Construction Time Again

Construction Time Again

Rozhovor s Andym Fletcherom pre fanzin Eccentric Sleeve Notes z konca roka 1983.

Prvýkrát som sa s Andym Fletcherom rozprával pred rokom a pol. Vtedy Vince Clarke, po odchode z DM, začal pracovať na projekte Yazoo. Andy sa cítil rozčarovaný z angažovanosti kapely. Ja sám som videl budúcnosť kapely veľmi nejasne. S tak nízkou morálkou nemali šancu dlho vydržať. No nebolo to po prvýkrát, čo som sa mýlil.

Naposledy si sa vyjadril, že z koncertovania veľkú radosť nemáš. Ešte stále to platí?
V podstate áno, ale dnes som si už na to zvykol, takže to nie je až také zlé.

Je to vďaka aktuálnemu hraniu alebo si tomu jednoducho podľahol?
Ono sa v tomto smere v podstate nič nezmenilo, je to všetko o cestovaní a denných rutinách.

To by som skôr očakával, keby ste pracovali 40 hodín týždenne od deviatej do piatej.
Jasné, ale keď som opustil normálnu prácu, myslel som si, že to bude celé o niečom inom a pritom sa nič nezmenilo. Nič mimoriadne sa neudialo, teda okrem ničnerobenia. Dokonca aj v takom prípade ide o rutinu.

Píšu o vás, že máte pubertálne publikum. Ak je tomu naozaj tak, potom je naozaj prekvapujúce, aké je voči vám oddané. Osobne si nemyslím, že by bolo vyšinuté.
Toto turné sa fakt podarilo. Jasné, v niektorých radoch postávali mladé dievčatá, ale z väčšej časti tam boli ľudia, ktorí boli aj na našich predošlých turné. Stále je medzi nimi mnoho tínejdžerov a absolútna väčšinu tvorí mládež. Ale myslím, že sme sa od toho všetkého už odpútali, čo je dobre. Tým dôvodom musia byť naše menej popovo orientované single.

Média hodnotia váš nový album, "Construction Time Again", bez predsudkov a dostáva sa mu celkom slučné hodnotenie.
Čo je fakt skvelé a teší nás to. Toto je náš prvý album, o ktorom sa píše asi všade. Iba jediná recenzia bola... zlá. Album sa takisto všade skvele predáva; vo Francúzsku, Nemecku, Švédsku a Holandsku. Jedinou výnimkou je Amerika. Tam sme to s ním zabili.

Myslíš, že Vás imidž je príliš uhľadený pre americké rockové hviezdy?
Nemyslím si, že to má s tým niečo spoločné. Skôr je to preto, že nás tam prakticky nik riadne nepočul. Iba minimum Američanov sa zaujíma o britskú hudobnú scénu. Zhrnul by som to tak, že 99 zo 100 Američanov o nás nikdy nepočulo. Aby sme to zmenili, museli by sme tam ísť na polročné turné. A také čosi nechceme. Zvykneme tam tráviť tak mesiac a vždy dúfame, že to dobre dopadne. Boli sme tam v marci a predskakovali sme na jednom koncerte Psychedelic Furs. Bolo tam 7 000 ľudí. Ak by sme vystupovali sami v takom Chicagu, pritiahli by sme tam 500 ľudí. Ale aj v prípade predskokanov sme mali až dva prídavky. Dúfame, že keď sa tam vrátime, tak si nás ľudia budú pamätať.

Ako vieme, množstvo Američanov fičí na rocku a gitarách. Predstava troch chlapíkov stojacich za klávesami a v popredí spevák ich zrejme neláka.
Také niečo neberú vážne. V tamojších rebríčkoch sa darí viac Big Country. Sú rock´n ´rolloví, keďže hrajú na gitarách.

Reflektuje názov "Construction Time Again" na vývoj kapely?
Je to skôr verš zo skladby, ktorá stelesňuje to, čomu sa chceme venovať. Celá téma albumu sa opiera takisto o robotníka, ktorý je na obale vyobrazený s kladivom v ruke.

Zdá sa, že sa začínate viac prikláňať k politickým témam.
Každý z kapely má iný politický názor. Ale ľavičiari nie sme. Album skôr reflektuje na sociálne postoje. Tie nemajú nič spoločné s ľavicovými postojmi.

Singel "Everything Counts" po textovej stránke trochu rozvíril hladinu. Ale možno pre tých, ktorí si singel kúpili, práve tá textová stranka až taká dôležitá nie je.
No, ono to bude možno aj inak, pretože ak si už niekto kúpi singel, tak je pravdepodobné, že si prečíta aj texty a niečo z nich získa. "Everything Counts" (aj keď sa mnohí domnievajú, že v nej ide o nenásytnosť a podobne) prinúti ľudí zamyslieť sa. A presne o to išlo.

