40 rokov Depeche Mode - VII.

40 rokov Depeche Mode - VII.

Depeche Mode odštartovali rok 1981 pekne z ostra. Najskôr sa skladba "Photographic" objavila na kompilácii "Some Bizzare" a o pár týždňov neskôr im vyšiel debutový singel "Dreaming Of Me". Koncerty však boli stále najdôležitejšie.

11. január 1981, Hope 'N' Anchor, Londýn (UK)

Depeche Mode predskakovali kapele Blancmange. Je veľmi pravdepodobné, že Depeche Mode boli považovaní za headlinerov večera, keďže na plagátoch boli značne zvýraznení. Celé to však v auguste 2017, v rozhovore pre BBC6 Radio, ozrejmi Neil Arthur z Blancmange: "Prišiel za nami Daniel Miller, ktorý sa v tej dobre už staral o Depeche Mode, a spýtal sa nás, "nevadilo by Vám, keby ste vystupovali až nakoniec?" My na to, "jasné, v pohode, nech idú Depeche Mode prví, my pôjdeme po nich. Prečo to vlastne?" A on len stroho dodal, "pretože potrebujú stihnúť posledný vlak do Basildonu"."

Daniel Miller (2015): "Spomínam si na článok v britských médiách, týkajúci sa novoromantickej vlany, inak typický pre britských novinárov. Depeche Mode vystúpili v The Hope & Anchor, v Islingtone: bol prítomný Roger Ames, ako aj Chris Briggs, dokonca tam boli zástupcovia všetkých veľkých vydavateľstiev, a snažili sa naverbovať kapelu. Po vystúpení som šiel do zákulisia a už ich bola plná šatňa a hustili do nich: "Mute je síce milé malé vydavateľsto, ale nikdy Vám nezabezpečia úspech. Veď to u nich majú na starosti len dvaja ľudia"."

23. január 1981, Hope 'N' Anchor, Londýn (UK)

Toto vystúpenie sa v oficiálnom zoznam koncertov Depeche Mode nespomína, no 12.vydanie magazínu BONG tento termín uvádza, s poznámkou, že večer predtým na rovnakom mieste vystupoval Alan Wilder s kapelu The Hitmen. Že sa vystúpenie naozaj uskutočnilo dokazuje reklama v magazíne NME z toho obdobia. Koncert organizoval pravdepodobne Stevo Pearce, aby tak podporil vydanie kompilácie "Some Bizzare". Depeche Mode tu predskakovali kapele Naked Lunch, ktorí sa takisto na spomenutej kompilácii objavili.

V tento deň Depeche Mode, pravdepodobne, odohrali aj vystúpenie v klube Rascals, v Southend-On-Sea.

23. január 1981, Rascals, Southend-On-Sea (UK)

Na prvý pohľad sa môže zdať, že je tu termínová kolízia s vystúpením v klube Hope 'N' Anchor. Dôkazom sú však fotografie Stevea Burtona, ako aj staré zápisky Daryla Bamontea. Depeche Mode už v tomto klube vystupovali, presnejšie 6.júna 1980, vtedy sa však klub volal Scamps.

K rezidentom Rascals klubu patril aj DJ z klubu Crocs, Gary Turner. Dave Gahan na jar 1981: "Gary otvoril druhý klub, Rascals v Southende, v piatok večer. My sme hrali hneď v prvý večer, pred piatimi týždňami. Je viac ako zaujímavé hrať v dvoch kluboch v tej oblasti."

1. február 1981, Moolight Club, Londýn (UK)

Koncert organizovaný Stevom Pearcem, na podporu kompilácie "Some Bizzare"

2. február 1981, Warehouse, Leeds (UK)

Ďalší "Some Bizzare" koncert. Podľa plagátu sa mal pôvodne konať v klube Electro Disco. Predskokanmi večera boli The Loved One.

3. február 1981, Sheffield (UK)

Ďalší "Some Bizzare" koncert. Predskokanmi večera boli Eric Random a The Loved One. Fletch s Davidom si na tento koncert zaspomínali v rozhovore pre magazín Look In (24/10/1981).

Andy: "Niekedy si tie koncerty vôbec neužívam. Na severe je to dosť zložité. Publikum na juhu Anglicka je totiž úplne iné. Na severe na nás nereagujú, pretože naše skladby tam dostatočne nepoznajú."

Dave: "Podľa mňa je to skôr povahou Severanov. Oni viac počúvajú, snažia si to užiť inak. V Londýne sa ľudia začnú blázniť od samého začiatku!"

14. február 1981, The Rainbow, Londýn (UK)

Akcia s názvom "People's Palace St. Valentine's Ball", ktorú organizovali Steve Strange a Rusty Egan. Vince Clarke mal na starosti "ochranku" akcie a Depeche Mode, ktorí akciu otvorili, zinkasovali za vystúpenie 50 libier. Po nich sa na pódiu objavil Ronny, kapely Schock a Metro, no a hlavnými hviezdami večera boli Ultravox. Pôvodne mali vystupovať aj Naked Lunch, ich vystúpenie však bolo zrušené po incidente na pódiu tesne pred ich nástupom. Medzi účastníkmi akcie sa objavil aj Marc Almond.

Od neznámeho prispievateľa fanzinu Stand & Deliver (06/1982): "Prednedávnom sme hrali na akcii People´s Palace v Londýne, o ktorej sa predpokladalo, že to bude futuristická záležitosť. Nápad nám to prišiel dobrý, zapojiť všetkých tých ľudí do spoločnej veci, pod jednou strechou, počas jedinej noci s Ultravox a špeciálnymi hosťami, lenže nakoniec sa z toho stal len ďalší koncert Ultravox."

Andy Fletcher pre Trouser Press (05/1982): "Keď sme predskakovali kapele Ultravox v klube The Rainbow, tak kompletná zvukovka všetkých kapiel trvala 5 hodín."

16. február 1981, Cabaret Futura, Londýn (UK)

Umelkyňa hovoreného slova, Anne Clark, bola hudobne sprevádzaná kapelou A Cruel Memory a hlavným predskokanom večera boli The Event Group. Bezprostredne pred vystúpením Depeche Mode preniesol ďalší umelec hovoreného slova, Richard Jobson, dielo "India Song".

Richard Strange, majitel Cabaret Futura: "Príležitostne počúvať 24-stopové pásky, ktoré sme nahrali v našom klube. Jedna z mojich obľúbených je nahrávka s Depeche Mode, vtedy to boli ešte mladí chalani s vážnou tvárou, pekne nervózni, keď hrali svoje nádherné trojminútové hymnusy ako "New Life", "Ice Machine", či "Dreaming Of Me". Keď som si tie pásky púšťal po prvýkrát, zarazilo ma v jednej skladbe niečo, čo znelo ako špliechanie. Neskôr som si spomenul, že to bolo v tú noc, kedy chalani z The Event Group urobili niečo neopísateľné s hadicami a falošným močom na balkóne, zatiaľ čo kapela hrala pod nimi."

Richard vo svojej biografií, zverejnenej na sieti Vimeo, prezradil, že chalanom vyplatil za polhodinové vystúpenie 15 libier. Poznamenal, že Depeche Mode povedali: "Máme radosť z toho, čo všetko sa odohráva v Cabaret Futura Richarda Strangea, a nemyslíme tým iba nás."

V roku 2018 Richard poznamenal, že vystúpenia Depeche Mode "patrili vždy k tomu najlepšiemu v histórii Cabaret Futura."

DJ Rusty Egan povedal Trevorovi Bakerovi nasledovné: "Na tom koncerte som sa stretol s Depeche Mode. Prišli mi noví, originálni, brilantní, privádzali ľudí k šialenstvu a chcem som ich získať pre svoj klub a urobiť z nich hviezdy. Tak som to na nich vypálil v štýle, "zbožňujem Vás, chcem, aby ste u mňa hrali, chcem, aby ste urobili toto a tamto ... "

Baker neskôr dodal, že Egan pozval Depeche Mode, aby zahrali v jeho klube Flicks v Dartforde.

26. február 1981. Lyceum. Londýn (UK)

Depeche Mode predskakovali kapele The Passions. Iný reklamný pútač ohlasoval ako headlinerov Depeche Mode a The Passions, ktorým mali predskakovať Modern Man, The Associates a Il Y A Volkswagens. Zrejme The Associates zrušili vystúpenie, nahradili ich Modern Man a neskôr vystúpenie zrušili aj Il Y A Volkswagens. Depeche Mode boli zrejme druhí na zozname, po Modern Man.

V októbri 1982 označil Dave Gahan, v rozhovore pre Flexipop magazín, tento koncert za jeden z najlepších vôbec.

V marci kapela odohrala v Londýne dva koncerty, v Bridge House (16/3/1981) a v MoonLight Club (24/03/1981)

30. marec 1981, Flicks, Dartfort (UK)

Koncert na pozvanie Rustyho Egana, ktoré kapele doručil osobne v klube The Rainbow. Pred Depeche Mode vystúpil Rusty so svojim DJ-ským setom a Ronny, Eganov chránenec.

2. apríl 1981, Technical College, Southend-On-Sea (UK)

Druhý koncert kapely na Gahanovej strednej škole. V tej dobe už bol Dave "zdvorilo vyzvaný, aby opustil" školu, z dôvodu chabej dochádzky. Návrat na túto školu bol v podstate prekvapením, nakoľko po prvom vystúpení sa člen tamojšieho študentského zväzu zastrájal, že im odmietne pozíciu headlinera na ďalšom koncerte.

4.apríla 1981, Thames Boat Trip, Londýn (UK)

Zdá sa, že šlo o súkromnú akciu, prípadne niečo podobné, na ktorú boli Depeche Mode pozvaní zahrať. Dodnes nie je známy ani setlist vystúpenia.

Dary Bamonte v roku 2018 uviedol: "Myslím, že to súviselo so Sonet, spoločnosťou, cez ktorú Vince a Martin publikovali svoje skladby. Ich šéf sa volal Rod Buckle. Ale dôvod tej akcie si nepamätám."

21. apríla 1981, The Embassy, Londýn (UK)

Údaje o tomto koncerte boli dohľadané vďaka fanúšikom na Facebooku, ako aj vďaka fotkám osoby menom Roz Bea, ktorá zverejnila fotografie z klubu The Embassy, na ktorých sa objavili aj Depeche Mode. Ďalšie dôkazy poskytli výstrižky zo zbierky rôznych magazínov, z ktorých sa zistilo, že tohto koncertu sa zúčastnilo niekoľko známy umelcov tej doby, ako napr. Rose Tattoo, Scars, Holly And The Italians, Rusty Egan, The Yachts, Tony Hadley, Ramona Carlier, Clem Burke, Dave Vanian, Captain Sensible, členovia Siouxsie and the Banshees, Spizzles a Bethan Peters.

23. apríl 1981, Cedar Balleoom, Birmingham (UK)

Predskokanmi tohto koncertu boli The Three Laws. Hráč na klávesy, Steve Pond, povedal: "Keď sme dorazili do Cedar klubu, nebolo tam k dispozícii žiadne PA, ani DI boxy, do ktorých by sme mohli syntezátory zapojiť. Zvukár nám povedal, že nejaké určite budú mať Depeche Mode, tak som zašiel za Vincem a spýtal sa ho, "mohli by sme si požičiať Vaše DI boxy?" Vince: "Ak môžeme využiť Vaše osvetlenie ..." A boli sme dohodnutí. Tak sme použili ich DI boxy a oni naše veľké biele plátno a osvetlenie s tekutým svetlom. Bohužiaľ, gély sme vybrali, takže DM šli na štýl Davida Bowieho len s bielym svetlom.

26. apríla 1981, Lyceum, Londýn (UK)

Večer organizovaný Mute, pod názvom "Mute Night, Silent Night". Učinkujúci vystúpili v nasledovnom poradí Furious Pig, Palais Schaumberg, NON, Depeche Mode a Fad Gadget.

Daniel Miller pre NME: "4 roky som bojoval proti myšlienke večera Mute. Vo veľkom už fičali akcie ako Rough Trade tour, či Factory Nights - neznášal som tieto "korporátne" nápady. Lenže Fad Gadget a Depeche Mode sa toho dožadovali, k tomu mi zavolal John Curd, promotér Lycea a ja som v slabej chvíli súhlasil. Nemali sme ale dostatok Mute umelcov, aby sme zaplnili celý setlist!"

Jäki Eldorado, manažér turné DAF a takisto manažér prvého nemeckého turné Depeche Mode: "Zašiel som do Palais Schaumburg, na prvý londýnsky festival organizovaný Mute, "Mute Night, Silent Night at the Lyceum". V tú aprílovú nedeľu sa tam ako headliner predstavili Fad Gadget a tam som sa po prvýkrát stretol s Depeche Mode. Boyd Rice nezískal britské víza, tak jeho vystúpenie prenášali cez telefón. Publikum vytrestal tým šumom a všetkým možným, čo sa telefonickým spojením prenášalo. Ďalší na zozname boli Depeche Mode, ktorí vyzerali presne ako ich fanúšikovia; celé to zvládli s Danielovou pomocou."

Thomas Fehlmann to spresnil: "S Depeche Mode som sa po prvýkrát stretol v roku 1981, vydali vtedy svoj prvý alebo druhý singel. Daniel Miller vtedy predstavil kapelu v rámci Mute akcie v Lyceum. Ten koncert sa konal v ten istý deň, kedy Kraftwerk vydali svoj album "Computer World", takže každý z nás ho mal pod pazuchou a chcel sa čo najskôr dostať ku gramafónu. Stretnutie s Depeche Mode v tej dobe bolo niečo úplne normálne, nebolo na tom nič pozoruhodné, nebolo vtedy vôbec jasné, akým smerom sa bude uberať ich hudba a kariéra. Vlastne som vtedy ich hudbu počul vôbec po úplne prvýkrát a ani som z nej nebol príliš oslnený; boli to ich prvé singel, ktoré boli super electro-popové. Ale kvôli Danielovi sme si nechali v tomto smere otvorenú myseľ. Cítili sme, že majú potenciál skutočne niečím prispiesť do hudobného sveta.A veľmi nás potešilo, že nás požiadali, aby sme prišli aj nabudúce, bol to inak náš úplne prvý koncert v UK. Bolo to šťastné stretnutie, ale ako som povedal, nič dramatické."

28. apríl 1981, Basildon (UK)

Na tomto koncerte sa objavi aj Seyomour Stein, spoluzakladateľ vydavateľstva Sire Records. Vo svojej autobiografii, "Siren Song", uviedol: "Skoro ráno, 28.apríla 1981, som už len ležal v posteli a listoval v magazíne NME, keď z tmy zrazu zažiarila jedna recenzia. Niesla názvom "Basildon a la Mode" a predstavovalo novú angickú kapelu, ktorá si názov prepožičala z francúzskeho módneho magazínu "Depeche Mode". Bol to ten typ čítania, pri ktorom ste sa zrazu ocitli v krajine Nod, ale to, čo mi nedalo zaspať bolo meno ich producenta, Daniela Millera, s ktorým som sa stretol tri roky predtým v Rough Trade. Odvtedy som vydal jeho druhú nahrávku pod menom Silicon Teens, čo bola vlastne fingovaná kapela, za ktorou sa skrýval on sám. Nijak výrazne sa nepredávala, ale jeho nápady mi prišli brilantné. Boli dve hodiny ráno, ale bol som ako na ihlách. Vedel som o Danielovi dosť na to, že ak presedlal z umeleckého postu na producentský, musí byť táto kapela niečím výnimočná. Ďalším dôležitým detailom bol dátum vydania článku. Keď som sa dopracoval k titulke časopisu, zistil som, že je na trhu už celé tri týždne, čo je vo svete A&R celá večnosť. O 10:00 londýnskeho času som zavolal chlapíkovi z Londýna, Paulovi McNallymu, aby zistil, či už niekto získal americké práva na vydávanie nahrávok Depeche Mode. V spätnom telefonáte som sa dozvedel, že Amerika je ešte stále v hre a že Depeche Mode hrajú v ten večer v jednom z nočných klubov anglického Essexu, asi hodinu cesty na východ od Londýna. Okamžite som volal do kancelárie British Airways a rezervoval si sedadlo v ďalšom lete Concordom. Stálo to na tú dobu nekresťanské peniaze, ale mal som pocit, že sa niečo dôležité "varí". Vďaka 5-hodinovému časovému posunu sme v Londýne pristáli vo večerných hodinách. V príletovej hale ma už očakával Paul, ktorý ma odviezol priamo do Basildonu, vymretého predmestia, kde sme sa ešte museli spýtať na cestu do zapadlého diskoklubu s názvom Sweeney´s. V dave, kde sa tlačilo asi 200 pubertiakov, som si všimol Daniela Millera, ktorý stál za mixážnym pultom, bol vlastne zvukárom celého koncertu. Nebola tu ani šatňa, takže chalani sa prezliekali na schodisku, kde som sa zastavil, aby som sa s nimi pozdravil. Bol to ich domáci nočný klub, nemali na svojom konte žiaden vydaný singel (pozn. "Dreaming Of Me" už bol nejaký čas na trhu) a zrazu som tu bol ja, v ich dospievajúcich očiach silná osobnosť z nahrávacieho priemyslu, ktorý práve priletel z New Yorku na Concorde. Zrazu sa postavili na pódium a odpálili niečo, čo dnes môžem opísať ako elektronický kabaret. V tých časoch pôsobilo len zopár syntezátorových kapiel, z ktorých vyčnieval hlavne Gary Numan so svojim aktuálnym hitom "Cars". Potom to boli Visage, OMD a zopár ďalších, ale kedykoľvek som videl na koncerte niektoho z tých tzv. novoromantikov, musel som mať neustále oči zatvorené. Syntezátory dokázali vytvoriť úžasné zvukové scény, no udržať v strehu publikum viac ako hodinu, to už je iná káva. Na moje potešenie Depeche Mode na pódiu nepostávali nastrojení, s tonou mejkapu na tvárach, ponúkali bublajúce rytmy, spevavé melódie a hlavne mali v popredí speváka v pohybe, ktorý sa zo všetkých síl usiloval zabaviť svoje publikum. Rozhliadol som sa okolo seba a pomyslel si, "Ak všetky tieto decká z Essexu tancujú v takomto tempe po celý večer, tak potom musia byť Depeche Mode určite ohromne populárni v celom Anglicku." Samozrejme, keď kapelu vidíte po prvýkrát a hlavne po tom, čo ste práve vystúpili z lietadla, kde ste si schrupli len na dve hodinky, tak ten dojem nie je komplexný. Rád by som uviedol, že som mal pred sebou víziu Depeche Mode, ktorí vypredávajú obrovské futbalové štadióny po celom svete. Nebolo však tomu tak. Boli to v mojich očiach len štyria obyčajní pubertiaci, ktorí v zastrčenom predmestí ťukali do svojich syntezátorov. Možnosť vystúpiť v Top Of The Pops bol možno vrchol ich najdivokejších fantázií. Pravda je taká, že keď som si rezervoval letenku späť do NY, tak som viac veril Danielovi Millerovi. Z hĺbky duše som bol presvedčený, že on a jeho značka (Mute) smerujú v obrovskému úspechu. Niekedy sú to kapely, niekedy ľudia za nimi stojaci a ak máte veľké šťastie, sú to oba prípady dohromady."

V biografii Depeche Mode, z pera Simona Spencea, sa vyjadril nasledovne: "Povedal som Danielovi, "chcem tú kapelu získať. " Bol tam aj Rod Buckle. Podpísali sme to priamo tam. Bol som úplne nadšený. Vedel som, že som získal kapelu, ktorá bude neskôr veľmi dôležitá. Cítil som to až v žalúdku. Spomínam si, že som mal z toho veľmi dobrý pocit."

Andy Fletcher pre americký RayGun (03/1993): "Seymour Stein nás podporoval od úplného začiatku. Bol s nami ešte pred Stevom a Danielom. Prišiel za nami do takého malého klubu v Basildone. Predstavte si, že za Vami, do malého klubu, kde sa tlačí tak 150 ľudí, príde sám prezident americkej nahrávacej spoločnosti, ktorá získala zmluvu s Talking Heads a The Pretenders. A v tom klube sme nemali ani šatňu. Stretli sme sa s ním na schodoch. Podpísal to s nami už po prvom singly. Je to neuveriteľný človek. V Amerike sa k nám Warner Bros chovali vždy skvele."

Martin Gore (Speak & Spell DVD, 2006): "Boli sme úplne šokovaní, že si niekto z New Yorku dal tú námahu, aby sa na nás prišiel pozrieť do Basildonu."

Daryl Bamonte v biografii Steve Malinsa: "Prišiel do klubu Sweeney´s niekedy na konci apríla 1981. Chápete? Chlapík z New Yorku, ktorý objavil Madonnu, prišiel do Basildonu! Sweeney´s nebol žiaden prvotriedny klub, bola to skôr obyčajná basildonská diskotéka, ale manažér klubu si uvedomil, čo sa okolo Depeche Mode začína diať. Chalani z kapely milovali skutočné osobnosti a Seymour Stein už bol fakt niekto. Spomínam si, ako nás vzal na večeru do čínskej reštaurácie a rozprával nám všetky tie fantastické príbehy z hudobného biznisu. Skupinu si veľmi obľúbil, cítil sa s nimi prepojený, hoci neskôr nadišiel deň, kedy už kapela začala hrať inú ligu a začala ju požierať mašina Warner Brothers."

Vince Clarke v biografií Jonathana Millera: "Keď s nami Daniel riešil rôzne zmluvy naprieč Európou, tak Mute chceli získať zmluvu aj v Spojených štátoch. Vtedy na náš koncert v Basildone prilete Seymour z New Yorku. Spomínam si, ako povedal, "Mimochodom, páči sa mi, ako hráte skladbu "The Price Of Love", je to vážne dobré!""

zdroj: dmlive.wiki

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa