A Night With Martin L. Gore - Milano (recenzia)

Je 30.04.2003 okolo 19:00 a my stojíme v Miláne pred diskotékou Alkatraz. Vyzerá to tu ako pred obyčajnou DM party. Zopár depešákov v čiernom, žiadne davy ľudí a pritom vo vnútri sa o malú chvíľu začne koncert pána Martina L. Goreho. Je to neuveriteľné. Tak málo ľudí má možnosť zahliadnuť tento jedinečný koncert a my sme medzi nimi.

O 19:30 sa máme stretnúť s kamarátkou, na ktorej meno sú rezervované lístky. Je pol ôsmej začína pršať a zvoní telefón, že bude trošku meškať. Začínam byť nervózna. Čo keď sa nedostaneme dnu? Upokojuje ma len párik priekupníkov, ktorí mávajú lístkami na predaj. Spustil sa poriadny lejak. Počas mojej návštevy prechádzajúcich štyroch koncertov DM vždy pršalo, takže ma to neprekvapuje. Konečne prichádza kamarátka, vybaví lístky, dáva nám ich do ruky a vchádzame pozrieť si jedinečnú show. Po vstupe do miestnosti som ohúrená, miesta ako na hociktorej diskotéke (bolo to niečo ako Charlies). Viete si predstaviť koncert Goreho na takejto diskotéke? Miestnosť bola naplnená asi tak na 50 % (pričom bolo vypredané), čo mne osobne veľmi vyhovovalo. Koncert sa mal oficiálne začať o 21:00 hod.. Všade znel Martinov DJ set a netrpezlivo sme čakali čo bude. Niečo pred deviatou sa všetci ľudia zhrnuli smerom k baru. Čo sa deje? Fletcher prišiel medzi ľudí, objednal si pivo a ako obyčajný fanúšik sa prešiel halou. Neuveriteľné, ľudia ho zastavovali, fotili sa s ním a on sa ochotne usmieval a podával si s nimi ruky. Neodolala som. Musím tak ísť aspoň sa ho dotknúť. Ani neviem ako a odrazu som bola presne pred ním. Jediné na čo som sa odhodlala bol úsmev a dotyk. Prešiel cez zábrany k zvukárovi, kde prestál celý koncert, pospevoval si a svojim kolísavým pohybom sa snažil napodobňovať tanec. Musím ísť za ním ešte raz. Veď je len kúsok od nás. Získať vytúžený autogram, ale tie rozdávať nechcel. Nakoniec nám však vyšiel v ústrety. Stála som vedľa taliana, ktorému sa podarilo mu vraziť pero do ruky a požiadať ho o autogram, pero mu však nepísalo, tak som pohotovo vrazila do ruky moje a pri podpisovaní môjho lístka na Martina (veď čo človek v takej rýchlosti nájde) povedal "[i]ale to to je už posledný[/i]". Bola som strašne šťastná. Mala som v ruke lístok so škrabancom od Fletchera a pred sebou Martinov koncert. Vzhľadom na nášho malého Alanka v mojom brušku sme stáli vzadu asi dva metre od Fletchera a čakali na začiatok koncertu. Počiatočné šialenstvo a túžba vyfotiť sa s Andym upadla a Jirko sa rozhodol. Idem za ním a poprosím ho aj ja o autogram. Vybrali sme z ruksaku poriadny papier a išiel na lov. Naša angličtina je biedna, takže celý rozhovor bol "[i]Andy, autogram, please[/i]". A ja som sa len z metra prizerala ako mu niečo vypisuje. Prišiel celý natešený. Okrem podpisu "Fletch" pripísal aj DM 2003. Od vtedy môj malinký podpis na vstupenke vyzerá ako bezvýznamná čarbanica. A potom sa to začalo... Plní eufórie sme sa započúvali do Martina, ktorý vyšiel na javisko. Napriek tomu, že všade bolo neuveriteľné teplo mal cez seba prehodený kožuštek. Veď čo by sme iného mohli od Martina očakávať. Na druhej strane treba priznať, že nebolo to až také prehnané ako sme na Martina zvyknutý, takže kožuštek a neodmysliteľný make-up vôbec neprekvapili. Opisovať playlist je už asi zbytočné, ten je verejne známy. Začiatok s Counterfeitom2 si ľudia samozrejme už pospevovali, ale keď spustil "Only When I Lose Myself", tak mi až slzy vyhŕkli z očí a celá sála jasala. Vynikajúci playlist, Counterfeity v kombinácii s Depeche Mode ma naplnili šťastím. Snáď len ešte aspoň jedna pieseň z Counterfeitu e. p. by sa hodila. Voči vystúpeniu Martina hádam nikto, kto bol na tomto koncerte nebude mať žiadne námietky. Jeho schopnosť precítiť hudbu vynikla naplno a fanúšikovia to ocenili obrovskými ováciami. Počas koncertu sa viacerý dožadovali "Somebody" ale Martin playlist ako vieme nemenil. Ťažko napísať, ktorá pieseň bola zahraná najlepšie, bolo to celé super. Pri prídavku "A Question of Lust", ktorý si pod taktovkou Martina zaspievalo celé obecenstvo som už s úžasom počúvala a následný prechod do "Home" bol spracovaný majstrovsky. Po asi 90-tych minútach koncertu som sa zmohla len na jedno - bolo to super a nikdy neoľutujem, že som sa vybrala tisíc kilometrov na tento koncert. Hlavne by som chcela poďakovať Zuzke, ktorá sa postarala o lístky a môjmu mužovi, ktorý sa o nás v Miláne príkladne staral. A ak raz budete mať možnosť ísť na takýto koncert choďte nebudete ľutovať. [b]DOWNLOAD MP3 (už nie je dostupný)[/b] Martin L. Gore - Home (Acoustic - Live in Milano 30.04.2003)

Názory Devotees (5)

dvestotri

 1    16. máj 2003 o 23:28

Strasne mi vadi ze na downloadoch, Martinov spev skoro vobec nieje pocut.Divaci ho prespievaju a prekricia. Neexistuje verzia z mix pultu ???

Gabriel

 2    17. máj 2003 o 00:07

najhlupejsie na martinovych koncertoch bolo to tlieskanie. Ono staci ze jeden zacne a tych par sto ludi sa prida. To tlieskanie do rytmu hlavne pri Shake The Disease je priserne v Milane, Hamburgu a Parizi.

cvengo

 3    17. máj 2003 o 16:42

no tqk klub autorov dmsite sa rozrasta, moc dobre napisane

ha, ze soundboard volne na nete, tak dream on

gabo aj ty si videl fletcha v koline?

Gabriel

 4    17. máj 2003 o 17:54

Fletch v Koline nebol. Videli ho iba v Milane a Londyne (spolu s Alanom). Soundboard - ak existuje, tak na nete urcite nie!!!!!

marcela

 5    19. máj 2003 o 09:04

cvengo: díky

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa