Cover Story: Depeche Mode

Ďalší z promo rozhovorov k albumu "Spirit", ktoré v šuplíku čakajú na svoju premiéru, napr. z príležitosti štartu americkej časti Global Spirit Tour. Martin a Fletch pre Illinois Entertainer.

Vo svojich 56 rokoch už Martin Gore necíti potrebu vypúšťať nejaké úderné texty. Na poslednom albume kapely, "Spirit", preto veci priamo nasmeroval ostrým a politickým smerom a začal rovno rétorickou otázkou úvodného singla "Where´s The Revolution", spolu s neradostnou spoločenskou obžalobou, intonovanou neobvykle zlovestným štýlom frontmana Davida Gahana: : “You’ve been kept down/ You’ve been pushed ‘round/ You’ve been lied to/ You’ve been fed truths/ Who’s making your decisions?" Aj na samotnom albume sa pokračuje v kritických žalobách skorumpovaného, skostnatelého, na technológiách závislého sveta. Napr. v hnevlivo znejúcich skladbách ako "Fail", "Scum", "The Worst Crime" a "Going Backwards", v ktorej sa uvádza "We can track it on a satellite/ See it all in black and white/ Watch men die in real time/ We have nothing inside".

Nebolo to tak, že by Gore schytili pero a vychŕlil zo seba dávku protestných skladieb, súzvučne pulzujúcich s duchom dnešnej doby, plnej Brexitu a nálad súvisiacich s údajným ovplyvením amerických prezidentských volieb Ruskom. Všetko to totiž vychádza z akéhosi inštinktívneho vnútorného pocitu, ktorý sa u Goreho objavil pred dvoma rokmi a signalizoval, že s ľudskosťou sa niečo deje. Niečo hrozné, možno až nezvratne zlé. Ako spomenul, keď v roku 2015 začal s prípravou materiálu pre "Spirit", žiadnej z aktuálnych globálnych obratov ešte nebol na obzore. Boli tu len vážne predtuchy. "Začínala rásť kríza v Sýrii, ktorá neskôr viedla ku kríze utečeneckej, Rusi anektovali Krym a na Ukrajine prebiehala vojna," poznamená. "Zdalo sa, že kamkoľvek ste namierili pozornosť, všade to išlo zlým smerom. K tomu tá séria policajných prestreliek v Amerike, pri ktorých zastrelili ľudí čiernej pleti, možno som bol práve na to až príliš citlivý. Ale vo vzduchu som cítil niečo, čo neveštilo nič dobré."

Gore má takisto nezvyčajnú výhodu, je totiž v podstate britským emigrantom, ktorý sa usadil v Santa Barbare, v Kalifornii. Gahan pre zmenu žije v New Yorku, no Andy Fletcher sa rozhodol zostať v Londýne, kde k jeho obľúbeným, nekoncertným aktivitám patrí každovečerné navštevovanie pubov a diskusie o politických frustráciach so svojimi priateľmi. "Je to jeho vec a myslím si, že čím máte v sebe viac piva, tým sú tie diskusie energickejšie," povie Gore na margo svojho večného kamaráta, s ktorým už v roku 1980 založil skupinu Composition Of Sound, teda ešte predtým, ako sa ku kapele pridal Dave Gahan (navrhol zmenu názvu na Depeche Mode) a vydali, o rok neskôr, penivý synth-popový debut "Speak & Spell". Na druhej strane, v Amerike, dodáva, "sa síce púšťam s ľuďmi do diskusií, ale oni sú nie až taká vášniví. Teraz však mám dve dcéry, 14-mesačnú a 6-týždňovú, a skladba "Eternal" je venovaná práve tej staršej. Odkazuje na problémy s rádioaktivitou, klimatickými zmenami a podobne. Ono je to vcelku seriózna skladba, no nemá ďaleko k čiernej komédii, hlavne pri veršoch ako "vzostupuje čierny mrak"." Je logické, že sa u neho, v súvislosti s obrovským znečistením, ktoré produkuje Čína, či nárast zbraní v Severnej Kórei, objavuje oprávnená rodičovská zlosť. "Bohužiaľ, sme uprostred toho všetkého. Samozrejme, nie som tak starý, aby som si pamätal kubánsku krízu, mám však pocit, že sme uprostred situácie, ktorá je rovnako desivá. Je logické, že mám obavy, keď sa to všetko práve deje."

