Bluesový stroj (2013 - 2014) - II.

Druhým singlom z albumu "Delta Machine" sa stala skladba "Soothe My Soul". Vo fyzickom formáte sa na trh dostal 10.mája 2013 a o jeho distribúciu sa postaralo vydavateľstvo Columbia Records. Videoklip si vzal na starosť režisér Warren Fu. Ten ho svetu predstavil 28.marca 2013.

Samozrejme, kapela už mala istý čas rozpracované turné.
Dave: "V súvislosti s turné máme zopár ambicióznych plánov. Začneme vo veľkom štýle už v Európe, niekoľko vystúpení máme plánovaných na skutočne obrých štadiónoch, no v Spojených štátoch budeme vystupovať v rozumne veľkých priestoroch, väčšinou v arénach. To všetko do Vianoc. No už teraz premýšľame o druhej európskej šnúre a definitívne sa objavíme v Južnej Amerike, možno aj v Ázii. Následne máme v pláne sa vrátiť do Severnej Ameriky a v lete 2014 by sme radi odohrali niekoľko festivalových vystúpení."

Ako obvykle, aj tentoraz mali problémy vystavať správny setlist (hoci sa nakoniec ukázalo, že ten sa veľmi nelíšil od setlistu predošlého turné, len sa pridali skladby z nového albumu)

Fletch: "Pri našom poslednom albume, "Sounds Of The Universe", som nemal pocit, že by boli nové skladbu skutočne vhodné na živé hranie, no pri tomto albume to vnímam úplne opačne. Je to minimalistický, no veľmi silný album a mnohé skladby znejú skutočné skvele, napr. "Soft Touch / Raw Nerve". Veľmi silne vyznievajú aj "Angel" alebo "Should Be Higher". Bohužiaľ však veľa nových skladieb hrať nemôžeme, pretože máme fanúšikov, ktorí s nami ušli veľmi dlhú cestu a bolo by od nás sebecké, keby sme sa sústredili len na nové skladby a tie, ktoré nám dopomohli ku kariére, by sme opomenuli."

Dave: "Stavba setlistu začína tým, že dáme dohromady každého zoznam piesní, ktoré chce, aby sme hrali, hlavne pokiaľ ide o staršie albumy ako "Black Celebration", "Music For The Masses" a "Ultra" - teda tie, ktoré by tématicky najviac pasovali k "Delta Machine". Takisto premýšľame o "oživení" skladieb, ktoré sme naživo skutočne veľmi nehrávali, napr. "Barrel Of A Gun". Prirodzene musíte vziať do úvahy skladby, ktoré chcú počuť fanúšikovia. V našom prípade ide o neutíchajúcu debatu ... "Mali by sme zahrať "Just Can´t Get Enough?", "Ja neviem, mali?" Viete, musíte brať ohľad na to, že sú skladby, ktoré majú dodnes pre najvernejších fanúšikov obrovský význam, lenže na druhej strane, ak hráte niečo 30 rokov staré, to je ako keby ste si obliekli 30 rokov staré spodky: už Vám asi sedieť veľmi nebudú, však? Môžete ich akokoľvek zbožňovať, už to s nimi nebude ono."

Problém bude asi v tom, že tí najoddanejší fanúšikovia nepotrebujú skladby ako "Just Can´t Get Enough", "Enjoy The Silence", či "Personal Jesus", pretože už ich počuli naživo nespočetne veľa krát. Viac si ich užijú náhodní, či občasní návštevníci ich koncertov.

Keď už spomíname fanúšikov, kapela bola opäť atakovaná otázkou, ako vnímajú fakt, že sú tak populárni a majú tak silne oddané publikum.

Martin: "Myslím, že nás ľudia vnímajú ako ich malé tajomstvo. Ale, až takí tajomní zrejme nebudeme. Ak sa prejdete po Európe, tak zistíte, že v podstate každý tretí človek vlastní nejakú našu nahrávku."

Fletch: "Na druhej strane, množstvo ľudí pozná názov Depeche Mode, ale jednotlivé osoby za tým názvom si predstaviť nedokážu."

Martin: "Existuje niekoľko miest, kde s nami majú ľudia viac spoločného, než inde, hlavne v Európe, ako celku. Dokonca aj v takom Holandsku to začína byť citeľnejšie, než kedysi. Ale Británia sa nám stále dari najmenej. No v starej Európe, hlavne v Nemecku a kdekoľvek smerom na východ, tam sa zdá, že je to o niečom viac, než len o hudbe, pre tých ľudí reprezentujeme niečo ako životný štýl. Nasledujú nás, obliekajú sa do čiernej, však ich aj nazývame "black swarms". Je evidentné, že máme pre nich nesmierny význam."

Dave: "To bude asi aj tým, že prichádzame z "pocitovo skutočného miesta". Vytvorili sme si imidž, ktorý nám vyhovuje: radšej budeme v pozícii kapely, ktorá sa nedá nikam zaradiť, než by sme mali byť nejakou normou. Ono to tak s nami bolo vždy. V začiatkoch sme boli zosmiešňovaní, za to, čomu sme sa venovali, dnes sme za to velebení."

Evidentne kapela po tých rokoch konečne spoznala svoje publikum. Aj preto si mohli dovoliť byť kritickí voči filmu Jeremy Dellera, "The Posters Came From The Walls", ktorým sa snažil priblížiť fanúšikovskú kultúru. Film bol pôvodne uvedený v roku 2008, no až v roku 2013 sa dostal do ponuky streamovacích služieb a preto sa naň spýtali Davida práve v období "Delta Machine".

Dave: "V prvom rade, rozhodne nechcem Jeremy Dellera znevažovať. Vytvoril až extrémne dobrý dokument o našej kapele, hlavne z pohľadu toho, ako veľmi dôležitý sme pre niektorých našich fanúšikov. Či už šlo o dospievanie, ich životy, ich samotnú existenciu. Keď ma ľudia spoznajú na ulici, to nie je v štýle, "Jééééj, To je ten chlapík ..." Obyčajne sa mi ľudia pozrú priamo do očí a povedia "Ďakujem za Vašu hudbu, skutočne mi v živote pomohla." To je skutočne úžasná vec. Ale pokiaľ ide o môj názor na film, celé to je veľmi pochlebovačné, takmer to až hraničí s komédiou. Film sa jednoducho neuberá správnym smerom. Vôbec nepoukazuje na rôznorodosť našich fanúšikov, zameriava sa len na jedinú oblasť. Celý ten bubenícky zbor, ruské dievča, ktoré maľuje obrazy s našimi podobizňami, samozrejme tá nemecká rodina ... to mne k objektivite nepostačuje, hoci to je skvele spracované. Aj samotné časovanie je čudné, väčšinou je to zamerané na minulosť, nie na súčasnosť."

Nuž, fanúšikovská kultúra vznikla v 1980tych rokoch, takže to zameranie sa na minulosť má svoju logiku. Samozrejme, film predstavuje hlavne skutočných fanatikov, nie "normálnych" fanúšikov, ale práve tí "normálni" prežijú s kapelou rovnako veľmi dlhé obdobie. Priemerný vek fanúšikov Depeche Mode sa pohybuje v rozmedzí 30-50 rokov a na hudbu kapely narazili po prvýkrát v 1980tych rokoch, prípadne začiatkom rokov 1990-tych. Samozrejme, že existujú aj podstatne mladší fanúšikovia, no tí tvoria menšinu (a k hudbe DM sa často dostali cez svojich rodičov). Dá sa povedať, že fanúšikovská kultúra je rovnako stará ako kapela samotná a možno to je jeden z dôvodov, prečo sú fanúšikovia kapele tak oddaní a prečo sú niekedy takí čudní.
Kapela je s týmito fanúšikmi konfrontovaná aj na turné, ale evidentne to chalanov nijakým spôsobom netrápi.

Samotné Delta Machine turné odštartovalo 7.mája 2013 v Tel Avive a následne sa presunulo na európsky kontinent. Zahŕňalo v sebe 36 koncertov a vyvrcholilo 29.júla v bieloruskom Minsku. Samotnému začiatku turné predchádzalo niekoľko krátkych promo vystúpení a zahrievací "warm up" koncert vo francúzskom Nice (4.mája).
Na tomto turné sa kapela, a obzvlášť Dave, predstavila v skvelej forme a nálade, čo bolo v úplnom protiklade s obrazom, akým kapelu ešte stále prezentujú médiá a tlač. Dave bol, na rozdiel od predchádzajúceho turné, plný energie. koncerty si naplno užíval a jeho hlas bol po celý čas vo fantatickej forme.

Severoamerické turné kapela odštartovala 22.augusta v Detroite a ukončila festivalovým vystúpením v Austine, 11.októbra 2013. V ten istý deň vyšiel tretí singel z albumu, "Should Be Higher". O réžiu videoklipu sa postaral Anton Corbijn a šlo vlastne o zostrih pódiových záberov z letnej európskej časti Delta Machine Tour, konkrétne z vystúpení v Berlíne, Leipzigu a v Mníchove. Druhú európsku časť turné kapela započala 7.novembra v Belfaste a ukončila 7.marca 2014 v Moskve. Úspešné turné bolo zaznamenané na DVD / BR nosiči s názvom "Live In Berlin" a na trhu sa objavilo 7.novembra 2014. A o réžiu sa samozrejme postaral takisto Anton.

Ešte pred začiatku druhej európskej šnúry si Depeche Mode odskočili do Abu Dhabi, kde 3.novembra 2013 odohrali špeciálny koncert, z príležitosti konania pretekov Grand Prix Formuly 1. S takýmto typom akcie nikdy predtým nesúhlasili a nie všetci fanúšikovia s tým boli stotožnení. Zaznievali hlasy, že sa kapela zapredáva mainstreamu , že im ide len o peniaze a podobne ... každopádne však obdobie "Delta Machine" možno považovať za jedno z najúspešnejších v histórii Depeche Mode.

zdroj: depechemodebiographie.de