Alan Wilder: Nie som naivný

Alan Wilder: Nie som naivný

Bernad z webzinu Side-line dostal po rokoch konečne možnosť vyspovedať zoči-voči Alana Wildera. K slovu sa dostal aj Paul Kendall a prekvapivo Alan prezradil, prečo nemohol ďalej fungovať s Depeche Mode!

Všimol som si, že obchádzaš všetko, čo sa týka albumov "Hydrology" a "1+2". Máš na to konkrétny dôvod alebo je to iba preto, že si v rokoch 1995, 1996 zvolil úplne iný smer ... AW: No, zdá sa, že poznáš všetky odpovede skôr, ako položíš otázku (smiech). Ak by tie skladby pasovali, tak by som ich aj vybral, lenže nezapadajú do môjho dnešného konceptu. Keď som začal s výberom skladieb, tak som chcel, aby to celé pôsobilo viac ako album, než nejaká kolekcia skladieb - chcel som, aby to bol počúvateľný kompaktný celok. Dokonca "Bloodline" znie trochu podivne, hoci je omnoho elektronickejší. Zaradenie "Faith Healer" a "Edge To Life" na kompiláciu bolo trochu ťažkopádne, no mal som pocit, že niektoré skladby z toho albumu boli naozaj dôležité. Myslím, že až od albumu "Unsond Methods" ovládam svoje práce skutočne zručnejšie. Tipoval by som, že DVD v limitovanom 4-diskovom box sete bude obsahovať záznam z noci v Hansa štúdiách alebo sa mýlim? AW: Nie, všetko pre DVD už bolo pripravené dávnejšie. Na nahratie setu a následnú úpravu pre vydanie by sme skutočne nemali dostatok času. Dokonca ešte musíme dotiahnuť grafickú časť, ktorú nemáme stále dokončenú. Jednoducho robíme, čo môžeme... a to vyjde box set dokonca až mesiac po vydaní normálnej verzie albumu. Pochopíš to z toho, čo budeš dnes večer počuť. Samozrejme, že vždy zaradíme zopár "live" prvkov, ale obyčajne je to vždy vopred pripravené. V podstate je to ako umelecké dielo (hoci to nemyslím v "snobskom" slova význame). To, čo s Paulom pridávame sú efekty a ešte zopár drobností. Je to jednoducho pre mňa nová skúsenosť , síce som bol na pódiu zo začiatku nesmelý, ale už sa to zlepšuje. Myslím, že predtým tomu všetkému čosi chýbalo :) Ale niečo z vystúpení sme už nahrali, napríklad vystúpenie v Hamburgu sme filmovali troma kamerami, pretože vizuálne to všetko dostane inú úroveň, hlavne v takých priestoroch ako chrám. Nateraz neviem, ako to celé vyznie so zvukom, napriek tomu, že používame pôvodné kompozície doplnené o "live" prvky - to zistíme neskôr. Obrázok Znamená to teda, že to bude nejakým spôsobom publikované alebo... ? AW: Aktuálne nemáme s týmto materiálom žiadne plány. Možno to skončí ako dokument alebo sa to použije ako doplnok pre živé vystúpenia, ale vážne som si teraz nie istý. Zaoberali ste sa aj možnosťou využiť LHN na turné alebo nie? AW: Pôvodne sme nad tým premýšľali, ale to by sme potom šli sami proti sebe, keďže máme v pláne iné veci. Celý ten set vyznieva veľmi vyvážene, pokiaľ ide o rýchle a pomalé skladby, ako ste sa dopracovali k takémuto výsledku? PK: Výsledok množstva experimentov. Existujúce skladby sme zredukovali na viacero základných častí, iné zasa vylepšili a k tomu vytvorili nové kompozície, ktoré doposiaľ nepočuli ani tí najfanatickejší fanúšikovia projektu. Takisto možno počuť množstvo nových rytmov, boli pripravené pre výsledný mix alebo ste ich vytiahli odniekiaľ z trezoru? PK: Pochádzajú z viacerých zdrojov. Niečo pochádza z pôvodných rytmov, ktoré sa skombinovali s novými a niekedy s tými z toho trezoru. Ako sa vlastne pripravuje takýto hodinový set? PK: Je to niečo podobné, ako keď sa tvorí nový album, akurát s rozdielom, že štartovací bod v podobe existujúcich skladieb je k dispozícii okamžite. Ako som povedal, bolo dôležité vytvoriť úplne nové objekty, ktoré by fungovali naživo a musíte mať aj akú-takú predstavu o tom, ktoré sekvencie by mohli fungovať naživo. Je to dosť podobné dj-ingu, rozdiel je len v tom, že v tomto prípade nie je v záujme ľudí vylákať na tanečný parket a udržať ich tam, tu ide viac menej o zábavu a skúmanie zároveň. Kľúčovým prvkom boli takisto vizualizácie. Takže to bolo o množstve pokusov a omylov. A tie extra "live" prvky pozostávajú z čoho? Ako ste si vlastne podelili na pódiu úlohy? PK: Proces a re-proces, dub a re-dub a celé sme si to podelili spravodlivo na polovicu. Situácia, kedy sa Alanovi pokazil Apple laptop jasne ukázala, že využívanie laptopu pri živej prezentácii má svoje limity. Bolo to niečo, s čím ste počítali alebo to bola len súčasť hry? PK: Našťastie máme zálohy dostupné vo viacerých formátoch, takže s nejakými tými pohromami sa počíta. Počítače sú samozrejme nie veľmi vhodné na cesty, ale my nie sme predsa o rock´n´rolle (smiech). Alan, keď sme sa spolu rozprávali pri príležitosti propagácie albumu "Subhuman", tak si spomenul, že propagácia projektu Recoil je trochu náročná vec. Samozrejme, že máš silnú podporu nemeckej industriálnej scény, no myslím, že so svojim projektom si už trochu mimo tejto sféry. Zmenil si ty sám k tomu prístup? AW: Nikdy to nebolo jednoduché... napr. prišli sme sem do Belgicka a tu sme s propagáciou až tak veľa práce nemali. Belgicko bolo vždy trochu iné v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. No kvalitná propagácia je vždy trochu náročná - preto trávime toľko času online, snažíme sa nájsť nové možnosti, ako projekt ľuďom priblížiť. Ale z hľadiska celého konceptu tohto albumu to tak nebolo. Mute to najskôr chceli vydať ako nízkonákladovú kompiláciu, hlavne pre maloobchod, čiže pre ľudí, ktorí nekupujú albumy, ale nemajú problém kúpiť si kompiláciu. No postupne to prerástlo až do 4-formátovej podoby a skončilo ako náležite nákladný projekt s k tomu prislúchajúcou umeleckou hodnotou. Veci sa drasticky zmenili aj odvtedy, čo som s Mute rokoval o tomto projekte po prvýkrát. Za ten čas reorganizovali kompletne svoju licenčnú sieť, znovuoživili "Mute Indie" a dnes si uvedomujú, že aj špeciálne edície môžu byť finančne prínosné. Množstvo labelov už pristúpilo ku konceptu, kedy si zákazníci sami určujú, v akom formáte chcú nahrávky. Takto sú všetci spokojní - umelci, ktorí chcú ponúknuť umenie najvyššej kvality, zákazníci, ktorí si chcú vybrať pre nich najvhodnejší formát a samozrejme aj nahrávacia spoločnosť, ktorej sa zvyšuje príjem vďaka špeciálnym edíciam. Ale tie sú cenovo trochu drahšie, pretože celý ten proces niečo stojí. AW: Viem, dostal som množstvo e-mailov od ľudí, ktorí sa pýtali, že čo sa to do pekla deje... tak som si žiadal vysvetlenie od Mute, čo si myslia o tej vysokej cene. Vysvetlili mi, že mali predtým množstvo sťažností pokiaľ šlo o dodávky (zásielky neboli doručené, či boli nesprávne balené alebo poškodené), takže sa rozhodli založiť doručovací servis, ktorý garantuje, že budú zásielky doručené v požadovanom stave a včas. Nevýhoda? - cena. Myslím si však, že by sa mala ľuďom dať voľba. Mute a Mutebank vystupujú ako samostatné subjekty, takže do toho vstupujú aj nejaké tie ich politiky. (pozn. autora: pretože boxset aj s balením váži cca 1.5 kg, môže Mutebank využiť iba služby kuréra. Ich tarify sú omnoho nižšie než služby DHL. Ak si čosi objednáte u Mutebank, príde vám veľmi jasná správa: Aby sme všetky objednávky vybavili promptne a bezpečne deluxe box sety doručili, budú všetky objednávky doručené iba cez kuriéra.) A svoju hodnotu má aj samotný produkt. AW: Presne tak. Podľa mňa je produkt dobrý, luxusne balený a hodnota, ktorú ponúka je takisto dobrá. Promo, ktoré robíš pre Recoil, či už online alebo offline, je vždy akési nevýrazné, napr. vo videu na stránke Depeche Mode, ktoré sa týkalo krátkeho "koncertného spojenia" s kapelou na charitatívnom koncerte v RAH, si svoj projekt vôbec nespomenul. AW: Pozri, nie som naivný, viem, že by to bola pre mňa skvelá reklama, ale ja som si to všetko vážne skvele užil. Bolo to dobre načasované, pretože nebola žiada potreba "zvýšenia predaja". A takisto si myslím, že to bola skvelá reklama pre Depeche Mode, vrátila sa im dôveryhodnosť a ukázali, že majú v sebe aj určitú dávku pokory. Som si vedomý, že meno "Depeche Mode" slúži čas od času aj na propagáciu môjho projektu. Ale ja sám som to nikdy nerobil. Príkladom môže byť fakt, že názov Depeche Mode využívajú často promotéri v súvislosti s vystúpeniami "Selected" turné (ale nie na základe mojich návrhov, či požiadaviek). A možno práve moja minulosť ľudí od môjho projektu odradí, ale to je podľa mňa v poriadku. Zasa sú tam ľudia, ktorí sa zaujímajú viac o Recoil. Len dúfam, nech už je ich motivácia akákoľvek, že to čo uvidia na nich nejakým spôsobom zapôsobí. Obrázok Do setu pridáš aj skladbu "Warm Leatherette" od The Normal. AW: Je celkom dobré mať možnosť set upraviť, ale na druhej strane je to dosť náročné, pretože film bol robený k hudbe, takže vizualizácie musia byť adaptabilné takisto - čo samozrejme zvládame, len to vyžaduje trochu viac času. Ako vieš, veľa vystúpení nemáme, ale veci môžeme meniť za pochodu. Osobne mám pocit, že sa to celé mení na jeden reklamný stroj Mute, stačí sa pozrieť na večer v Hansa. AW: Ja si to zasa osobne nemyslím. Iste, v Berlíne šlo viac menej o záležitosť Mute. Je skvelé, keď sa dajú infiltrovať do projektu aj iné veci a mňa naozaj potešilo, že Daniel Miller a Gareth Jones sa toho celého zúčastnili. A to je asi jediný dôvod, prečo som sa rozhodol možno zaradiť časť "Warm Leatherette" do setu, zároveň do toho všetkého pritiahnuť rôznych hostí a zistiť tak, ako môžeme všetky tie vystúpenia meniť. Ideálne by bolo, ak by bol každý z tých večerov jedinečný. Ako sa ti vlastne podarilo zatiahnuť do projektu Daniela Millera a Garetha Jonesa? AW: Jednoducho som sa ich spýtal. Garethovi som naznačil, že budem hrať v Hanse a spýtal som sa, či tam nechce niečím prispieť. Následne bolo logické sa na čosi podobné spýtať Daniela. Vedel som, že ich to nenechá chladnými, pretože Hansa je pre nás všetkých výnimočným miestom s množstvom úžasných spomienok. A takisto si myslím, že Daniel bol skutočne rád, že som ho oslovil, pretože nik z tých, s ktorými tak úzko spolupracuje, ho nikdy o také čosi nepožiadali. Nejaký ten dj-ing má samozrejme za sebou, ale nie niečo takéto a ľudia sú radi, keď ich s niečím takým oslovíte... Všimol som si menšie rozčúlenie, keď sa ťa fanúšik spýtal na znovuspojenie s Depeche Mode... AW: Je