Keď Fletcher počul po prvýkrát kamarátove, doslova provokatívne kompozície, bol trochu vyvedený z miery. Hlavne pokiaľ vezmeme do úvahy skutočnosť, že Gore tradične komponuje na akustickej gitare, čo mohlo v prvotnej fáze skladieb vyznievať ako Dylanove protestné hymnusy. "Myslím, že sme mali vtedy s producentom trochu obavy," poznamenáva. "Lenže, počas nahrávania samotného albumu sa situácia vo svete neustále zhoršovala. Prišiel Brixit. Potom výhra (?) Trumpa. Neskôr Marine LePen bodovala v prebiehajúcej kampani ku francúzskym prezidentským voľbám, čo nebolo príliš priaznivé pre tak kozmopolitnú krajinu. Keď sme nakoniec album dokončili, mali sme pocit, že dokonale pasuje do obdobia jeho vydania. Ja som sa nakoniec o politiku vždy zaujímal, dokonca som študoval podobné smerovanie v škole. Takže, všetko, čo sa práve dialo, ma veľmi zaujímalo a musím priznať, debaty v pube sa v poslednej dobe veľmi zlepšili."

Fletcher získava informácie z London Times, The Financial Times a, samozrejme, z BBC, ktorým úplne dôveruje. "Noviny v Británii sú ďaleko lepšie, než v Spojených štátoch, pretože u Vás aktuálne pokrývajú jedinú vec, Trumpa. A čo ostatné udalosti vo svete? Tým sa Vaše média jednoducho nevenujú." Najväčšia prekážka, s akou kedy bojoval bolo Goreho presťahovanie do ďalekej Kalifornie, takže tento pár priateľov sa nemohol stretávať a debatiť na dennej báze. "Je to divné, pretože napr. s Davidom sme ako bratia, ale s bratom zasa nepotrebujete byť každý deň," vysvetľuje, ako to vlastne v Depeche Mode funguje. "S Martinom je to ale iné - je mojim najlepším priateľom od mojich 11 a jeho odchod to Ameriky som príšerne znášal, pretože je to zložité, telefonovať z Londýna niekomu do Santa Barbary, keď v rovnakom čase sa jeden zobúdza a ten druhý mieri do postele."

A čo ďalšie nájdeme v Goreho zúrivých litániách? "Héj, tak čo ste našli?" uškrnie sa. "Trump odmietol EPA dohodu a dal do vedenia človeka, ktorý neverí v klimatické zmeny? To je šialenstvo," hrozivo zavrčí. "A bohužiaľ, nie je jediný, kto pochybuje, takých nájdete všade. Vždy som ľuďom vravel, "Ak neveríte v klimatické zmeny, tak potom prečo aspoň z opatrnosti nepoviete, že sa to možno deje? Čo sa do pekla musí stať, aby sa ľudia zobudili?"" Práve táto skutočnosť priamo ovplyvnila protestnú z albumu "Spirit" - "The Worst Crime", ktorá ponúka verejné lynčovanie, ako pokánie za ignorovanie, či ničenie životného prostredia ("Once there were solutions/ Now we have no excuses… we are all charged with treason") "Pre mňa je najťažším hriechom práve ničenie planéty," prehlási Gore. "Máme veľkú príležitosť veci zmeniť, dôkazov totiž máme dostatok, dokonca aj tých vedeckých, už veľmi dlho. Napriek tomu sme si neustále vyberáme cestu ničnerobenia v tomto smere. Neničíme si ju len pre nás. My ju ničíme na večnosť. Americký systém je veľmi nekvalitný. Viete, nedokážem s tým nič robiť, keď sa lobing považuje za niečo dobré a k tomu sa stále akceptuje. Nerozumiem tomu, pretože je to v podstate obyčajná korupcia ... je to zlé. Určite sa to deje aj v iných častiach sveta, ale nie v takom rozsahu, ako sa to deje tu."

Dokonca aj zvukovo najpovznášajúcejšia skladba z albumu "Spirit" "Scum", označuje nešpecifikovaného protivníka a označuje ho za "plytkého, prázdneho a vnútorne mrtvého". Mohlo by ísť o vyhoreného manažéra z Wall Street, ktorý strednú triedu pripravil o milióny, stiahol sa zo scény a k tomu beztrestne? Gore sa pousmeje. "Tá skladba bude omnoho silnejšia, ak vám nepoviem, kto alebo čo je ten môj "odpad"," skomplikuje situáciu. "Ak by som Vám to totiž prezradil a ukázal na konkrétnu osobu, tak by som poslucháča akoby o niečo pripravil, pretože on si vo svojej predstavivosti dosadí do kontextu osobu, s ktorou to práve funguje a tak to naberie na sile." V inej skladbe, "Poorman", zasa vyzýva k zodpovednosti. "Znova musím pripomenúť, podľa mňa je systém pokrútený a chybný. Ľudia by mali za svoje činy sedieť, no namiesto toho ich povolávajú do Bieleho Domu. A v skladbe "Fail" je vlastne zhrnutý celý album, skutočne." Ako ľudstvo si mylne myslíme, že toto všetko je akýsi nepomenovaný produkt evolúcie, "teda, neodvádzame veľmi dobrú prácu. Musíme opäť začal hľadať cestu."

