Albumové klasiky - Violator

Krasne obdobia obidvoch albumov. Vzdy som mal vsak problem s tym, ako si umiestnit albumy Violator a Songs of Faith and Devotion vo svojom sukromnom rebricku. Na jednej strane ma album Violator dostaval do kolien svojou uzasnou zvukovou a kreativnou rozmanitostou, na druhej strane, ked by sa dalo povedat ze DM uz to nedokazu vystavat este vyssie, prichadza na scenu album Songs of Faith and Devotion, ktory podla slov Alana nedotiahli tam kam chceli. A aj napriek tomu je SOFAD vynimocne dielo, ktore ma dostalo v mojom zivote niekam, kde som este nikdy nebol Album SOFAD a obdobie okolo neho som prezil do posledneho detailu… Dakujem.

pre mna je Violator taka K-2 ... fenomenalne dielo, ktore dodnes objavujem ... ale SOFAD, to je absolutny Everest DM ... tiez som ho prezil do spiku kosti, hltal som kazdy ton, kazdy vokal, nema slabe miesto, je to to najemotivnejsie, co kedy DM zo seba dostali. Vsetko predtym bolo len stupanie zo zakladneho tabora, dosahovanie jednotlivych met, s Violator-om sa dostali do sedla pod vrcholom, aby potom, sic s kyslikovymi maskami a neskutocnym sebazaprenim, siahli na absolutny vrchol, kde skoro nechali svoje zivoty ... odvtedy pomalicky zostupuju a kochaju sa vyhladmi ...

pamatam si na jedno vydanie ceskeho magazinu Rock&Pop;, v roku 1991, vtedy este v novinovom formate, venovane Depeche Mode… a tam popri tych odach na album Violator jasne napisali, ze Depeche Mode maju svoj najlepsi album este len pred sebou ... nemylili sa

Monghi [#2]:
... ale SOFAD, to je absolutny Everest DM ... tiez som ho prezil do spiku kosti, hltal som kazdy ton, kazdy vokal, nema slabe miesto, je to to najemotivnejsie, co kedy DM zo seba dostali. Vsetko predtym bolo len stupanie zo zakladneho tabora, dosahovanie jednotlivych met, s Violator-om sa dostali do sedla pod vrcholom, aby potom, sic s kyslikovymi maskami a neskutocnym sebazaprenim, siahli na absolutny vrchol, kde skoro nechali svoje zivoty ... odvtedy pomalicky zostupuju a kochaju sa vyhladmi ...

@Monghi: Nazorna ukazka, ako sa da napisat dokonaly komentar k dokonalemu dielu Parada. Pamataj vsak na jednu vec, teraz bude vojna a bitka medzi Violatorovcami a SOFADistovcami Zatial dva hlasy na strane albumu Songs of Faith and Devotion

@In Your Memory: to mi je jasne, hlavne tu cakam jeden tradicny komentar na SOFAD :D

SOFAD ma naucil vnimat hudbu ovela hlbsie.  Doteraz ma ten album neomrzel a dokazem ho pocuvat celé dni. Keby som to mal k niecomu prirovnat tak : MFTM - chutné predjedlo, Violator - silná polievka, co zahriala dusu, SOFAD - uzasne hlavne jedlo ...... a na dezert stale cakam

@dvestotri: Krásně si to pojal, hotový gurmánský zážitek kde si užijí především chuťové buňky, ale zároveň je to i nádherná hudební pastva pro sluchové buňky ♫ Na svůj malý dezert již dávno nečekám, jelikož já ho vychutnala v podobě alba Ultra

Asi zde budu jediná, ale jedná se čistě o můj názor…nerada se opakuji, ale pro mě je to Violator, klenot elektronické hudby…
Miluji růže, zejména ty rudé. Miluji vůni nerozvité růže, vůni francouzského venkova z jara. Miluj růže Violator symbol DM…
Hudební klenot “Violator” je Mount Everest synth popu a vše co bylo před ním a po něm se jen krčí před tímto úžasným veledílem.

...  jeden nemenovany klasik ( Martin Gore ) sa nechal na nedavnej tlacovke k prezentacii albumu Spirit pri otazke ktory album by doporucoval si vypocut ako prvy pre cloveka ktory nepozna DM sa nechal pocut ze ” jednoznacne Violator ” ... kto vie preco ) Violator a SOFAD vo mne stale zvadza boj o prvenstvo…. nemyslim len co sa tyka albumov DM ale albumov ” mojej oblubenej hudby ” ako celok.. stale sa neviem rozhodnut kto by to mal prve miesto obsadit…

ano Violator je genialny plus b-strany z tohto obdobia su genialne, ale ked pocuvam SOFAD tak som jednoducho uneseny a viac omameny… atmosfericke, temne, melodicke, mysteriozne a hlavne krasne ked to pocuvam som stastny a smutny zaroven… neviem to poriadne vyjadrit ten album je ako keby tragicky, osudovy a vo svojej podstate velmi temny.. pri pocuvani sa mi vynaraju otazky smrtelnosti, osudu a predurcenosti a zaroven lasky, nadeje, spomienok na tie najsilnejsie chvile v zivote (aj tie krasne aj tie smutne), je to taky mix pocitov.. ta konstelacia tych skladieb je dokonala..

ja by svoj interny dm rebricek oznacil ako “mnohostran”, kde je kazda strana jeden album, niektore su vzadu, ine vpredu, poradie je menne a su na nom vsetky. niektore su na vacsej ploche (hlasnejsie), ine na mensej (naprikad Sotu a Spirit). cely mnohostran je na prvej priecke, ziadnu inu priecku rebricek ani nema.

Violator, SOFAD, Ultra najlepšie albumy.

Martinpk: da sa povedat ze Violator je ” ticho pred burkou “, SOFAD je totalna burka, uragan, vsetko mozne, chaos a tak a Ultra je pre tych, co to prezily taka oddychovka po burke

@ to all: Vaše postrehy sú veľmi zaujímavé. V podstate ste vystihli tie momenty, ktorými si nás DM omotali, a zároveň momenty, ktoré nemá žiadna iná kapela (interpret) -s najväčšou pravdepodobnosťou ani mať nebude- na celom svete. Oni nevystrelili medzi hviezdy ako kométa, proste šli krok za krokom, prichádzali vždy s niečim výnimočným, zlepšovali sa,  albumom za albumom rástli, postupne získavali punc jedinečnosti, až s VIOLATORom dosiahli dospelosti a zmaturovali a SOFADom dozreli. Dosiahli absolútnu hranicu hviezdneho neba. Už asi naozaj nebolo kam ďalej. ULTRA to celé upokojila, akoby vzdala hold celej tvorbe DM a dala za celým tým šialenstvom dôstojnú bodku. Všetko ostatné, až do dnešnej doby pôsobí prezreto, niekedy s kyslou, inokedy trpkou príchuťou…

Vážení fanoušci, přátelé dobré hudby a dobré pohody. Pánové, vřelé díky i za další vaše skvělé postřehy. Od alb SGR až po album Ultra jsou to úžasná alba, kde nepřeskakuji žádnou ze skladeb, jsou to ucelená alba např. Album Black Celebration, mám ráda jako celek, nepřeskakuji zde jedinou skladbu, prakticky zde není žádné hluché místo, neslyším zde jedinou slabinu,  je to úžasně ucelené album a vlastně jedním dechem poslouchatelné desky…
Co se týče skladby Dressed In Black tam je prostě kouzelné to tajemno, napětí, ponurá atmosféra… vhodná třeba jako hudební podkres k filmovému žánru Drama / Mysteriózní / Thriller.
Až po Ultra jsou to geniální alba

Tak ako a spomína v článku, Violator bol u DM to, čo u The Beatles album Revolver. U DM Violator predchádzal albumu SOFAD a u The Beatles ich Revolver predchádzal najklasickejšiemu a najvyzdvyhovanejšiemu beatlesáckemu albumu Sgt. Pepper’s lonely hearts club band. Obe kapely na týchto albumoch dosť vo svojom hudobnom vývoji poskočili. Albumy SOFAD a Sgt. Pepper’s lonely hearts club band sa prihlásili s obrovskou inováciou vo zvuku oboch kapiel a mnhoými iným hudobnými nástrojmi, ktoré boli pre obe kapely skôr netypické. Zvuková pestrosť sa však už nachádza u albumových predchodcov. Ale naspäť v albumu Violator. Na ňom hudba DM viac sfarebnela, už to nebola tá čiernobiela čo vidno aj v klipoch. Album obsahuje dva obrovské hity kapely a voľba singla Personal Jesus predznamenala zmenu. Ako tu už bolo spomenuté, silné boli aj b-strany ako napríklad Sea of sin, Happiest Girl a ani Dangerous by sa nestratila. Geniálna je aj inštrumentálka Sibeling. Progresívne sú tiež remixy, najmä na singli World in my eyes. To už neboli remixy v štýle pridaného intra ku skladbe, zvýraznených pasáží skladby pri zachovaní jej aranžmánov. Čo k tomu všetkému dodať. Violator ukázal silu kapely a ešte väčšiu silu v tom, že jeho nasledovník bol namiesto Violatora 2 úplne o niečom inom.

U mňa jednoznačne vyhráva Violator, prečo? Ide podľa mňa o najdokonalejší súlad melódií, úžasný celok z ktorého po vypočutí má človek ešte aspoň hodinu zimomriavky, jednoducho tá najlepšia definícia toho, ako má znieť album. Tá najlepšia definícia hudobnej kreativity. Má tiež najväčší počet hitov, aj keď to neberiem ako najpodstatnejší argument, keď sa bavíme o tom, ktorý album je lepší. Ale samozrejme to pridáva na výnimočnosti albumu. 6 veľkých hitov nemá ani jeden album DM - ETS, PJ, POT, WIME, Halo, WFTN - meganálož, ktorú dopĺňajú tiež skvelé Clean, SP a BD. Violator je pravým symbolom DM. Všetka úcta megadielu SOFAD, muzikantsky premakanej pecke Ultra a iným albumom…no ruža na čiernom pozadí bude vo mne navždy evokovať ten pocit najdokonalejšej geniality tejto legendárnej kapely.

pre mna su spomenute dva albumy vynimocne jednym pozorovatelnym detailom. Co skladba, to grandiozne finale. Pustite si ktorukolvek a cakajte na zaver, skoro vzdy absolutna explozia emocii. Niekedy idem doslova do kolien. Uz som to spomenul neraz, taka “Mercy In You”, mnohymi zaznavana, ale v jej zavere je zhrnute vsetko zo SOFAD obdobia… som z toho vzdy uplne na prasky a vedel by som si to dat do slucky a navzdy sa v tom utopit. Ale aj na Violator albume ... WIME, finale na odstrel, PJ, ETS ... to aj ked ide v radiu, tak sa dodnes tesim na ten prekrasny zaver, ako to zanika do ticha ... Policy, vsak v zavere je ta skladba najkrajsia, Blue Dress, Clean ... a vzdy je tam doraz na detail ... dokonca ked sa zapocuvate do I Feel You, je tam akysi bassovy zvuk, pocas celej skladby, ktory v zavere ide mierne do popredia. WIMS, Condemnation, spomenuta MIY, IYR!!! vsak to je absolutne sialenstvo!!! ... Higher Love ... toto sa chalani prvu dekadu ucili a ze najdeme kopec prikladov z albumov predtym, kde su fenomentlane outrá ... uz na ULTRA tato sila chyba a odvtedy uz to zo skladieb DM uplne vymizlo. Nebudem komentovat, preco ... jednoducho Violator a SOFAD su majstrovske diela.

Ono to ma ale co docinenia s vekom. Spomente si na svoje obdobie 28 - 32, vsak, hlavne pre slobodneho cloveka, bez zavazkov, je to to najsilnejsie obdobie zivota. Vtedy slo vsetko na maximum, po kazdej stranke, aj tej sexualnej :D Rovnako to bolo aj u chalanov z DM ... a tak to na tych albumoch aj citit. Vdaka Bohu za taketo diela, ktorymi sa na malu chvilu, v momentoch, ktore mame len pre seba, mozeme vratit v case spat a na chvilocku tu citovu intenzitu znova prezit ...

Super clanok, super debata genialne albumy. Jaj ako som si zaspominal. SOFAD vo mne viac hra, ale Violator tiez )) Je to radost.

Jako první jsem si koupila na burze singl Personal Jesus/Dangerous vzpomínám si jak jsem nechápala proč jsou tam jen tyhle dvě skladby, stále jsem to přehrávala na MC kazetě, ale přiznám se, že se mi vždy více líbila skladba Dangerous, nežli Personal Jesus, byl to můj první singl, který jsem vlastnila, až později jsem sehnala celé album Violator @}->—–
Depeche Mode jsou pro mě dodnes velkou srdeční záležitostí, ale tenkrát bych za ně i dýchala a právě o prázdninách roku 1989, jsem si kvůli DM nechala ostříhat své dlouhé blond vlasy, sehnala černý baret a byla jsem považovaná za rebelku a to nemluvně o tom kolikrát jsem byla kontrolovaná tehdejší VB, pokaždé s dotazem slečno máte občanský průkaz?

@cold_case: Vážně škoda, že se k takovým hudebním skvostům již nevracíš   Je štěstí užívat si melodie, zaposlouchat se do kvalitních textů a nechat se nést na vlnách líbivé hudby. Poslouchám alba při práci, relaxaci, na cestách, ke spaní, k milování a vůbec. Emoce se dostaví vždy, dokáží mě dostat do dobré i smutné nálady…..rozehrává v naší mysli noty štěstí, lásky i nostalgie

Ohľadom Sea of sin sa divím, že miesto tejto skladby nebolo na albume a aj v jej remixovej podobe. Voľakedy tu na tejto stránke bolo v nejakom článku o skladbách DM spomenuté, že Sea of sin a Happiest girl boli vydané v originálnych verziách, aj keď majú označenie mix. Ktovie, či by sa potencionálny album po Violatore neniesol v takomto tanečnejšom duchu, ak by sa história kapely uberala iným smerom. U Happiest girl vždy čakám na ten geniálny refrén a škoda, že sa v skladbe vyskytuje iba raz.

Ani som to cele nedocital (myslim, Vase komentare) a musim reagovat - dakujem Vam vsetkym za Vase komentare - urobili moj den opat krajsim. Davam Violator do usi, chystam sa hned na to na SOFAD, sedim v praci za kompom a idem si vlastny vnutorny zivot - aj vdaka Vam a Vasim komentarom.
Pre mna tiez velmi tazko povedat ci SOFAD alebo Violator - ale asi trosicku viac SOFAD, kedze su na nej moje naj skladby Walking.. a Higher Love a bol to moj prvy koncert co som od DM videl nazivo.
Oba albumy su DM opusy.
Jedine mi je luto, ze som nemal sancu vidiet Violator tour nazivo - ked vidim videa z tohoto turne - tak mam zimomriavky na tele - hudba spojena s ponurym javiskom a bodove svetla - parada…
Ja tiez stale cakam na svoj dezert od DM - stale verim, ze sa ho dockam.

90-te roky boli jednoznacne najlepsie. Pre mna Violator zaciatok niecoho uzasneho, SOFAD to posunul a Ultra je veldielo.

Pamätám si na jeden zaujímavý moment- absolútnu istotu ktorú som pred vydaním Violatoru mal, že totiž to bude ďalšia samozrejmá pecka. To sme asi vtedy mali všetci. Nikto z depešákov sa vtedy ešte neobával a ani nepripúšťal možnosť že vyjde nejaký priemerný album.

Mě Violator ze začátku moc nebral, na rozdíl od předešlých alb, které jsem poznával zpětně..dokonce ani Enjoy The Silence, přišel mi hodně odlišný, až moc melodický, nebylo tam to temno, ale sbírku ETS remixů jsem žral..

Něco jiného bylo Policy Of Truth a Kaleid plus remixy, paráda..

Long Play Kings….Violator a Songs, Ultra a predošlé albumy boli melodicky, zvukovo a vokálmi tak zladené, že nič tam nekričalo, len aby to bolo povšimnutia hodné.Na posledných radovkách sú vokály ohodne vpredšie až miestami ukričané, akoby to malo zámerne poslucháča odlákať od strohých zvukov a minimálneho mixu zvukov.Aj Mart kedysi vedel napísať  krásne a melodické songy….dnes tie staré a krásne vie aspoň zaspievať....I love their shadow of the past

BERCO - s tymi vokalmi - uplny suhlas
Ak si porovnas starsie albumy a vokaly na nich - tak su skor doplnkom. Na tych poslednych albumoch su ovela viac vytiahnute a v popredi.
Davnejsie niekto napisal (tiez s tym plne suhlasim), ze stare albumy boli o melodii a a hladani zaujimavych zvukov, ale posledne albumy su cisto o speve. Das spev prec a vela tam toho nezostane…

Violator možno nepochybne označiť za vrcholné dielo DM, doslova mienkotvorný album syntipopu. Vďaka zaň.