Christoffer Berg o spolupráci s DM

Christoffer Berg o spolupráci s DM

Album "Delta Machine" získava na popularite aj vďaka svojej sviežosti, ktorú do štúdia priniesol švédsky hudobný čarodejník, Christoffer Berg.

Ako si sa vlastne zaplietol do nahrávania albumu?
Christoffer Berg: Stalo sa tak na konci januára 2012. Spýtali sa ma, či by som o to nemal záujem. Vo februári som zašiel do Londýna na stretnutie s Benom Hillierom a Danielom Millerom, kde sme si vypočuli demá. No a v marci som už bol na prvom štúdiovom sedení v Santa Barbare.

Ako vlastne na teba natrafili?
Myslím, že to bolo vďaka Fergovi Peterkinovi, inak inžinier na albume, ktorý pracoval v štúdiu, kde som mal produkčnú miestnosť. Bolo to v Gothenburgu, vo Svenska Grammofon Studion. Nahrával práve album s Foals, no a spolu s Luke Smithom, ktorý robil programátora na predošlom albume, sa tam vtedy obklopili modulárnymi hračkami.

Spýtal som sa, či by som sa s tým nemohol trochu pohrať. Povedali, že sa k nim môžem kedykoľvek pridať, takže som si niečo nahral na mobilné zariadenie, ktoré som si so sebou priniesol. Po tom už nasledovala akási výzva, aby som im poslal nejaké demá.

Okrem toho som musel predložiť celý zoznam predošlých skúseností. Museli ste disponovať odbornými znalosťami v oblasti moderných sekvencerov, ale zároveň byť schopný zvládnuť tie staré analógové veci. Lenže, v časoch, keď som sa začal zaoberať elektronickou hudbou, som musel používať synchronizované krabičky a tie štvortrackové zariadenia. Takže, keď som videl ten zoznam požiadaviek, len som si pomyslel, "Toto zvládnem," a "ak to dostanem, tak to tam našliapnem."

Aká pozícia ti bola vlastne ponúknutá?
Bol som programátor. Mal som na starosti synchronizíciu rôznych systémov, ale takisto som programoval bicie, vytváral zvuky, bassové linky a všeličo iné.

Takže, čo všetko si počas práce používal?
Môj Bože... mali sme obrovský Eurorack modular s asi 700-800 modulami. Počas nahrávania získal Martin dotcom modular, do ktorého som sa úplne zaľúbil. Mali sme ARP 2600. Martin mal rack s troma 2600-kami so samostatným MIDI rozhraním. To bolo úplne šialené! Mojim favoritom sa stal "Gleeman Pentaphonic", to je jeden z tých raritných prvých digitál-analógových hybridných syntezátorov, ktorý vyzerá naozaj super a mal naozaj špecifický zvuk. Je takmer nemožné vymenovať všetky tie veci, skôr by bolo ľahšie vymenovať to, čo sme k dispozícii nemali.

Nemal si niekedy z toho množstva zariadení strach?
To rozhodne. Strach som mal, ale malo to aj svoju zábavnú stránku, pretože som musel skúsiť úplne všetko a potom sa rozhodnúť, čo sa mi páči a čo nie. Bolo to celé veľmi vzrušujúce a veľmi úzko som spolupracoval s Martinom. Veľmi dobre poznal všetky svoje zariadenia, pretože na rozdiel od iných zberateľov, on tie syntezátory všetky používa. Bolo skvelé mať k dispozícii všetky jeho skúsenosti a znalosti v celom tom experimentálnom a objavnom procese. Super na tom bolo, že som mal z toho väčšie obavy v Martinovom štúdiu, než neskôr, keď sme už pracovali kapelou.

A ako sa pracovalo so samotnou kapelou?
Šlo to skvele. Bol som vždy šťastný, keď začali rozprávať príbehy o starých dobrých časoch. Ale bol som spokojný s tým, že som s nimi pracoval dnes, než pred desiatimi, či dvadsiatimi rokmi. Viete, každý z nich si už našiel svoje miesto, sú z vecí nadšení, v hudbe sú veľmi cieľavedomí a večierky, či oslavy, ich už nezaujímajú. Fakt to bolo skvelé. Zažili sme spolu kopec zábavy. Každý deň bola v štúdiu zábava.

Štúdio... boli ste na viacerých, nie len na jednom mieste, nie?
Áno, mali sme mobilné vybavenie, ktoré sme prenášali tam a späť medzi Santa Barbarou a New Yorkom. Fungovali sme v Sound Design štúdiu v Santa Barbare a Jungle City Studios v New Yorku, takže každé nahrávacie sedenie sme absolvovali inde.

