Alan o albumoch Depeche Mode - 4.časť

  Monghi      Rozhovory      21

Rok 1986. Depeche Mode vo vrcholnom období svojej industriálnej éry. Album Black Celebration, po textovej stránke, predznamenáva opustenie sociálnej orientácie a inklináciu k osobným pocitom Martina Goreho. Ako si na album po rokoch spomína Alan Wilder?

Celý článok je dostupný iba členom webu.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa
18 august 2004
10

Názory Devotees (10)

tommy

 1    19. august 2004 o 08:42

milujem takéto články Monghi. Thanks.
Prečo asi po tej lp ukončili spoluproducenstvo s Danielom M?.
Mne sa na Black…páčilo to prelínanie skladieb od 1. tracku až po 3 a nasl. Škoda, že v tom neprokračovali na ostatných lp.
A v kde na obale sa nachádza spomínaná Martinova fráza Life is…Zatiaľ som ju tam nejak nenašiel.

Tibet

 2    19. august 2004 o 11:24

D. Miller je milovnik industrialu a experimentovania ( Normal, Duet Emmo, Fad Gadget), takze pokial DM chceli ukoncit toto obdobie, necudujem sa, ze ukoncil spoluproducenstvo…Podla mna je skoda, ze DM sekli s kladivami…

tommy

 3    19. august 2004 o 12:31

no z určitého pohľadu máš pravdu,pretože ďalšie albumy už začínajú znieť dosť  “masovo” a pokojne a to je pre vývoj fakt dosť nezlučiteľné. Myslím, že dm chceli svetu a hlavne druhej strane Atlantiku ukázať, že sú tu a to išlo na margo indrustrialu. Napáda ma myšlienka, ktorú členovia dm často vyslovujú: robíme albumy pre seba. Tým mysleli: Lets go to make a money.
Everything counts a large amounts.

Substance242

 4    19. august 2004 o 13:35

Mame rovnake oblubene skladby z Black Celebration. grin Pamatam, ako som raz omylom zapol iba jeden reproduktor na Wly on the windscreen a cudoval sa, ako je to zvlastne rozmiestnene v stereu… S tymto albumom som vlastne zacal sledovat DM.

A Korg DW 8000 myslim vtedy uz existoval, mal som z neho prospekt a snival o tom, ze aj ja take budem mat…

Tomy: No ked ta ‘napaada’ myslienka, davaj pozor, snad sa neubranis. grin

Substance242

 5    19. august 2004 o 13:37

wink Aha, takze ‘Wly’ on the windscreen… grin Teraz sa fakt rehlim… .-) Sorac za off-topic.

Jozef

 6    19. august 2004 o 20:59

Supre článok k super albumu. Ohľadom prelínania skladieb, tak to je na Music for the masses. Čo sa týka singlov, tak sedem palec Stripped/But not tonight je jedným z mojich najoblúbenejších. Škoda len, že sa v tom rozhovore nepovŕtali viac v technickej stránke hudby.

imi

 7    19. august 2004 o 21:47

jozef: prelinanie skladieb je aj na Black Celebration

Tento “rozhovor” je vynaty preklad z oficialnej stranky Recoil, kde v case vydania posledneho albumu Recoil sa fanusikovia mohli nieco spytat Alana. Najzaujimavejsie otazky sa potom kazdy mesiac zverejnovali.

Po nejakom case sa to zrusilo, ale otazky a odpovede zostali v archive na stranke potriedene podla tem.

tommy

 8    20. august 2004 o 12:02

viem, že to prelínanie skladieb pokračovalo, ale nebolo také veľké ako na Blackcelebration. Fakt magické album, pamätám ako som najprv vlastnil asi 20 kópiu kazety a potom keď som počul cd, sa mi to zdalo ako niečo neskutočné. Ale nemár rád cd extra,pretože ten Breathing in fumes - instrumental mi tam nesedí. Skladby ako Fly on…, It doesnt matter II, či Here is the house dokázali aj po rokoch, že sú pecky a keď má skladba dobrý potenciál, tak jej správne prekopanie môže len prospieť. Nový tiež krásny rozmer. A pri tom ani jedna nebola singel. A to ma teší ešte viac.

Maylo

 9    24. august 2004 o 12:20

Mám US verziu LP dovezenú zo štátov v r. 86, je na nej bonus But Not Tonight.

imi

 10    24. august 2004 o 21:24

Napiste mi, ak by niekto chcel mat americke alebo kanadske verzie LPciek Depeche Mode.

Ponukam vymenu za slovenske a ceske LP a SP. Upresnim ...

Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa