Andy Fletcher z Depeche Mode

V rámci promo kampane k novému albumu Depeche Mode, "Spirit", sa k slovu dostal aj Andy Fletcher. Ten poskytol rozhovor belgickému denníku Le Soir.

Vaše predošlé turné, k albumu "Delta Machine", ktorý bol skvele prijatý ako kritikou, tak aj publikom, bolo pravdepodobne Vaše najúspešnejšie, z hľadiska predajnosti. Prekvapilo Vás to?
V tomto smere nás už asi nič neprekvapí, nakoľko celá naša kariéra je veľmi úspešná. Stále vidíme, ako nám pribúdajú mladší fanúšikovia. Máme v tomto veľké šťastie, pretože sme úplne normálni ľudia, žiadne hviezdy. V Londýne, kde žijem, sa môžem stále prechádzať po uliciach, chodiť do pubov a reštaurácii, bez toho, aby ma niekto spoznal. To vždy poteší.

Keď ste pred takmer 40timi rokmi zakladali s Vincem Clarkem Depeche Mode, napadlo Vás, že budete fungovať tak dlho?
Samozrejme, že nie. V tých časoch to bol len taký koníček. Vtedy si chcel založiť kapelu prakticky každý. Mali sme šťastie, že práve v tom období nastúpil na scénu punk. Ten úplne zmenil hudbu. Nebolo nutné byť zdatným hráčom na hudobný nástroj, aby ste mohli byť v kapele. Mohol to robiť úplne každý. Bolo to ako sen. Urobili sme tú najhlúpejšiu alebo najlepšiu chybu, keď sme podpísali zmluvu s Mute a odmietli všetky ponuky veľkých vydavateľstiev.

Z 1980tych rokov dnes nezostalo na scéne veľa veľkých kapiel, ktoré by za sebou nemali rozpad, pred opätovným zreformovaním. Napadnú ma len U2, The Cure a vy ...
Ale aj my sme si prežili zlé časy. Každý z nás, nielen Dave. Ja som sa v roku 1994 nervovo zrútil, zatiaľ čo Dave zápasil so svojou drogovou závislosťou. Až príliš veľa sme žúrovali. Popularita nám naše životy skomplikovala, ale museli sme sa s tým popasovať.

Znamená to teda, že Depeche Mode sú dnes silnejší a pre Vás dôležitejší?
To vážne neviem. Pochádzame z robotníckeho mesta. Všetko sme začali s myšlienkou už nikdy sa tam nevrátiť. Ale myslím, že fakt, že pochádzame z Basildonu, nám tak trochu pridáva na výnimočnosti.

Po skončení posledného turné ste si dopriali zaslúženú dovolenku. Kto prišiel s rozhodnutím, že nastal čas opäť sa vrátiť do biznisu?
Martin začal doma písať nové skladby. Krátko na to nám zavolal. Vždy je to on, kto to začne. Keď má k dispozícii 6, či 7 skladieb, príde s návrhom zarezervovať štúdio a podobne.

Väčšina ľudí identifikuje Davida ako speváka kapely a Martina ako hlavného skladateľa. O tvojej úlohe vieme veľmi málo, teda mimo toho, že si jedným zo zakladateľov skupiny.
Vždy sme si veci manažovali sami a ja som sa o túto stránku fungovania kapely vždy zaujímal. Nie sme konvenčná kapela. V U2 má každý svoju rolu: Adam hrá na bassgitare, od samého začiatku, The Edge na gitare, Larry hrá na bicie a Bono je spevák. Pokiaľ ide o Depeche Mode, od samého začiatku mali v tomto smere ľudia menší zmätok, pretože sme boli elektronická kapela. V roku 1981 nik neregistroval, že som hral na bassovom keyboarde, Vince mal pod palcom rytmické syntezátory a Martin obsluhoval hlavný syntezátor. A samozrejme, mali sme bicí automat. Rozhodne sme neboli konvenčná kapela.

Keď môžeme prejsť k albumu "Spirit", Martin priniesol svoje skladby ako prvý, Dave zasa tie svoje predstavil až v štúdiu, no a ty ...
Áno. Martin je najlepší v príprave demosnímkov. Nielenže vie napísať dobrú skladbu, takisto dokáže s gitarou vytvoriť skvelé melódie. S týmto základom ideme do štúdia, kde je úloha producenta veľmi dôležitá. Na tomto albume odviedol obrovský kus práce James Ford, hlavne pokiaľ išlo o zvuk.

Martin a Dave majú za sebou niekoľko sólových albumov, ty na rozdiel od nich žiaden. Zdá sa, akoby si preferoval DJ-ing.
Nahral som svoju slávnu nahrávku "Flash", pod hlavičkou môjho vydavateľstva Toast Hawai. Nie, v tomto smere svoju existenciu nevidím. Preferujem prezentáciu hudobných prác iných, ako DJ. K písaniu piesní mi chýba kreativita. V každej kapele je dôležité mať niekoho, kto sa venuje iným veciam. Ringo Star bol veľmi dôležitý člen The Beatles, rovnako ako Charlie Watts v The Rolling Stones. Charlie je v podstate šéfom kapely.

Takže ty si skutočný šéf Depeche Mode...
Ale to nie. Všetci traja sme na rovnakej pozícii, je to skutočná, trojčlenná demokracia.

Dlhé turné dokážu byť veľmi únavné. Nemáte obavy z opätovného, dlhého koncertovania?
Ešte nie je úplne jasné, či budeme koncertovať aj v roku 2018. Posledných 25 rokov pracujeme v 4-ročných cykloch. Už dávnejšie sme si všimli, že nahrávame vždy v období amerických prezidentských volieb. Sme ako také hodinky.

Tak sa porozprávajme o tých voľbách.
Na tú pohromu v podobe Trumpa sa veľmi ťažko pozerá. Samozrejme, že ja osobne by som volil Hillary, no ono sa veľmi ťažko vyberá medzi kandidátmi, ktorých v podstate nikto nemusí.

A čo Brexit?
Bol som šokovaný. Väčšina Londýnčanov volila zostať v EÚ. Ale ono sa všetko aj tak točilo okolo migrácie, z ktorej sa stal akýsi celosvetový diabol. Niektoré mestá, v ktorých migranta dodnes nevideli, hlasovali za Brexit. Tí ľudia sa zúčastnili referenda bez toho, aby si skutočne uvedomili, o čo ide. No a dnes sme sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. Pravica chce tvrdý Brexit, ten mäkký nikto. Otrasné ...

Stále žiješ v Londýne?
Áno. Ostatní dvaja z kapely si vzali Američanky, takže žijú v Spojených štátoch. Ja Londýn milujem. A vzal som si Írku z Basildonu.

Nespôsobuje kapele problémy, že jej členov delí oceán?
Dnes nie. V 1980-tych a 1990-tych rokov, kedy sme koncertovali prakticky každý rok, by to mohol byť problém. Dnes, v dobe internetu, sa môžeme vidieť cez Skype prakticky denne.

Ešte aj dnes ťa zaujíma hudba?
Áno, hlavne z dôvodu budovania mojich dj-ských setov. Počúvam všetko možné, som sklamaný. Dnes si musíte vypočuť doslova tisíc skladieb, aby ste našli jednu skutočne dobrú. Na trhu je príšerne veľa hudobného odpadu. Mám veľko obavy, pokiaľ ide o začínajúce kapely. Je pre nich zložité dostať sa dnes na turné, musí ich to privádzať do zúfalstva. DJ-ing je dnes omnoho jednoduchší.

Poznáš históriu belgickej electro scény?
Áno a dodnes nevieme prečo, ale v Belgicku sa vždy objavovali zaujímavé elektronické záležitosti, hlavne okolo skvelých vydavateľstiev ako napr. PIAS.

zdroj: Les Soir, depeche-mode.com