"Preto ten éterický názov albumu," dodáva Gore. Oponenti by mohli označiť album ako jednoznačne pesimistický, ale zdvorilí kritici sa viac sústredia na to, o čom Gahan spieva. "Podľa mňa je album "Spirit" realistický, veď ja sám som ohľadne toho, čo sa momentálne vo svete deje, realista a tak trochu poukazujem na niektoré veci. A tým, že som tomu celému dal názov "Spirit", akosi dúfam, že sa ľudia zamyslia a možno znovu objavia toho ducha, ktorý bol pre nás typický, len sme ho akosi stratili." Treba pripomenúť, že DEVO už toto predpovedal - ativistická deevolúcia ľudstva - pred 40timi rokmi. Gore sa pri tejto zmienke jemne pousmeje. Posadnutosť sebou samým a vlastnými prioritami nie je iba masová zábavka, ale ako sám verí, ide o akúsi predzvesť blížiacej sa apokalypsy. "So všetkými tými technologickými výhodami, ktorými disponujeme, ako aj spôsobom ich využitia, to pre ľudstvo nevyzerá veľmi nádejne," dodá. "Jediná vec, ktorá sa teraz uberá správny smerom je medicínske odvetvie. V tejto oblasti sa dejú skutočne veľké pokroky, hoci, ak sa to tu celé skončí nukleárnym holokaustom, ak nám lekárska veda veľmi nepomôže. Takže, podľa mňa, ak sami seba nezničíme, tak by sme sa mohli dostať do bodu, kedy by sme mohli žiť omnoho dlhšie." Na chvíľu sa odmlčí a potom dodá. "Ale neviem, ako by to náš druh aktuálne ovplyvnilo."

Fletcher je optimistickejší. Takmer s vedeckým odstupom analyzuje akutálny brexitový chaos v Anglicku, kde obyvatelia mimo Londýna rozpútali doslova xenofóbne šialenstvo, keďže volilo, proti vlastným záujmom, odchod z EÚ. "Bláznivé na to je, že to boli práve oblasti, kde nežijú žiadni migranti, ktoré rozhodli o výsledku," dodá. "A skutočnosť je taká, že išlo o výsledok doslova v pomere 50:50. Podľa mňa by mali veľké rozhodnutia byť prijímané pri pomeroch 60:40, dokonca 70:30, no rozhodne nie 50:50. Ale, zasa to nevidím všetko ako beznádejné. Obdobné situácie už svet zažil, takže si nemyslím, že sa blíži koniec sveta." Vidí teda nádej? "Ja rozhodne áno," odpovie. Mne ale skôr išlo o to, čo bude schopný ponúknuť Trump. "Bez Kongresu si totiž veľmi nepomôže. Jediná vec, ktorá by mohla spôsobiť skutočne vážne problémy je jeho pozícia vrchného veliteľa ozbrojených síl. Takže áno, tento album je plný hnevu, ale zasa o podobných témach píšeme bežne, hoci obyčajne tomu vždy dominuje sex a náboženstvo. Ide len o to, že "Spirit" je veľmi priamočiary, hoci jeden album už v našej diskografii, podobného razenia, máme - "Construction Time Again"."

Fletcher si takisto potajme užíva všetkej tej irónie, ktorá s tým súvisí. Hoci Depeche Mode začínali ako akási filtrovaná tanečná kapela, sami seba zmodernizovali do podoby vyglancovaného, vlniaceho sa synth-rockového stroja, ktorý vydáva zvuky podobné dlhému pohrebnému vozu na čele pohrebného spievodu, za pomoci výrazného hlasu Davida Gahan, obzvlášť na pódiu. Goreho skladby ako "Strangelove", "Personal Jesus", "Behind The Wheel" a "Shake The Disease" prekračujú estetické hranice medzi goth, new wave a industrial štýlmi a preto ich rozmanité publikum neustále rastie. A, bez ohľadu ako bezútešne trio pôsobí, Fletch k tomu dodáva, "vždy máme v publiku obrovské množstvo ľudí, ktoré tlieska a spieva spolu s nami. A faktom je, že s albumom "Spirit" sa nám dostávajú tie najlepšie recenzie za celú našu kariéru, a to Depeche Mode v podstate nemávajú dobré recenzie. Viete, naša hudba nie je na jedno vypočútie, musíte sa k nej vracať, nedá sa vypočuť album, či skladbu, dvakrát a potom hneď písať recenziu. Spomínam si na vydanie albumu "Violator", čo je naša "10 out of 10" nahrávka, aspoň tak to uviedol niekto v niektorej enyklopédii. A pritom ten album získaval úplne priemerné recenzie."

"Ponúkame však dobré koncerty, produkujeme dobré nahrávky," pokračuje. "A z nejakého podivného dôvodu, sme ako 50tnici populárnejší, než kedykoľvek predtým. V podstate sme vo veľmi šťastnej pozícii, pretože máme veľmi veľa starých fanúšikov, ktorí stále kupujú naše CDčka. No a samozrejme, stále získavame fanúšikov nových. Zdá sa, že nemôžeme urobiť nič zlé! Toto americké turné sa predáva rýchlejšie, než posledné dve a ja skutočne neviem nájsť dôvod - ono, je to v podstate podobné turné, ale latka je postavená vyššie. Pritom nie sme žiadna vysoko-profitová kapela, nie sme na obálkach časopisov, či novín. Jednoducho tomu nerozumiem." K tomu sú Depeche Mode jednou z mála kapiel post-punkovej éry, ktoré nepodnikajú bombasticé retro turné, neponúkajú odpalováky staré niekoľko dekád, nič z toho. Kapela má stále svoj význam, a hlavne neustále provokuje a núti k premýšľaniu.

A traja hudobníci stále pracujú spoločne, ako tím. Gahan, ktorý príležitostne pracuje aj sólovo, aj autorom, ako aj spoluautorom, štyroch menej politických skladieb na albume "Spirit": "You Move", "Cover Me", "Poison Heart" a "No More (This Is The Last Time". "A pritom sme použili zvyčajný rozsah analógových syntezátorov, gitár a to všetko sa dialo veľmi rýchlo - album sme vlastne nahrali za tri štúdiové sedenia," prehlásil kriticky Fletcher, odvolávajúc sa na Fordovu asistenciu v štúdiu. "Myslím si však, že všetky tie moderné technológie prácu v štúdiu len sťažujú, vôbec ju nezľahčujú, nakoľko vám poskytujú stovky ďalších možností. A k tomu tu máte dnešný stav na hudobnom trhu so všetkými tými hviezdnymi dj-mi," dodá hudobník, ktorý sám ponúka dj-ské sety, no stále v "old-school" štýle. "V dávnych časoch jednoducho promotér ponúkal šance mladým kapelám, ale dnes sú to samí hviezdni dj-i, ktorí len používajú svoj laptop. A fakt je taký, že v podstate nahrádzajú kapely. Je to veľmi nezdravá situácia a v súčasnej dobe je situácia pre mladé kapely viac než príšerná. Predaje nahrávok sú až trápne nízke, ak idete na turné, nahrávacia spoločnosť vám neposkytne žiadnu podporu, takže príjmy z hrania Vás na živobytie nestačia. To je presne ten dôvod, prečo už dnes na svete nemáme stovky rockových kapiel, ako kedysi."

Gore už dnes chápe skvelú satiru Mike Judgea, "Idiocracy", v ktorej Luke Wilson, hrá v nej priemerne inteligentného muža našej éry, náhodne zmrazeného v kryogenickej komore na 500 rokov, počas ktorých sa mnoho hlúpych ľudí bezhlavo rozmožovalo, až sa prebudil na obrovskej skládke a je z neho najinteligentnejší človek na svete. Režisérova vízia budúcnosti je tvrdohlavo dystopická, ako tá Goreho na albume "Spirit", kde zaznamenáva verejnú popravu v skladbe "Worst Crime". Ale má takisto jednu vec, vďaka ktorej si album zachováva dôležitosť, ktorá sa každým dňom, plným škandálov, zvyšuje. "Americký volebný proces je veľmi dlhý, v podstate ešte len začínal, keď som sa pustil do komponovania tohto albumu," povedal. "A celé tie voľby trvali pekne dlho, nie? Trvalo to tak dlho, až ku koncu už každého nudili." Ten žalospev len rástol, doslova sa stával strašidelným a nadobúdal väčší prenesený význam. Alebo, ako to Fletcher stručne zhrnul, "nedá sa prirovnať k našim predošlým albumom. Myslím si však, že je dobré, ak kapela ako Depeche Mode nahrá album, akým je "Spirit". Ľudia nemôžu povedať, že sa len vezieme na módnej vlne, pretože ... héj, preberte sa, tie skladby boli napísane pred dvoma rokmi!"