50 rokov Depeche Mode? Prečo nie?

Jonathan Kessler poskytuje rozhovory skutočne zriedka. Pre magazín Billboard však urobil výnimku, z príležitosti udeľovania cien Artist & Manager Awards.

Vráťme sa k začiatku tvojej práce s Depeche Mode. Ako si zvládol prechod z pozície účtovníka na manažéra kapely?
Skončil som obchodnú školu a hneď som vhopol do hudobného biznisu. Nepoháňala ma však nejaká túžba. Ja som v Depeche Mode začal ako účtovník na turné a čím viac som s nimi spolupracoval, tým viac moja rola narastala. Ja som sa ich jednoducho začal pýtať na veci ako, 'Kto sa postará o toto? Kto si zoberie na starosť veci okolo poistenia?' Často sa stávalo, že sa nenašiel nik, tak som si to zobral na starosť ja. To, že som sa stal manažérom, k tomu naozaj došlo postupne. Tam sa mi pred očami objavila už len otázka, kedy vytiahnem to slovo na "M". Oni si totiž manažovali veci sami a boli na to veľmi hrdí - no v skutočnosti o žiadny manažment nešiel. Tak som teda začal debatu a povedal, 'Toto sú veci, ktoré zabezpečujem. Poďme to celé pomenovať a zlegalizujme tento náš vzťah.' Samozrejme, že za tie roky medzi nami dorástla dôvera medzi nami na istú úroveň. To nevzniklo okamžite. Spomínam si, že keď som s nimi začal pracovať, boli veľmi izolovanou kapelou. Až nepochopiteľne sa obávali cudzincov a podivínov - a pravdou je, že aj iných kapiel v ich veku.

Stali sa teda tvoje získané základné poznatky o biznise dôležitým faktorom, vďaka ktorým dospeli a stali sa jednou z najväčších svetových koncertných kapiel?
Jednoznačne. Pred 35 rokmi pripomínal svet hudobného koncertovania doslova Divoký Západ. Uzatvárali sa voľné dohody, priamo na mieste, s promotérmi, ktoré konkrétnu podobu nadobúdali až večer pred samotným vystúpením. Značná časť mojej pozície spočívala v rom, že som sa snažil dať tieto veci dohromady a správne ich pomenovať. Išlo o to zistiť kto a kde sú promotéri, ako uzavrieť obchod správne s náležitými výhodami. To všetko sa postupne do dnešných dní zmenilo. Dnes už to všetko funguje na skutočnej obchodnej báze. Odstránili sa nedostatky, vyjasnili finančne stránky, dnes sa ide na istotu.

Čo považuješ za kľúčové, pokiaľ ide o Depeche Mode a ich nárast hviezdnej a trvalej popularity?
V začiatkoch to bola kreativita kapely. Ich hudba vlastne formovala novú scénu. Ako kapela boli veľmi precízni, dodnes sú k sebe úprimní a robia presne to, čo chcú. Toto som sa snažil v nich udržať a ako sme spoločne napredovali, tak som im vytváral priestor, aby sa mohli sústrediť na hudbu, kým ja som sa staral o všetko ostatné okolo nich. V kapelách, ktoré spolu fungujú tak dlho a snažia sa napredovať, sa často objavia rozdiely medzi jednotlivými členmi. Existuje mnoho príbehov o kapelách, ktoré tieto rozdiely nezvládli a už neexistujú. A tak, ako v každej nefunkčnej rodine, musia byť tieto veci prediskutované. Myslím, že často zohrávam v tomto dôležitú úlohu, akéhosi mediátora, ktorý im to pomáha prekonať.

A ako sa ti darí tieto rozdiely prekonávať, ako manažérovi, ktorý potrebuje istotu, že kapela zostane pohromade?
Ak sú rozdiely užitočné a zasahujú do dôležitých umeleckých vecí, mali by byť správne pomenované a konfrontované. Takéto trenice napomáhajú kreativite kapely, držia ich v strehu, posúvajú vpred a vďaka tomu snoria po nových veciach. Často sa samozrejme stane, že tie rozdiely, či výzvy medzi nimi nie sú užitočné a viac ich rozhádajú. Vtedy treba trochu stlmiť a viac sa zamerať na to dôležitejšie. Všetko ale pod koberec zamiesť nemôžete, pretože to príležitostne niekde vybuchne. Takže to je presne ten moment, kedy do toho vstúpim, pokúsim sa to s nimi prediskutovať a dať tak priestor veciam, ktoré majú skutočný zmysel. Takto to je neustále.

Problémy kapely z minulosti, s drogami a závislosťou od alkoholu, sú dodnes dobre zdokumentované, obzvlášť Davidova závislosť od heroínu v polovici 1990tych rokov. Nemal si v tej dobe strach o ich budúcnosť?
Toto sú jednoducho problémy, ktoré prináša život. Dnes to obdobie označujem ako experimentálne roky. Je to celkom príjemné označenie. Boli to ich ich experimentálne roky a vďaka Bohu ich prežili a zvládli ... V každej rodine sa objavia chvíle, kedy na povrch vyplávajú nezhody a nové výzvy. Ale v samotnej podstate majú títo traja medzi sebou veľmi pekný vzťah, v ktorom panujú ohromný vzájomný rešpekt, láska a spriaznenosť. Keď strávite spoločne tak veľa času v prostredí, ktoré pripomína tlakový hrniec, je logické, že to so sebou prinesie aj zložité chvíle a napätia. Tomu sa nedá vyhnúť. Výzvou je, aby hrniec tie tlaky ustál, nie?

Global Spirit turné sa v súčasnosti javí ako to najväčšie, aké kedy kapela podnikla. Ako to, že kapela, pokiaľ ide o koncertné podnikanie, pokračuje v raste, keď mnohí z ich rovesníkov z 1980tych rokov doslova skončili v zabudnutí?
Samotný koncert Depeche Mode je niečo fantastické. Dave je skutočne jedným z najlepších frontmanov a spolu s Martinom sa skvele dopĺňajú. Takisto fanúšikovskú základňu majú veľmi oddanú. Doslova si kapelu privlastnili, zostávajú verní a vždy sa vrátia. Dnes už registrujeme druhú generáciu, deti pôvodných fanúšikov, ktorá prichádza na koncerty. Samozrejme, že je za tým aj tvrdá práca v ranných rokoch, kedy kapela koncertovala v rôznych teritóriách. V tých časoch sme vystupovali aj vo Východnej Európe a dodnes je tamojší trh pre nás jedným z najväčších. Hrali sme vo Východnom Berlíne, v časoch, keď ešte stál Múr, rovnako sme hrali v krajinách ako bývalé Československo, či Juhoslávia, keď to bola ešte stále Juhoslávia. Dnes v tých krajinách jednoducho "zbierame ovocie", pokiaľ ide o koncerty. Preto kapela pokračuje v raste a žiadajú si nás po celom svete.

Rozhovory poskytuješ skutočne veľmi výnimočne a počas celej tvojej kariéry sa zdržuješ, takpovediac za oponou. Je to tvoja osobná voľba?
Je to jednoznačne vedomé rozhodnutie. Samozrejme, že to nie je odrazom mojej povahy, ja som inak vcelku nápaditý človek. Myslím si však, že je to hlavne o kapele. Absolútne odivujem ich húževnatosť, vytrvalosť a všetky tie umelecké a kreatívne schopnosti. Skladby, ktoré píšu, hudbu, ktorú tvoria a úsilie neustále kráčať vpred ... je to jednoducho impozantné. Nik si na pódiu nezaslúži takú pozornosť, ako práve oni. Sú to ich mená na veľkom plátne a tak by to malo byť vždy. Nie moje. Ja som tu len na to, aby som ich posúval dopredu a napomáhal im v tom, čo chcú robiť.

Za celé tie roky získali najlepšie recenzie u kritiky práve s albumom "Spirit". Boli ste s kapelou prekvapení prijatím práve u kritiky, ako aj komerčným úspechom albumu?
Milá vec na tom všetkom, čo sa za tie dlhé roky udialo, je, že pokračujeme na ceste nahor v 45-stupňovom uhle. V poslednej dobe však došlo k akémusi skoku a ten uhol sa zväčšil. Ďalšia milá vec je, že Depeche Mode sú považovaní za pionierov syntezátorovej a remixovej scény. Dokonca aj v britskej tlači, ktorú možno považovať za najťažší ukazovateľ, získala kapela nakoniec zaslúžené uznanie. Je to však skutočne dôkaz toho, že zostávame verní tomu, čo robíme a nesnažíme sa podliehať aktuálnym trendom.

Máš nejaký obľúbený album alebo dokonca obdobie z histórie kapely?
Osobne, nie. Myslím, že tu ide o príjemnú evolúciu. Nedávno sa mi dostal do rúk rebríček 20 hitov z Billboardu a bol som šokovaný, koľko ich tam bolo. Ono, keď ste v tom všetkom takmer denne, brodíte sa tým bahnom a ste tým doslova presýtený, tak si niekedy ani neuvedomíte ten obrovský kus práce, ktorý odviedli. Je to jeden hit za druhým.

Pri komplikáciách súčasnej hudobnej branže, myslíš si, že úloha hudobného manažéra je dnes ešte dôležitejšia?
Myslím, že dnes je tá úloha na vyššej úrovni. Musíte veci rozohrávať sám, v opozícii k nahrávacej spoločnosti alebo promotérom. Dnes máme fantastický pracovný vzťah so Sony. Rovnako s Live Nation a Sony/ATV Music Publishing. No stále musíte rozvíjať všetky vlastné príležitosti. Dnes je svet hektickejší, hlučnejší, nepríjemnejší, než tomu bolo pred 30timi rokmi a vy sa musíte pokúsiť presekať všetkým tým bordelom, ktorý je tam vonku. Jedna z najväčších výziev, ktorá je pred nami, je dať ľuďom vedieť, že sme vydali nový album a sme opäť na turné.

Keďže album "Spirit" sa teší úspechu, objavili sa už myšlienky na ďalší album?
Momentálne je všetko zaostrené na turné a ešte máme veľa koncertov pred sebou. Čaká nás niekoľko týždňov v Európe, potom ďalší mesiac v Južne Amerike a bude toho ešte viac. Je to všetko náročné a vyčerpávace. Kapela hrá viac ako dve hodiny takmer každý druhý večer. Tam jednoducho smeruje všetka naša energia.

V tomto roku Depeche Mode oslavujú už 37.výročie fungovania na scéne. Vieš si predstaviť, že by raz oslávili 50. výročie?
Prečo nie? Dnes sú to mladí a zdraví 50tnici. Uvidíme. Nikdy netvrdili, že to ukončia ku konkrétnemu dátumu. Vždy je to v štýle, 'Skúsme to a uvidíme čo sa stane, bez konkrétnych plánov do budúcna.' Nevyhnutným predpokladom je, aby Dave alebo Martin poslal ostatným nejakú novú hudbu, ktorú si zamilujú a všetko to začne znova.