Takže tu máme štvoricu, gang, a mne rovno napadlo: "Everything Counts" je na hony vzdialená napr. takej "Just Can´t Get Enough" (Možno tá skladba bola skutočne hymnou sedliakov!)
Musíte brať do úvahy, že vtedy sme to skutočne neboli my. Vince sa o texty prakticky nestaral. Nie, že by sme zavrhovali našu minulosť, boli to skutočne skvelé časy. Dodnes hráme niektoré z tých skladieb. Aj Vince bol v tých časoch z niektorých textov v rozpakoch. Dnes sa nám z času na čas stane, že sa obzrieme späť a povieme si, "Nie, tak toto spievať nebudeme."

A čo taká "Pretty boy" ("What´s Your Name")?
Tú sme považovali za výsmech uctievania stereotypu. To bola skutočne popová záležitosť a vlastne jedna z posledných skladieb, ktoré Vince pre kapelu napísal. Vtedy som veľmi sklamaný zo stereotypu, v ktorom uviazol, ako aj z toho, že sa stal verejnou osobou.

Zábavné na tom ale je, že sa tej skladbe dosť darilo a pomohla vám v tých časoch získať si publikum. Za debutový album ste boli dosť kritizovaní, čo dosť miatlo tých, ktorí si ju kúpili, obzvlášť z dôvodu, že sa im páčite.
Mnoho ľudí nám vraví, "Páčia sa nám vaše ranné záležitosti, ako aj prvý album." Tým ľuďom ale veľa pozornosti nevenujeme. Podľa nás bol druhý album lepší a tento je ešte lepší. Odvtedy sme sa posunuli omnoho ďalej. Pri pohľade späť, keď si uvedomíme, ako sme veci robili, tak sa cítime až trápne. Bolo to naozaj nevýrazné. Dnes to len dokazuje, že sme s prácou v štúdiu nemali žiadne skúsenosti. Ak by sme tie isté veci nahrávali dnes, malo by to omnoho väčšiu silu.

Začali ste na pódiu používať elektronické bicie.
Áno, v niektorých skladbách. Takisto máme na pódiu rôzne plechy, veľké kovové tyče, do ktorých udierame.

Množstvo elektronických kapiel úplne odmieta použitie gitár, no ja som si na vašom pódiu počas zvukovej skúšky všimol, že kdesi vzadu, v tieni, je položená jedna akustická gitara... samozrejme, dnes už "rock" nie je žiadna nadávka.
To naozaj nie je :) To bolo len na chvíľu.

A morálka v kapele je zdá sa na vysokej úrovni.
Duch kapely ešte nebol väčší. Ešte pred vydaním "Everything Counts" sme si však neboli sami sebou istí. Úspech singla a samotného albumu nás však veľmi povzbudil. Jednoznačne môžete od nás očakávať viac albumov.

Prepokladám teda, že vaša hudba bude časom ešte zložitejšia.
Ja dúfam, že áno. Ak by sa nemala vyvíjať týmto smerom, tak bude najlepšie to všetko ukončiť.

A čo jej interpretácia na pódiu?
To uvidíte dnes večer.

zdroj: Eccentric Sleeve Notes, DM TV Archives

Názory Devotees (4)

chmelko

 1    20. jún 2013 o 19:03

super rozhovor,diky monghi!

“Ak by sme vystupovali sami v takom Chicagu, pritiahli by sme tam 500 ľudí.”

:-D:-D

Night

 2    20. jún 2013 o 21:05

Super Monghi, ďakujem za rozhovor. Je zaujímavé takto spätne sa pozerať na veci z minulých rokov…DM ako predskokan inej kapely - to je už asi teraz nepredstaviteľné smile...hm…tak hymna sedliakov?

ViolateYou

 3    20. jún 2013 o 22:41

je fajn ze Andy to tak vnimal lebo prvy album je smiesny dost aj ked z toho obdobia su aj skutocne perly ako “ice machine” to ako keby ani nenapisal vince, druhy album je aj podla mna lepsi mam ho radsej ako prvy ten vplyv martina tam citit hlavne v tych textoch

dvestotri

 4    21. jún 2013 o 07:34

Construction Time Again - tak tymto albumom som s DM zacinal. Vzdy, ked ho pocuvam, tak sa mi vratia spomienky do toho obdobia. Kamos priniesol z nemecka originalku kazetu. Bola cela oranzova - pamatam si to ako dnes.
Skvely album. Dik Monghi za clanok.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa