BAKTABAK Interview Picture Disc - Martin (1982)

Rozhovor s Martinom z neoficiálneho interview disku, ktorý vydalo vydavateľstvo Baktabak, patriace londýnskej spoločnosti Tabak Marketing Ltd.

Zdravím, Martin.
Ahoj.

Dobre, začnime s tým, že nám povieš, ako prebieha vaše aktuálne turné.
Ide to veľmi dobre. Väčšina koncertov je vypredaná a reakcie publika sú veľmi dobré. Obzvlášť v niektorých mestách, napr. v Glasgowe, tam to bolo zatiaľ najlepšie.

A ako reaguje publikum na novú zostavu kapely, nový materiál, album a podobne?
Veľmi dobre. Nepriateľsky naladené publikum sme doteraz nemali. Samozrejme sa vždy nájde jeden, či dvaja v publiku, ktorí prídu len preto, aby vyrušovali. Väčšinou zájdu do baru, kde toho vypijú viac, než treba a potom sa vrátia a vykrikujú. Ale celkovo si to ľudia viditeľne užívajú. Obzvlášť Alanovi, nášmu novému členovi, sa dostáva viac ovácii, než nám. (smiech)

Skvelé. Vydali ste nový album, s názvom "A Broken Frame", je tak?
Správne.

Čo to vlastne znamená, čo myslíte tým "zlomeným rámom"? Znamená to, že vaše nové veci budú viac serióznejšie?
Nie nie, ten názov skôr vyjadruje skutočnosť, že boríme hranice našich limitov z minulosti. Cítili sme sa izolovane a tak sme sa potrebovali od minulých vecí posunúť ďalej.

Chceš tým teda povedať, že s týmto albumom, novým materiálom a turné, sa Depeche Mode definitívne zbavujú mýtu, že kapela vlastne podliehala bývalému členovi, Vice Clarkovi, keďže všade sa uvádzalo "Vince odchádza", "Vince odišiel"... Máš pocit, že ľudia už na to takmer zabudli?
Možno aj áno, no myslím, že tohto sa nezbavíme ešte veľmi dlho. Ale ľudia by na to už mali raz a navždy zabudnúť. Po Vinceho odchode sme vydali veľmi úspešný singel, "See You", a Vince nevydal nič, na čo si ľudia samozrejme nepamätajú. Dnes sú Yazoo úspešní, čo si samozrejme ľudia budú pamätať a samozrejme v rozhovoroch nám to budú stále pripomínať, hlavne v zahraničí, kde sme teraz častejšie. To ale hlavne preto, že Yazoo sa za hranicami skutočne veľmi darí, dokonca lepšie, než nám. Je preto logické, že nám v tomto smere budú klásť otázky. Mám pocit, že v tomto smere nás vonku berú ako Heaven 17.

No áno, pretože oni si zrazu uvedomili, že majú medzi sebou veľmi veľa nezhôd, no myslím, že vy ste si uvedomili, že ste schopní pokračovať, napriek tomu, že Vince bol hlavným skladateľom, pretože si sa zhostil jeho úlohy a si schopný zvládnuť všetko, dokonca aj písať skladby. Príde ti písanie skladieb zložité alebo si v podstate vždy písal vlastné skladby?
Áno, vždy som písal vlastné skladby, no v tomto smre som nebol nijak zvlášť plodný. Podarili sa mi tak 2-3 skladby za rok. A nešlo o nič seriózne, boli také ... v kapelách som fungoval už od svojich 13tich, no nikdy nešlo o nič vážne, bolo to len také hranie s kamarátmi, v mládežníckych kluboch a podobne, takže som vždy písal skladby, no nikdy predtým nešlo o nič seriózne. Dnes k tomu samozrejme musím pristupovať so všetkou vážnosťou.

Zodpovednosť za materiál je teda v tvojich rukách, teda väčšinou. Dostáva sa ti pomoci aj od ostatných z kapely?
Pokiaľ ide o písanie skladieb, teda texty, akordy a podobne, ani nie. No ja, pred nástupom do štúdia, pripravím iba základnú štruktúru skladieb a následne na nich pracujeme ako tím. Skúšame rôzne veci, zisťujeme, ako by fungovali a spoločne sa nakoniec zhodneme na tom, čo z toho funguje najlepšie.

Ako veľmi sa podľa teba nakoniec zmení skladba od pôvodnej podoby, ako ju posunieš kapele, k finálnej verzii?
To je pri každej skladbe iné. No väčšinou je výsledok ďaleko odlišný od mojej pôvodnej predstavy.

Aranžmány v nových skladbách, kto je za ne zodpovedný? Je to tvoje dielo alebo sa dá povedať, že ... povedzme, Daniel bol v tom zainteresovaný?
Áno, to skutočne bol. Zodpovední sme za ne ale všetci. Niečo navrhol Daniel, niečo my a vždy sme vyskúšali, či to funguje alebo nie. Ak to fungovalo, ponechali sme to.

Depeche Mode vlastne patria k akýmsi priekopníckym kapelám, prišli s niečím, čo mnohí označujú za electropop. Ako to vnímaš ty? Dnes je na scéne totiž množstvo ďalších kapiel, ktoré síce neponúkajú identický formát, ale pri tvorbe sa držia podobnej schémy, ktorú využívate aj vy pri vašich skladbách.
To si nevšímam. Ono je to tak, že ak majú dobré nápady a sú schopní skomponovať dobré skladby, tak je to v poriadku. Podľa mňa sú samotné skladby to najdôležitejšie.

Po čom sa ohliadaš, keď napíšeš skladbu? Chcem tým povedať, že vlastne komponuješ od svojich 13tich, ako si povedal. Považuješ sa teda za perfekcionistu?
Nie (smiech). Od perfekcionistu mám strašne ďaleko, pretože som lenivý. Väčšinou ma musia ostatní do práce nútiť, hlavne Daniel. Ak niečo napr. nahráme, a nie je to úplne perfektné, teda takmer je, ale nie úplne, tak mám tendeciu zahlásiť, "To je v pohode, pustime to von, nik si to predsa nevšimne," zatiaľ čo ostatní s Danielom zvyknú oponovať, "Nie, urobíme to znovu a lepšie," a tak podobne.

Pokiaľ ide o rysujúce sa nové nahrávky, to je už štúdiová podoba alebo vznikli iba počas zvukových skúšok a hrania v skúšobni?
Nie, už majú štúdiovú podobu. Pred nástupom do štúdia sme ich veľmi naživo nehrali.

Svojho času ste počas koncertov využívali aj záznam na páskach, ako veľmi ste od toho upustili? Ono, asi to má svoje výhody, no nemôžete tak improvizovať. Neprišlo Vám to niekedy trochu obmedzujúce?
Nie, pásky využívame aj dnes, či už konkrétne pásky so záznamom alebo bicí automat, s ničím iným v podstate ani nemáme skúsenosť. Nikdy sme však v tomto smere necítili alebo nevnímali nejaké obmedzenie, pretože nepatríme ku kapelám, ktoré chcú predvádzať na pódiu nejaké päťminútové sóla a podobne. Nemyslím si, že by sme mali pri našej hudbe od takých vecí bočiť. Podľa mňa to k našej produkcii pasuje dokonale.

Podľa mňa raz nadíde deň, kedy prídáte do vašej produkcie úplne iné zvuky, prípadne posuniete vašu hudbu do úplne iných dimenzii. Samozrejme, môžete pokračovať v tom, čo robíte, no podľa mňa to nie je úplne správne a mali by ste byť pripravení na posun k niečomu odlišnému.
Nie, v tomto momente určite nie. S tým, čomu sa aktuálne venujeme, sme nadmieru spokojní. Myslím však, že možno skúsime nejaké iné nástroje, pri našej zostave to možno bude akustická gitara, či niečo podobné. Ale iba z dôvodu, či to bude fungovať.

Ako veľmi narábate s imidžom, myslím s imidžom tínejdžerskej, či popovej kapely? Páči sa Vám vôbec takáto poloha?
Ja neviem. Nemyslím si, že je to otázka toho, či sa nám to páči, také niečo sa skôr akceptuje alebo nie. My sme boli do tej pozície vlastne dotlačení, v podstate vďaka úspechu našich singlov a takisto albumov. V ideálnom prípade by sa to vlastne ani nestalo, pretože nás ľudia za hviezdy nepokladali, boli sme však nútení to akceptovať. Niekedy je však toho až príliš, hlavne keď odchádzate z koncertu, vonku vás čaká 50 - 100 ľudí, snažiac sa si z vás niečo vziať, prípadne vám niečo stále podstrkujú.

Ako si to vlastne vnímal, keď sa ti to stalo po prvýkrát? Napadlo ťa, "uff, chcem ísť domov,"... alebo...
Neviem. Po prvýkrát je to predsa vždy "novinka".