Ako dlho vlastne trval celý nahrávací proces?
Pre mňa, odhadom, to bolo 140 strávených mimo Švédska. Mali sme tri mesačné sedenia jedno šesť týždňové.

Využil si v štúdiu aj OP-1?
No jasné. Pri takom veľkom produkčnom tíme je to trochu iné, ako v mojom vlastnom štúdiu, kde tvorím. Doma si poviem, "myslím, že chcem skúsiť tento konkrétny syntetizáror," schytím ho, zapojím a hrám. Lenže, keď ste vo veľkom tíme, tak na hlavnom nahrávacom počítači môže byť niečo iné, jednoducho tam bolo všetko organizované a všetko malo svoje miesto.

Ak ma napadlo niečo nahrať, tak som musel najskôr oznámiť asistentovi, aby mi priniesol konkrétny nástroj, na ktorom som chcel hrať. To trvalo aj päť minút. Ďalšiu chvíľu trvalo, kým to zapojili. Získanie dobrého zvuku opäť nejaký čas trvalo, do toho prišlo niečo ďalšie, takže, v podstate som mal OP-1 po ruke neustále.

Problém je, že to má obmedzený čas fungovania na batérii, takže som to musel stále nabíjať. Má to reproduktor, takže nápady sa dali okamžite prehrať, akoby ste si robili náčrtky, čiže sa dalo pracovať bez zbytočného čakania. Výborne to poslúžilo ako štartovací bod akéhokoľvek zvuku.

Dajú sa niekde na albume objaviť zvuky z OP-1?
Áno, viem, že sme ich nahrali. Nepamätám si, kde sú konkrétne zakomponované, ale skutočne boli nahraté a takisto som ich použil pri živom hraní, ktoré sa nahrávalo po tom, čo sme album dokončili.

Tvoja najobľúbenejšia vec z OP-1?
Asi kombinácia fungovania na batérii, vstavaného mikrofónu a reproduktoru. Je to kompletná vecička. Nič iné k fungovaniu nepotrebuje. Je to veľmi samostatné zariadenie.
Momentálne mám však opakujúce sa nočné mory. Som na opustenom ostrove s tým najúžasnejších nahrávacím zariadení. Všetko je zapojené, pripravené na spustenie, no chýbajú prepojovacie káble! Ha, ha! To je fakt pravda. Vyvoláva to vo mne pocit frustrácie.

No OP-1 nosím permanentne v mojom ruksaku a je to vážne skvelý pocit vedieť, že kedykoľvek a kdekoľvek ma prepadne pocit komponovať, tak to jednoducho môžem urobiť a nepotrebujem k tomu nič iné. Nepotrebujem slúchadlá, ani napájanie, či externú klávesnicu, ani mikrofón, jednoducho nič. Jediné, čo potrebujem je... OP-1. A to mi dáva pocit výnimočnosti.

Skvelé. Na čo pracuješ momentálne a tvoje plány do budúcna?
Pracujem na vlastných veciach a píšem skladby pre iných. V Gothenburgu pracujem s kapelou Jode, no takisto na iných projektoch, o ktorých vám veľa povedať nemôžem. No a takisto trávim čas s rodinou.

Budeš pokračovať v práci s Depeche Mode?
To by som veľmi rád!

Super, tak ďakujeme.
Bolo mi potešením.

Názory Devotees (3)

mks

 1    28. marec 2013 o 11:08

Super rozhovor… Díky Monghi! Mimochodem je to sympatak tenhle chlapik…

Pavel.Z

 2    28. marec 2013 o 12:21

Taky doufám, že bude album 14,  a že ho zase zavolají .. a Flooda

tomy

 3    28. marec 2013 o 16:16

V tomto “severskom mágovi” vidím silný potenciál a lepšiu budúcnosť pre DM ! Verím, že ich spolupráca je len na začiatku… Viem, vraví sa, že treba ísť ďalej a hľadať “novú krv” do (prípadných) ďalších DM projektov, ale nájsť tých správnych ľudí je veľmi náročné nielen v tomto fachu… Určite o tom vie aj kapela svoje… Ja by som ho bral so všetkými desiatimi smile , ale človek (fan) mieni a život (DM) mení... smile Poznáme to, lepšie povedané, občas to počúvame… smile Nuž uvidíme, ale mne sa jeho projekty páčia.

Depeche Mode FanShop

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa