvelý zvuk.

"Stripped" sme nahrávali aj počas sviatku Guy Fawkes Night, takže v 12" remixe môžete počuť aj ohňostroj, ktorý sme nahrali vonku na parkovisku pred štúdiom. Novinkou v tom období bol fakt, že vzniklo hneď niekoľko remixov "Stripped". Skladbu sme zrýchlili, prepracovali a vydali na b-strane ako "Breathing In Fumes". Tešil som sa skutočnosti, že Depeche Mode stále dokázali experimentovať.

Napätie však bolo cítiť aj v štúdiu, obzvlášť, keď sme sa z Londýna presunili do Hansa štúdii v Berlíne. Bol to v poradí piaty štúdiový album kapely a bol tam tlak, aby sa opäť zvukovo posunuli ďalej. Niekedy som mal pocit, že to cítim omnoho viac, než samotná kapela. Nebolo to však o tom, že zavládla akási nespokojnosť, skôr som mal pocit, že sú zo samotného sveta už trochu unavení. Vo veľmi krátkom období už nahrávali tretí album, mali za sebou množstvo koncertov a ešte sa potrebovali niekam ďalej posunúť. Alan Wilder už bol v značnej miere začlenený do štúdiových prác, dôveroval si v prezentácii svojich nápadov a možno aj vďaka tomu sa s ostatnými ešte viac zblížil.

Ako vždy sme začali so všetkým neuveriteľne meškať a celý proces trval 2x dlhšie proti pôvodnému plánu. Samozrejme, kapela si k pôvodne stanovenému termínu dokončenia naplánovala dovolenky, takže jeden po druhom sa začali zo štúdia vytrácať, teda okrem Alana, ktorý zostal až do samotného konca.

Album "Black Celebration" zaznamenal menší prepad v predajnosti, a to aj napriek tomu, že sa umiestnil v albumovom rebríčku na treťom mieste, ich najvyššom do tej doby. Je to veľmi temný a experimentálny album, žiaden pop, čiže neobsahuje žiadne popové single. Samozrejme, že "A Question Of Time", "Stripped" (absolútny hymnus) a "A Question Of Lust" sú skvelé skladby, no nie sú to bežné "depešácke" single. Ale pre absolútnych fanúšikov kapely to bol práve tento album, viac než ktorýkoľvek iný, ktorý upevnil ich kultový status. Podľa nich nahrala kapela album bez komerčeného nádychu, čo je z časti naozaj pravda. Vytvorili niečo, čo vytvoriť chceli a ľudí to veľmi oslovilo. Bol to album pre "outsiderov".

V tej dobe počúvali Depeche Mode ľudia, ktorí mali v školskej triede alebo medzi kamarátmi status "čudák". Tí, čo mali radi hlavný prúd inklinovali skôr ku kapelám ako Duran Duran, ale "Black Celebration" bol album pre čudákov, ktorí nosili čierny mejkap a plánovali vraždu svojho učiteľa. Aj napriek všetkým tým problémom, s ktorými sme sa borili, sa stal "Black Celebration" kľúčovým albumom Depeche Mode.

Daniel Miller
zdroj: Black Celebration, SACD Release, 26/03/2007

Názory Devotees (14)

tomy

 1    31. máj 2021 o 09:26

Tá fotka, ktorá skupinu zachytila na pódiu počas koncertu je fakt krásna. Škoda toho uteráku na ľavej strane, ktorý je len tak prehodený... Bez neho by to bolo dokonalé, ale na druhej strane, vystihuje, koľko energie musel Dave vynaložiť, aby zaujal… Veľa krát sa spomenulo, že toto bolo jedno z posledných kultových turné skupiny, ktorá krásne oscilovala na hrane čudného popu… Táto ich dichotómia bola v tých časoch taká príťažlivá... Chápem, že neskôr sa chceli posunúť smerom k masám a dobyť Ameriku, ale tento album je niečo ako večné svetlo v betónovej džungli…

Tomasito

 2    31. máj 2021 o 10:40

Tu zacala velka DM trilogia - nasledujuce albumy ukazali co je DM. Hoci pre mna SOFAD je povazovany velmi vysoko (pre mna cislo 2) - ale hlavne Black Celebration, Music for the Masses a Violator su nosne DM albumy. Co skladba to perla - poprepajane - dokonale.

Monghi

 3    31. máj 2021 o 11:30

jo, co na BC milujem najviac, to je prechod od uvodnej BC cez FOTW k AQOL ... rovnako prechody medzi skladbami na MFTM, druhej casti albumu Violator, ako aj na SOFAD ... sice nieco podobne sa da najst aj na Exciter albume, ale uz to nema take caro ... pre mna BC navzdy album, ktory som od DM spoznal ako uplne prvy a dodnes ma pri nom mrazi ...

jozefst

 4    31. máj 2021 o 19:35

Black celebration, album od DM ktorý ma u mňa výsadné postavenie. Je to naozaj skôr “antipop”. Pre bežný mainstreamový pop avantgarda, pre avantdgaru niečo skôr popové, čo do avantgardy nepatrí. Proste DM sú svojou tvorbou na pomedzí a aj preto nemajú hit no. 1 v UK charts, čo je škoda, ale nevadí. Ale poďme ďalej. The Beatles, ikone pop music by sa v roku 1966 pri vtedajších technologických možnostiach v poprovnaní z technologickými možnosťami z roka 1986 mohlo snívať. To by ich Tommorows never knows, čo je skladba, ktorá je postavená na zvukoch z pások z asi 5 magnetofónov, ak som dobre čítal zdroje o vzniku skladby, asi pri použití syntenzátorov z roku 1986 vyzerala inak. Vtedy si museli vystačiť s páskami z nahrávacích zariadení. DM stačilo nahrať zvuk a pomocou tehnológie ho pretransformovať do vtedajšieho moderného klávesového nástroja. Vývoj však napreduje a diskety, ktoré Alan Wilder demonštratívne ukladá do Emulátora vo videu k prezentácii sú dnes “na smiech”. Na tú dobu možno meinstreamom nedocenený album je však perlou v histórii popmusic. Veď ak sa nemýlim, opravte ma, keď Martin priniesol demá k BC tak dostal odozvu, že v tých skladbách nie je hit. Veď napríklad A question of time nemá ani klasický refrén, len vyhrávku melodického motívu. DM sa však podarilo vyprodukovať geniálny zvuk nahrávky, skladby znejú priestorovo, majú svoju atmosféru, všetko zapadá do seba tak ako má. Akurát možno But not tonight by to v UK Charts dotiahla vysoko, ale do temnej koncepcie albumu nezapadala, tak v skončila ako B strana na singli Stripped. Veselší Američania jej však dali prednosť na singli na strane A. A keď tu bolo spomenuté, že DM počúvali ľudia so statusom “čudák”, tak asi k mojej introvertnej povahe to skôr sedí. Nie som v extrémoch, viem sa socializovať, ale som na svojej strane psychologického sprektra.

DM-80

 5    1. jún 2021 o 21:27

Black celebration je právom mnohými považovaný za začiatok spanilej jazdy DM. Pre mňa ale už Some great reward znamená obrovský náznak toho, že malo prísť niečo prevratné, na čo sa nezabudne. Pri Construction time again ešte ten pocit nemám (okrem dokonalej Everything counts), no SGR mám rád celý, no a pri BC bolo jasné, že je kapela na svetovej úrovni a že sa blíži k svojim absolútnym vrcholom kariéry. Ako píše Monghi, začiatok BC je úchvatný, prvé tri skladby sú na seba úžasne naskladané. Potom prichádza si myslím menšia prestávka, výdych a opäť úder v podobe dvojice A question of time - Stripped. Záver albumu je výborný, Dressed in black a New dress skvelo ukončujú depešácku klasiku. Čo viac napísať, proste…Blaaack celebratiooon, toniiight. smile

jozefst

 6    3. jún 2021 o 12:42

Budem offtopic, neviem, kde to mám dať, ale predsa. CHVRCHES vydali v spolupráci s Robertom Smithom novú skladbu How Not To Drown. Dobré to je:

https://www.youtube.com/watch?v=kOjc7xtaPes

CHVRCHES predskakovali DM na ich Delta machine tour a bolo tomu aj v 2013-tom v Prahe. Jedna z dobrých elektro kapiel súčasnosti.

tomy

 7    3. jún 2021 o 14:20

Aj tá najkratšia pieseň má taký pekný text…
Sometimes
Sometimes
Only sometimes
I question everything
And I ́m the first to admit
If you catch me in a mood like this
I can be tiring Even embarassing
But you must Feel the same
When you look around
You can ́t tell me honestly
You ́re happy with what you see
Oh sometimes
Only sometimes
You must be…
You must be…
As embarassing as me
Sometimes

sequen

 8    4. jún 2021 o 01:10

...má aj klip
https://www.youtube.com/watch?v=7U_LhzgwJ4U

tomy

 9    4. jún 2021 o 08:20

Fakt dobré, len mi tam paradoxne nepasuje hlas RS… Ten mám asi navždy spojený iba s jeho domovskou skupinou… Ale nie je sám, pri ktorom mi až tak nesedí, keď spieva v iných projektoch…

jozefst

 10    4. jún 2021 o 21:14

Myslím, že CHVRCHES videoklip ku skladbe How not to drown s Robertom odpremiérovali včera (3.6.2021).

Michaela 146

 11    5. jún 2021 o 00:50

Temné, zní to skvěle….Má dcera ta okomentovala slovy….“Mami, vždyť je to jako Alenka za zrcadlem”...Asi tuším na co narážela…

jozefst

 12    5. jún 2021 o 01:58

Myslím, že CHVRCHES táto skladba s Robertom vyšla. Registrovať som ich začal skladbou The mother we share a aj tým že robili predkapelu DM a od vtedy ich sledujem. Nemajú sa za čo hanbiť.

Michaela 146

 13    8. jún 2021 o 23:01

Jedním slovem zbožňuji album Black Celebration….Moje milovaná Stripped je po všech stránkách dokonalá, rozhodně z této skladby číší tajemné kouzlo zahalené do černé...Je to pastva pro oči a rajská hudba pro sluch…Úžasné syntezátorové linky, nádherný text a vše umocňuje Daveov kovový hlas…A ten industriální klip…
Tenkrát mi spadla brada…netušila jsem a v roce 2019 podruhé...
https://www.depechemode.cz/aktualita/pisen-vecera-stripped/

Tomasito

 14    10. jún 2021 o 09:54

@DM-80 [#5]: plny suhlas…

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa