Ak sa z hudby stane práca, treba to stopnúť

Ak sa z hudby stane práca, treba to stopnúť

David Gahan viac než úprimne o konflikte s Martinom počas nahrávania albumu "Spirit", ktorý mohol po producentskej stránke dopadnúť úplne inak, keby nepresadil zmenu.

V rozhore pre magazín Rolling Stone si hovoril o výčitkách svedomia po smrti Davida Bowieho, pretože si mu nikdy nepovedal, čo jeho hudba pre teba znamenala. Poučil si sa z toho? Snažíš sa oslovovať iných svojich idolov s myšlienkou: radšej teraz, než nikdy?
David (prekvapene): Skôr sa inak správam k vlastnej rodine. Sám seba sa pýtam, robím pre nich dosť? Skutočne počúvam, čo mi moji blízki hovoria? Skôr ma dnes prekvapuje, ako ma vlastne David priblížil k smrti. Poznal som ho, naše dcéry navštevovali tú istú školu, tu v NY. Vídaval som ho práve tam, ale vždy som môj obdiv k nemu schovával. Každý hudobník veľmi dobre vie, ako celebrity oddeľujú súkromný život od práce. Nedávno sa ma jeden môj dobrý priateľ, jeho meno nepoviem, ale je to svetoznámy umelec, spýtal, či by som nechcel napísať text na zadnú stranu jeho novej knihy. Bol som poctený, pretože jeho hudba mi bola sprievodcom v ťažkých obdobiach môjho života. Celé roky som žil ako zombie: každý okolo mňa to videl, no nik nemal odvahu mi niečo povedať, prišiel som na to až sám, po tom, čo som si vypočul jednu z jeho piesní - sú to zrkadlá mojej duše. Urobil som všetko, aby som sa toho sentimentu v sebe zbavil.

S Markom Laneganom ste v minulom roku nahrali coververziu Bowieho skladby "Cat People". Laneganov vokál je však omnoho výraznejší, než tvoj, vlastne skladbe dominuje. Musel si v tomto prípade vlastné ego potlačiť, keďže vlastne nedošlo ani k rozdeleniu spevu?
Ja som bol k tomu prizvaný až v záverečnej fáze. Skladbu mi poslal Martyn LeNoble, ktorého poznám vďaka Soulsavers. Vám bude asi známejší ako bassgitarista Porno For Pyros. Chcel, aby som si to vypočul, no trochu sa ma to dotklo. Vravím mu, "mal si sa ma na to spýtať skôr, mohol som tam niečo zaspievať." On na to, "Vážne? A ty by si chcel? Veď ešte stále môžeš ..." Tak som pridal zopár veršov na koniec skladby, zvyšok bol totiž dokonalý."

Vy ste spievali spoločne aj naživo, myslím, že to bolo v minulom roku.
Áno, pre jednu charitatívnu akciu v Los Angeles, MusicCares. Bezpodmienečne som sa dožadoval skladby "Low", ktorú považujem za jednu z najkrajších, aké Mark kedy napísal. Keď som mu to navrhol, odpovedal: "'Low?' Tá pre mňa nič neznamená. Si si istý, že som ju napísal ja?" :) Viete, on toho veľa nepovie - ale naisto vie, ako napísať skutočne dobrú skladbu.

Kto raz založí kapelu, tak sa neustále stretáva s pojmom "prvý": prvé vystúpenie, prvá negatívna recenzia, prvý autogram na prsník ... Ako ďaleko musíme zájsť, aby si si spomenul na svoje posledné "prvé"?
(chvíľa premýšľania) Asi pár mesiacov. Počas nahrávania albumu"Spirit" som sa ocitol v hádke s Martinom Gorem. Tá bola prvá.

Ale no tak. Od čias "Black Celebration" (1986) zakaždým tvrdíte, že "neviete, či bude ďalší album", k čomu sa vždy dodá, "pretože komunikácia v rámci kapely je na úbohej úrovni". Producent Flood dodnes považuje nahrávanie albumu "Songs Of Faith And Devotion" za najtemnejšie obdobie vašej kariéry.
Viete, diskusie sa viedli vždy. Tentoraz sa to však nedalo označiť ako diskusia, ale skôr agresia. V určitom momente zo štúdia zmizli úplne všetci, dokonca aj Fletch, ktorý je inak jediný, kto tmelí kapelu. Myslím, že chudáka Fletcha to trochu ranilo. Dokonca to došlo do bodu, kedy som mal z Martina už strach, a pritom viem, že ma má veľmi rád. Ten pocit strachu bol skutočný. To nebolo žiadne hrdinské správanie, kedy sme sa bili do pŕs, to bola hádka dvoch frustrovaných starých chlapov. S takým niečím som sa ešte nestretol.

O čo vlastne išlo?
Viete, asi pred 15timi rokmi som začal písať skladby aj ja, dovtedy to bola výlučne Martinova záležitosť. Keď sme prišli do štúdia, kvôli nahrávaniu albumu "Spirit", po prvýkrát, Martin mal pripravených 20 skladieb, ja asi 15. Ale na samotný album sme chceli nahrať maximálne 12. Chcel som vylúčiť niektoré Martinove skladby, nie preto, že by boli zlé, ale skôr preto, že ma až tak neoslovovali. Martin zrazu začal mať pocit, a že to bolo už dlhšie, že ohrozujem jeho teritórium a že vlastne písanie skladieb je jediná vec, ktorá ma v práci s Depeche Mode dokáže uspokojiť. Povedané stručne, museli sme si to vysvetliť. No ale viete, pred dvoch autistických hudobníkov nie je komunikácia najjednoduchšia. Štúdio sa nám zrazu zdalo primalé a ešte aj ten malý priestor vyplnili dve veľké egá. Ešte aj dnes ma tu a tam napadne, "ak to takto bude pokračovať, ďalší album už nebude".

Ale sme tu, takže to funguje. Možno Váš mätie ten zaužívaný štvorročný pracovný cyklus.
Napätia, a hlavne spôsob, akým sa nakoniec vyriešia, prinesú vždy lepšie výsledky. A ten tón som si všimol aj vo vašej analýze. Ľudia nás často považujú za lenivých, ja tomu hovorím "pozvoľní".

Skôr mi išlo o snahu zistiť, či ten fixný, štvorročný interval medzi vašími albumami, ktorý sa začal vydaním albumu "Songs Of Faith And Devotion", je výsledkom náhody alebo zámeru.
Ide o zámer. Po vydaní albumu sa vyberieme na turné, ktoré zaberie takmer rok a pol, samotné nahrávanie zaberie rok. Zvyšok toho štvorročného obdobia trávime nielen naberaním energie, ale aj zisťovaním, či máme vlastne chuť pustiť sa do ďalšieho albumu.

Nemal si niekedy pocit, že rozhodnutie, či to všetko ukončiť alebo nie, nie je len na Vás? Depeche Mode sú obrovský kolos. Každé nové turné sa vypredá celé mesiace dopredu. Ak to celé stopnete, množstvo ľudí príde o prácu.
Je to tak, ako to je. Aby sme sa takému niečomu nateraz vyhli, tak sme sa obklopili "mladou krvou", v nádeji, že sa kúsok toho mladíckeho elánu nalepí aj na nás. Myslím, že v určitom ohľade sme upíri. Martin je kreatúra zvyku. On chcel opäť pracovať s Benom Hillierom, ja ale nie. Nie preto, že by Ben nebol skvelý, ale skôr preto, že po tých troch spoluprácach sme si začali pripadať ako kolegovia. "Pozeral si cez víkend futbal? Dobre, tak sa pustime do práce." Viete, ak sa z hudby stane práca, treba to stopnúť. James Ford bol preto skvelá voľba.

Ford je známy svojou produkciou albumov Arctic Monkey a Florence & The Machine.
Dve kapely s absolútne sviežim zvukom. A takisto si ho vysoko cením ako člena Simian Mobil Disco.

Ak sú Depeche Mode spájaní so sexom, tak vďaka skladbe "Master And Servant", ktorá bola o koženom oblečení a SM praktikách. Oveľa menej sa o vás hovorí, že ste zmyselní. Podľa mňa je "Spirit" najsexi album od čias nedoceneného "Ultra" (1997)
To vážne?? Tak to som ešte od nikoho nepočul. Ale možno máte pravdu. Ten umiernený čistý zvuk má gule, ten istý pocit som mal, keď som počul vlastné vokály. James sa takisto veľmi rád v štúdiu zabáva so živými nástrojmi, čo dodalo albumu organický, hrejivý zvuk. Nie je to preprodukované, ani vyumelkované. Na žiadnej skladbe sme nepracovali dlhšie, než pár dní. Dokonca aj keď som zo skladby nemal dokonalý pocit, jednoducho sa to uzavrelo a išlo sa na ďalšiu.


Každý označuje "Spirit" za aktuálne najpolitickejší album, hoci politiku cítiť iba v niekoľkých skladbách.
Ľudia dnes jednoducho politické stanoviská vyhľadávajú. S niečím sa buď identifikujú alebo im to ide práveže na nervy. Každý má v sebe akýsi strach. Strach z toho, čo ľudia povedia alebo že by nám niekto mohol ublížiť ... Ten strach je dnes na najvyššej úrovni. Moji najbližší priatelia sa nechali pri voľbách viesť takisto strachom. Moja rodina žije v Anglicku a Brexit je ešte stále horúcou témou za rodinným stolom. Jeden z mojich bratov povedal, "Samozrejme, že som musel hlasovať "za". Ďalší brat tiež vyhlásil, "samozrejme, že som si musel "vybrať"." Normálne mi zostával rozum stáť, ale v jednom mali pravdu: Mám plné ústa lásky, pretože mám v živote šťastie a netuším, ako sa cítia obyčajní ľudia. Ale aj tak.

Ty žiješ v New Yorku. Neďaleko Trump Tower?
Nie. Ale ľudia sa cítia opustene: to je jeden z tých okamihov v histórii. Ľudia sa zo strachu nechajú presvedčiť, aby volili menšie zlo. Viete, ja volebné práve nemám, ale všimol som si, že Americký sen dnes nezodpovedá tomu, ako bol plánovaný.

Skúsil by si vybrať jednu Vašu skladbu, ideálnu pre tvoju autobiografiu?
"Never Let Me Down Again". Väčší pocit sklamania, ako je prezentovaný v tejto skladbe, si ani neviem predstaviť.

Vo vašom novom singly spievaš "No tak ľudia, sklamali ste ma." Dá sa povedať, že toto konštatovanie korešponduje práve so skladbou "Never Let Me Down Again" (1987)?
To by ste sa mali spýtať Martina, obe skladby napísal on. Nepremýšľal som o tom, ale mohlo by to tak byť. V "Never Let Me Down Again" spievam "Veziem sa s najlepším kamošom". Ten "kamoš" može byť ktokoľvek a čokoľvek, dokonca aj nejaká krajina, či planéta ... Je to pieseň o vzťahu, a vzťahy bývajú zložité. Je to tá najťažšia časť života, nie? "Where´s The Revolution" sa zaoberá rovnakou témou. "Prečo je také ťažké držať líniu?" Kladiem síce túto otázku, to však neznamená, že som lepší, než ostatní.

Kedy si bol naposledy zo seba sklamaný?
Som mužom mnohých nedostatkov, ale pracujem na tom. A takisto, čím som starší, tým sa cesta zužuje. Najviac sa naučíte od ľudí, ktorých máte najbližšie. Takmer 20 rokov som ženatý s Jennifer. Ona a moje deti mi dajú vždy vedieť, keď zídem z cesty ako otec alebo manžel. Deje sa to takmer na týždennej báze.

Je to nutné?
Ak by som nič nerobil, stal by sa zo mňa čudák. Moja žena by to chvíľu aj tolerovala, ale neskôr by ma prinútila niečo robiť. Zvyčajne, keď to urobí, tak sa pustím do nového nahrávania :)

V roku 2016 boli Depeche Mode, spolu s Jane´s Addiction, Journey, Janet Jackson a Bad Brains, nominovaní na uvedenie do Rock´n´rollovej Siene slávy. Do finále ste sa však nedostali. Nemáte pocit, že Vám ukrivdili?
Ale to nie. Od začiatku sme boli outsideri. Spočiatku nám to vadilo, no neskôr na to začali byť hrdí. Sme kapela čudákov. Čudáci, ktorí príliš dlho a stále čakajú na uznanie takzvaných "normálnych" ľudí. S fanúšikmi sa hľadáme celé roky a pokračujeme v tom na našich koncertoch. A nakoniec, ani Kraftwerk neboli dodnes uvedení do Siene slávy, čo už je nonsens.

Andy Fletcher sa pred rokmi posťažoval, že sa mu cnie za časmi, kedy Vás média ignorovali. Citujem, "Potom tu boli ľudia, ktorí nás naozaj nenávideli. Dalo nám to niečo, proti čomu sme sa mohli postaviť."
Ja by som to tak neopísal.

V roku 1993 ste sa dostali do Guinnessovej knihy rekordov. Práve v čase rozkvetu kapiel ako Nirvana, Pearl Jam, Red Hot Chilli Peppers a Metallica, ste sa stali najviac prespievanou kapelou planéty. Príde Vám to bezvýznamné alebo je to odkaz, na ktorý ste hrdí?
To, že so mnou chce spolupracovať Mark Lanegan, hippisácky umelec, známejší skôr pre svoj imidž - na to som hrdý. O takéto veci sa zaujímam viac, než o to, čo si ľudia myslia, že považujem za dôležité. (záhadný úsmev) Viete, čo mám na mysli.

No schválne.
Ocenenia, trofeje, umelecké potľapkanie zo strany priemyslu, ktorý si stoj čo stoj snaží udržať vlastnú dôležitosť. Pre mladého umelca je veľmi lákavé spadnúť do tejto pasce. Dnes tieto nezmysly dokážem vycítiť už z diaľky. Protijed na takéto niečo je dnes omnoho vzácnejší. S vydaním posledného albumu Soulsavers sme odohrali zopár malých koncertov. Jeden v Paríži, v La Cigale, blízko Place Pigalle. Na pódiu nás stálo deväť muzikantov. S niektorými sa poznám veľmi dobre, s inými menej, ako napr. s Duke Garwoodom, ktorý hral na gitare. V jednom momente - nespomeniem si, počas ktorej skladby - sme sa pozreli jeden na druhého a vykúzlili blažený úsmev. Keď sme potom zišli z pódia, nikto nič nepovedal. Vedeli sme, že sme sa stali svedkami niečoho ... kde ... uff, ani to neviem vysvetliť. Veľmi, skutočne veľmi zriedka sa stane, že sa kapela kompletne cíti navzájom prepojená, vtedy ste absolútne ponorený do hudby. Za tých takmer 40 rokov, čo spievam, som to zažil možno tak 10krát.

A to sa nájdu kapely, ktoré tvrdia, že takýto jedinečný okamih zažijú na každom koncerte.
Prečo nie. Je to sila, ktorá je väčšia, než čokoľvek, čo som kedy cítil. (Lakonicky) Myslím, že niektorí tomu hovoria Boh."

Názory Devotees (11)

grapher

 1    21. marec 2017 o 22:59

Parádny rozhovor!!! Tak Mr. Dance nie je až taky čávo ako som si myslel smile  Ale som prekvapený, že Martin chcel robit s Hillierom aj na dalsom albume, predpokladal som, ze to bol jeho napad na zmenu producenta.

gfru

 2    21. marec 2017 o 23:37

“Nie je to preprodukované, ani vyumelkované. Na žiadnej skladbe sme nepracovali dlhšie, než pár dní. Dokonca aj keď som zo skladby nemal dokonalý pocit, jednoducho sa to uzavrelo a išlo sa na ďalšiu.”
..neviem či je toto zrovna vec, ktorou by sa mali chváliť grin

dvestotri

 3    22. marec 2017 o 07:41

“Ľudia nás často považujú za lenivých, ja tomu hovorím “pozvoľní”
Toto hovori za vsetko grin

Inak vdaka za preklad tohto skvelého rozhovoru.

radoo

 4    22. marec 2017 o 09:31

dave sa hadal a presadzoval a presadzoval,az presadil.a mame tu soulsavers2.ale mam tam 5 skladieb,ktore su naozaj dobre.

Hammersmith Odeon

 5    22. marec 2017 o 12:42

Fajn rozhovor. Tak som sa konecne dozvedel, ze EGA v DM2 su obrovske, a su schopne hastertit sa aj o producenta. Mna, ako Alan W. pozitívneho, to vsak nijak nepotesilo. Nepotesil ma ani samotny rozhovor s Alanom (niekedy v r. 2010), kde sa vyslovene zmienuje o producentskej praci - rozhovor s nim je fajn, vzdy sa vyjadruje k veci a nepodlieha vseobecnemu trendu, vraviet len to, co je korektne, tzv PC (naozaj ho mam rad, chalaniska). Pochopil som vsak jednu vec, ze DM je definitivne out off. Tomu vravim zmiesane pocity. Neviem, ci ten rozhovor poznate, preto pridavam link:
https://www.youtube.com/results?search_query=013+meet+alan+wilder
P.S. (subjektivny nazor): SPIRIT je fajn album. DM vsak neprekrocili tien svojich albumov (bez AW) a skladby nedosiahli plne svoj potencial, co je skoda, lebo pouzite nove zvuky na to mali. Osobne mi vsak pripada ako mix EXCITER, PTA, SOTU a DM ocisteny od tych skripavych a usi-trhajucich zvukov (zeby si chlapci odlozili do suflika z kazdeho zo spomenutých albumov nejaku tu pesnicku a teraz ich vytiahli?). Jedina skladba, ktora ma naozaj dostala (snad hned od prvého pocutia), a podla mna je kvalitativne mimo SPIRITu, je Going Backwards.

Ogrik

 6    22. marec 2017 o 14:27

Podľa mňa sa treba oslobodiť od pocitov “to je ako Soulsavers”, je to ako “Exciter”, a začať to vnímať čerstvými ušami. Mne osobne sa to zatiaľ darí aj keď mám výhrady, album si užívam.

minomato

 7    23. marec 2017 o 05:57

V prvom rade veľká vďaka za preklad. Myslím, že tá ochota, čas a námaha vynaložená pri prekladaní je tu nejak potláčaná. Rozhodne to nie je samozrejmosť. Pekne to Dave povedal, že sú čudáci. Nehrá sa na samozvaného odborníka na hudobnú teóriu ako si to tu niektorí myslia o sebe a snažia sa nám to nanútiť v príspevkoch. Ja DM nepočúvam ušami ale srdcom. A robím to tak od začiatku. U mňa to funguje. Jasne že nežeriem všetko ako somárik slamu, ale vysporiadavam sa s tým sám a neotravujem iných. Ešte k tým čudákom. Kto si môže kúpiť lístok na koncert v čase keď ani netuší o čom bude nový album. Čudák. A je nás chvalabohu dosť. Neviem koľkí z Vás si pamätajú ako nás mali za čudákov keď v čase keď tu leteli CC CATCH, MODERN TALKING, ALA PUGACHEV a pod. zrazu vyšla platňa Black Celebration. Ako ma mali všetci za čudáka, keď som musel platiť členské do Fan club DM LONDON, cez rodinu v Juhoslavii, lebo tu mi tie £ kradli ŠTBáci z listov. smile Bol som a som rad čudák. Ako povedal Dave hudba je o cítení a nikoho nemožno nútiť. Každý mal vždy túto voľbu. Áno, možno sa už minuli veľké “komerčné” hity. Ale chvalabohu pre mňa nezostali z toho celé tie roky žiť a robia nové veci. Príde doba, keď už nebudú robiť nič a bude nám chýbať každá nová vec. Vďaka. PEACE