to len príznak nudy - tú otázku totiž dostávam častejšie, než hocakú inú. Tak to bolo vždy pred koncertom v RAH - odvtedy sa jej frekvencia zvýšila desaťnásobne! Pravdepodobne sa tak nikdy nestane. Samozrejme, nikdy nevieš, pretože nikdy nehovorím nikdy, ale ako som už povedal... v tomto smere nie sú žiadne plány. A vidíš, nakoniec si mi tú otázku položil tak či tak (smiech a úškrn na tvári). Takisto si v súvislosti s týmto albumom "spracoval" (baked) niekoľko pások. Poznám to, ale nie je pre niečo také príliš skoro? AW: Ani nie, pretože tie pásky sa nepoužívali už pekne dlho. Myslím, že každých 10 rokov by sa mala urobiť kontrola, či pásky ešte môžeš použiť alebo nie. Samozrejme, je viacero druhov "spracovania", myslím, že tieto boli len mierne, ale dosť na to, aby zoxidovali. Ale ako som povedal, dôležité je si už pri prvom testovacom prehrávaní urobiť digitálnu kópiu. Chcel som si tie pásky vypočuť, ale "spracovali" sme len tie, čo sme potrebovali na album, je to veľmi pomalý a nákladný proces. Neškrie ťa trochu, že ste takto nemohli spracovať všetky pásky? AW: No, pozri, áno... už som Mute žiadal o veľa v súvislosti s týmto projektom, tak som nevidel dôvod žiadať ich o ďalšie prostriedky. Normálne povedali: "No tak, kašli na to". Tak isto v prípade 5.1 verzie - zvýšilo by to cenu a stálo ešte viac času. Ale zasa, dobré je, že sme prehrali aspoň polovicu pások. A ešte ak môžem, dodám čosi zaujímavé. Keď sme skompletizovali album, tak čo obyčajne robíme je, že uchováme "half inch" master a digitálny master. Keď nahrávaš na "half inch" pásky, tak sa z toho nakoniec zblázniš, myslím pri playbacku, pretože výsledok znie nakoniec inak, ako to, čo si na tie pásky nahrával. No a pretože máš k svojmu dielu veľmi blízko, máš tendenciu utiekať sa k digitálnemu masteru, pretože sa to k tomu, čo si nahrával, približuje viac. A tak stratíš vieru k "half inch" páskam. Zaujímavé je, že keď sa k tomu vrátiš a počúvaš to nezaujate a s otvorenou mysľou, tak sa vrátiš k možnostiam pásky, pretože si uvedomíš, že jej pridaná hodnota je presne to, čo práve potrebuješ. Jasné, je to odlišné od originálneho mixu, pretože to pridáva bassy, páskovú kompresiu a extra šírky, ale znie to jednoducho lepšie. Tak nejak to bolo aj re-masteringom, jednoducho sme siahli po páskach. Domnievam sa, že spúšťačom tohto turné boli párty, na ktorých si sa stretával s fanúšikmi v Európe. AW: Áno, niečo podobné som už urobiť nemohol - potreboval som čosi viac, takže od toho sa to odvíjalo. No a k tomu som dal dokopy celkom dobrý tím ľudí, ktorí mi v tom boli ochotní pomôcť. Mnoho promotérov dnes poznám osobne a mám s nimi celkom priateľské kontakty. Takisto prechovávam vcelku kultivované vzťahy s rôznymi licenčnými a nezávislými promo spoločnosťami, takže tieto priateľstvá našli konečne skutočný zmysel. Je pre mňa až dojímavé, koľko ľudí mi chcelo pomôcť. Vieš, všetky tie vydania pre ruský trh - to už je doslova rozpínavosť. Igor Dvorský z Českej republiky produkoval naše vizualizácie a takisto zabezpečuje event v Prahe. Takisto sú do toho zainteresovaní traja ďalší filmári. Potom je tu Dennis Burmeister z Berlína, ktorí zabezpečoval tamojší event a ktorý povedal: "Nerobím to pre peniaze. Chcem do toho jednoducho ísť a urobiť to čo najlepšie" atď. Napr. Oliver Thiede, náš webmaster s nami vyrazil na cesty, urobil nejaké fotografie, natočil videá, ktoré zverejnil. Toto je len zopár prípadov priateľstiev, ktoré preveril čas. Mám jednoducho veľké šťastie, že mám takúto podpornú sieť. Zatiahol si do toho samozrejme aj tvoje "dvojča", Paula Kendalla! AW: (smiech) Vieš, Paul je skvelý, láskavý človek, džentlmen. On je jeden z tých mála ľudí, s ktorými som za tie roky pracoval v štúdiu, a ktorí mi neliezli na nervy. Normálne to tak býva, že keď s niekým veľmi úzko spolupracuješ, začne ti ísť na nervy. Možno som až prílišný perfekcionista alebo očakávam od ľudí až príliš veľa, ale Paul je ten typ človeka, s ktorým som schopný zotrvať. Prišiel z pre mňa odlišnej oblasti a keď potrebujem veci premyslieť trochu inak, idem jednoducho za ním. PK: Mám k hudbe úplne iný prístup, než Alan. On je hudobník, ja nie. Ja hudbu vnímam ako zvuk, ktorý sa dá ovládať a skutočne nemám harmonické vnímanie. A takisto mám tendenciu tešiť sa, keď sa pri tvorbe zvuku vyžaduje zásah počítačom. Mám na mysli veci ako odstránenie nežiaducich artefaktov z vokálov a takisto mám rád priestorovosť. Inak spolu ešte dokážeme diskutovať o futbale a anglickom krikete... AW: Je jasné, že som rád, keď mám veci pod kontrolou a obyčajne chcem, aby boli veci po mojom. Ale takisto mám rád aj prínosy iných ľudí. To isté platí pre ľudí, ktorí robili vizualizácie - majú voľnú ruku, čo sa týka nápadov, ale mám právo zasahovať do diela pri finálnej kontrole. Vedúci producent alebo riaditeľ - hovor tomu ako chceš. Máme ľudí, ktorí za mnou prídu a spýtajú sa, či môžu niečo urobiť, pretože cítia, že nastal jednoducho ten pravý čas. Jedným z nich je aj Dmitry Semenov, ktorý natočil video pre "Allelujah". To čo urobil bolo jednoducho skvelé. Urobil vizualizácie pre ďalšie tri skladby. Aby som bol úprimný, až sa cítim vinný, že mu nemôžem za to zaplatiť, ale zdá sa, že oni sú šťastní, že sa toho mohli zúčastniť a nakoniec, je to skvelá reklama ich práce. To isté platí v prípade prispievateľov a spevákov na albumoch - snažím sa hľadať ľudí, ktorí sú talentovaní a umožním im urobiť si veci po svojom, bez diktátu, čo by mali alebo nemali robiť. A to všetko do momentu, kedy sami neprídu s tým, že by sme sa mali na to pozrieť spoločne. Tak funguje môj projekt. Ak sa mi to nepáči, tak poviem "prepáč, nepáči sa mi to". Vieš, odmietnem vždy veľa vecí... vždy sú jednoducho záležitosti, ktoré chcem robiť inak. Dokonca aj v prípade spolupráce? AW: Áno, aj také prípady za tie roky boli. Spomeniem jeden, o ktorom som sa doteraz nikdy nikde nezmienil. Richard Butler zo Psychedelic Furs. Pre "Liquid" nahral tri skladby, ale jednoducho nefungovali. Takisto sú nahrávky, so Samanthou Coerbell a Joe Richardsonom, ktoré doposiaľ nevideli svetlo sveta. Ale nechávam si tie nahrávky, nikdy nevieš. Často používam veci z minulosti a aplikujem ich do nových skladieb. To, čo robíme teraz je tomu veľmi podobné, mixujeme rôzne skladby s využitím vokálnych úryvkov a novými rytmami. Paul, ako si sa ty vlastne dostal k tomuto turné? PK: Alan počul moje dj-ské práce, kedy som mixoval hudbu Recoil s ľuďmi ako Pan Sonic a jemu sa ten výsledok páčil. Žijeme celkom blízko seba a za posledné roky sme aj dosť často spolupracovali, takže keď sa u neho rodila myšlienka živej prezentácie projektu, bol som na blízku, pripravený pomôcť. A takisto vedel, že som nikdy predtým na žiadnom turné nebol a možno mu prišlo zábavné vidieť ma trpieť na cestách a na pódiu (smiech). Obrázok A ako napredujú práce na novom albume Recoil? AW: Nie veľmi rýchlo, ale na to si už ľudia zvykli (smiech). Musel som to pozastaviť, pretože som prežil zopár tvrdých rokov v mojom osobnom živote a to znamená, že bude trochu zložité sa opäť dostať do štúdia. Zdieľam starostlivosť o dieťa, takže 6 mesiacov v kalendári ma jasnú prioritu... vieš, kto sa kedy postará o dieťa a tak., no a do toho zbytkového času musím nejako napasovať hudbu. K tomu sa pridružil tento aktuálny projekt... rozrástlo sa to a trochu skomplikovalo. Niekto si môže myslieť, že skompilovať pár vecí je hračka, ale aj tak sú to mesiace práce. Samozrejme je to práca plná radosti, nesťažujem sa. Ale inak, mám rozrobených asi 6, či 7 nových skladieb. Je však príliš skoro hovoriť, akým smerom sa to celé bude uberať. Je jedna staršia vec, mix "Come Alive", ktorý si robil pre Nitzer Ebb a čo sa týka rytmov, tie sú celkom zhodné s tými, ktoré si použil v skladbe "Stone", náhoda? AW: No to ma podrž! Na to si neviem ani spomenúť. Takúto otázku mi ešte nik nedal, Bernard! Možno áno, ale vážne si nespomínam... Nemyslím si, že ide o tú istú skladbu... Musím si to znova vypočuť. Chlape, to už je 20 rokov! :) Prepáč, ale chcel som sa ťa na to spýtať už dávno, no vždy som na to zabudol. No ale Nitzer Ebb niečo remixovali aj na "Selected". AW: Správne, časť ich remixu využívam aj v aktuálnom live sete. Nemám s nimi už nič iné v pláne, ale je dosť možné, že by sa Douglas objavil v Prahe a niečo s nami zaspieval. Vždy do mňa dobiedzajú, že by boli radi, keby som s nimi opäť čosi urobil. Rozhodne nie celý album, ale možno ďalší remix alebo niečo iné. Jeden z dôvodov, prečo som opustil Depeche Mode bol ten, že mi práca a pobyt v skupine nerobí radosť, hlavne tie politiky a všetko, čo s tým súvisí. Produkcia albumu by ma do toho vrhla späť - zamotal by som sa do ich politík, robil sprostredkovateľa, člena rady, rozhodcu a blá blá blá. Týmto sa rozhodne nechcem zaťažovať. Skladbu "Sermon"... AW: (smiech) A je to tu zas! ... si obohatil o africké vokály. V roku 1985 vydal Stewart Copeland "The Rhythmatist", náhoda? AW: Mimo prác v The Police som od neho nič nepočul. Síce tam bol projekt s názvom Klark Kent, z ktorého vzišla 10" EP, trochu punková vec... Myslím, že som vtedy zúfalo sliedil po samploch a myslím, že práve tieto pochádzajú z nejakého vinylu s world music - na názov si vážne nespomeniem. V tých časoch som bol nadšený robiť sample z nahrávok, ľudia to robia aj dnes, dokonca z času na čas po tom siahnem aj ja. Dnes však musíme byť vynaliezavejší a kreatívnejší, než vtedy, keď stačilo povedať, "dobrý sampel, pridajme tam kúsok z neho!" Vždy som premýšľal o mixe ľudskej prezentácie s elektronikou a digitalizíciou, na čo som vlastne nadviazal. Recoil je vlastne presne o tom. Organická podstate sekcii živej prezentácie s celou tou neodmysliteľnou humanitou, kombinovaná s modernými metódami a nástrojmi, ktorými sa to celé edituje a kombinuje spôsobom, ktorý sa doteraz jednoducho nedal predstaviť na pódiu - práve toto robí projekt Recoil odlišným. Tá africká hudba je niečo ako blues, má to v sebe surovú ľudskosť. Paul, ty s Alanom pracuješ prakticky už niekoľko rokov, vieš si spomenúť na nejaké "vrcholy" vašej práce? Ktoré skladby v tebe nechali najlepší dojem a prečo? PK: Prostredie, v ktorom pracujeme, vždy napomáha kreativite, to je extrémne dôležité. Je ťažké vypichnúť jeden konkrétny moment, ale keď už, tak nahrávanie s Joem Richardsonom v Texase bolo naozaj výnimočné. Pracovali sme v nevšednom štúdiu v Austine, bol tam organ s viac trubkami, než som bol kedy predtým svedkom. Všetko sme to prehnali cez klasické gitarové zosilňovače, takže to tomu dodalo fenomenálny zvuk. To bol asi jediný moment v mojej kariére, kedy som nedokázal rovnomerne rozdeliť zvuk cez zosilňovače. Joe bol pripravený na experimentovanie, keďže bol aj bubeník. Boli to zúfalé, ale aj radostné časy pre všetkých, čo tam boli. Takisto som dostal niekoľko otázok fanúšikov určených pre teba, Alan, no keďže 99% z nich bolo o tom, kedy sa pripojíš k Depeche Mode, tak som vybral iba dve, ktoré zapadali do konceptu. Prvá je od Phila Jarvisa z Texasu: "Bol by Charlie schopný súťažiť v TV šou "Strictly Come Dancing"? S jeho náklonnosťou k hudbe, na ktorú sa dá tancovať, by mohol excelovať v kategórii Rhumba, Cha Cha CHa alebo Boogie Woogie -keďže šou nemá kategóriu pre Electronic Body Music. AW: Nie! Nič z toho by som nemohol. Pre tých, ktorý majú v sebe zmysel pre rytmus len odkaz, som v tanci poleno! (smiech) A otázka od Stephane Devillers: Ešte stále fandíš Foot Queenpark Rangers a má Anglicko šancu vyhrať v júli svetový šampionát? AW: (smiech) Ty asi nebudeš veľký fanúšik futbalu Bernard, však... to počuť podľa toho, akým štýlom si to povedal. Ak je niekto fanúšik futbalu, tak to ten druhý z neho hneď vycíti. Cez túto sezónu som sa bol pozrieť iba na jeden zápas, no "môjmu" tímu sa nedarí práve najlepšie. Momentálne plánujem turné tak, aby sme ho ukončili ešte pred svetovým šampionátom a potom budem už len sedieť pred mojou veľkou obrazovkou! - hoci Britt nám zarezervovala prázdniny v Taliansku práve v čase, keď bude šampionát v polovici, čo si neuvedomila. Bolo to od nej veľmi milé, súčasťou toho prekvapenia bude aj výlet na Sicíliu, takže som to nezrušil... v polovici majstrovstiev budem teda v Palerme, ale chvalabohu sú Taliani blázni do futbalu, takže nebude problém tam niekde nájsť šport bar. A nie, nemyslím si, že by Angličania vyhrali, ale budeme mať k tomu blízko! Ak pôjdu veci podľa plánu, nastúpime vo štvrťfinále proti Nemecku. Ktorá kapela sa ti aktuálne páči a prečo? Skúsme jej zlepšiť kariéru! AW: Ak mám teda vymenovať len jednu, v poslednej dobe som často počúval projekt Architect. Albert, náš španielsky promotér, ma upozornil na projekt Daniela Myera a mne sa zapáčil až tak, že som mu ponúkol vystúpenie na Recoil eventoch - v Lodži (potvrdené) a dúfam, že v Gothenburgu. Interview s Alanom a Paulom z Bukurešti tu.

Názory Devotees (3)

Night

 1    1. apríl 2010 o 22:59

Vďaka za článok, Alan v pohode zvláda odpovedať i na menej príjemné a “viac na telo” otázky.

tomy

 2    2. apríl 2010 o 21:34

monghi toto nám nerob - ešte pár takýchto skvelých rozhovorov a odídem z práce a budem žiť podľa kréda Garyho Oldmana, kde zamením dve položky - dobrý scenár za dobrý rozhovor a DM za Recoil : )

dohy

 3    3. apríl 2010 o 21:20

zaujala ma cast, kde Alan opisuje, ako vlastne projekt funguje: “...(zainteresovaní) majú voľnú ruku, čo sa týka nápadov” ... “a to všetko do momentu, kedy sami neprídu s tým, že by sme sa mali na to pozrieť spoločne”

night: skutocne, bezprostrednost jeho odpovedi je uzasna