Herrer

 8    23. marec 2017 o 07:20

Úžasný rozhovor! S Dejvovo pohledem na hudební stránku věci musím na 100 % souhlasit a vlastně mi při čtení občas padala čelist. Proč? Touha po čistším, organičtějším zvuku, namísto přetechnizované, až často amuzikální Hillieřovině ... Neochota dělat věci z povinnosti… Vždyť to je přesně to, čím jsem nejen já otravoval dm.cz web několik let grin No a teď to slyším z úst Davea? Pocta! A jo, klidně napíšu, že i zadostiučinění! Kde se vzaly, tu se vzaly všechny ty na roky ztracené boční melodické linky, které jsou na Spiritu dokonce silnější, než snad kdy byly a které fantastickým způsobem nahradily všechny ty nemelodické šumy, které je měly nejspíš v rámci jakéhosi uměleckého progresu suplovat… A najednou jsou šťastní skoro všichni slyšící fans. Nikomu DM nepřijdou málo hutní, nebo málo elektroničtí. DM jsou znovu úžasně silní a muzikální! Mart všechny ty kakofonie možná ve svém geniálním mozku dokázal oddělovat od zbytku líp, než obyčejný posluchač. A nebo, a to vidím jako ještě pravděpodobnější, prostě už slyšel jinak - to se klidně může stát. Komu z nás se někdy nestalo, že si jen tak vyťukával do stolu melodii, která vlastně nikdy žádnou melodií nebyla? Fungovala naše vlastní imaginace, což je super, ale to je věc veskrze nepřenositelná. Co když takhle začne tvořit sebou samým zaslepený a hlavně všemi okolo přejedený genius? Průser nebo přinejmenším nedorozumění, je na cestě... wink Spirit je v tom nejlepším smyslu ne konzervativně znějící, ale konzervativnějšími postupy tvořenou deskou. Tohle prostě funguje! K osobním vztahům uvnitř kapely se těžko vyjadřovat, když slyšíme jen jednu stranu, ale můžu na plnou hubu říct, že Dejvova bezprostřednost mi přijde uvěřitelná. Filozofující, pragmaticky, ale i otevřeně uvažující a osobním frustracím podlehnout odmítající Gahan, mě rozhodně neskutečně bavil. Díky za rozhovor.

tomy

 9    24. marec 2017 o 13:47

Miestami to bolo fakt napínavé čítanie, ako keby som čítal knihu od Jo Nesba… Trošku ma mrzí fakt, že mali napísaných spolu 35 piesní a do konca dotiahli “len” 12 a pritom zrušili poslednú “session” v štúdiu… Ja by som bol aj za dvojalbum a až potom turné, aj keď by to bola asi marketingová samovražda… Mrzí aj fakt, že Martin chcel svojho pochlebovača Bena opäť za producenta… Možno preto, že Ben nevedel zakričať : ” A dosť! Už žiadny stolný futbal, ide sa pracovať. Ben nikdy nemal v sebe to vnútorné depešácke chvenie, ktoré je pre toho-ktorého producenta pracujúceho s DM potrebné... Aj podľa vypovedaných slov z úst Davida jasne cítiť, že ten Alan bol tým jazýčkom na váhach, ktorý vedel Martina usmerniť a ktoré demá vyhodiť... Dave sa určite snaží Alana plnohodnotne nahradiť, ale nie vždy je to ono… Predsa len, Alan bol plnokrvný hudobník a zvukový mág… Napriek tomu je mi záhadou, že SPIRIT na mňa pôsobí magicky, konceptuálne a nemôžem mu nič vyčítať... Jedno vnímavé počutie za deň mi bohato vystačí na niekoľko dní... Smutné na tom je, že tento album ma bude ešte dlho v duši bolieť...

angel

 10    25. marec 2017 o 07:07

Tomy, teba bolí duša a ja som z toho albumu mierne povedané smutný!!!!!

angel

 11    25. marec 2017 o 07:11

A ešte chcem napísať, tan album má necháva chladným, nevyvoláva vo mne žiadne emócie a to je najhoršie. Aj hilierovských albumoch boli pesničky, čo vo mne vyvolávali emócie a o Delte ani nehovorím, aj po 4 rokoch pre mňa super album. Spirit, tak ešte možno cover me, ale až od neviem presne 1,35 min, chaos, soulsavers, zvukoprázdno, žiadne zimoriavky.

Depeche Mode FanShop

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa