40 rokov Depeche Mode - IX.
Záverečná časť nášho dvojročného putovania rannou históriou Depeche Mode. Od prvých vzájomných kontaktov, prvých vystúpení, prvých vydaných nahrávok, až po odchod Vince Clarkea z kapely.
2.august 1981, Jenkinsons, Brighton, (UK)
V tento deň, v tomto klube, odohrali Depeche Mode hneď dve vystúpenia. O piatej popoludní a neskôr o ôsmej hodine večer. Malá poznámka pre zberateľov bootlegov: dostupná nahrávka z večerného vystúpenia obsahuje kompletný záznam "metalického" intra, ktoré bolo vlastne spomalenou verziou skladby "Shout".
Zo spomienok účastníkov koncertu: "Dopoludňajší koncert bol pre mladších fanúšikov, ten večerný pre starších. Mal som šťastie, že som sa zúčastnil oboch. Pri vstupe sa zabočilo doľava a pódium stálo priamo pred Vami, mierne vpravo. Úplne vpravo bol bar s niekoľkými stoličkami. A predstavte si, pri tom najvzdialenejšom stole sedela kapela, okrem Martina, s priateľkami. Stál som priamo za nimi a po chvíli Davidova priateľka do neho šťuchla, aby ma začal registrovať. Otočila sa a povedal mi, "Ach, prepáč". Úžasné! Odišiel som s odtruhnutou vstupenkou, na ktorú sa mi podpísali Fletch a Vince Clarke. To bolo niečo! Čo si spomínam, setlisty oboch vystúpení boli identické, no v prídavkoch večerného vystúpenia zaznela coververzia "The Price Of Love" od The Everly Brothers. Obe vystúpenia začali so skladbou "Television Set", ktorú takisto nikdy oficiálne nevydali. Jeden z najlepších koncertov vôbec!" (Nick)
"Myslím, že počas večerného vystúpenia sa im pokazil bicí automat." (David)
Keď sa Davida, v auguste 1983, spýtali na jeho dovtedy najtrápnejší moment, odpovedal: "No, stalo sa to v Brightone, v klube Jenkinsons. Chalani ma vyhodili zo šatne, nemal som na sebe nič, iba spodky a prakticky som sa ocitol priamo na javisku. Zúfalo som búchal na dvere, no za ten čas ma obkolesili ľudia a žiadali ma o autogram. Po chvíli ma chalani pustili do vnútra."
5.august 1981, Rafters, Manchester (UK)
Z reportáže Stevena Morrisseyho v Record Mirror: Depeche Mode možno nie sú tou najnudnejšou kapelou, aká kedy kráčala po tomto svete, ale aktuálne sú skutočne v kurze. Ich sofistikovaným nezmyslom úspešne zdôrazňujú, akí sú v skutočnosti úžasne nenápadní. Zrazu spoznávame štyroch Barry Whiteov (z tejto verzie Vám je na zvracanie), ktorí už nemôžu pôsobiť nudnejšie. Oživujú tak každé vražedné monotónne klišé, ktoré sú modernému človeku známe a skladba "New Life" nie je ničím iným, než nevýrazným želé. Napriek tomu urobili dojem, už len tými peknými účesmi ... lež, všetko ostatné pôsobilo ako na pásovom dopravníku.
Predskokani Ludus, si na druhej strane želali hrať niekde inde, no napriek tomu ponúkli publiku vášnivý set, ktoré však bolo evidentne hluché. Ludus sa však radi prevaľujú v cudzích zvrhlostiach a preto ich hudba ponúka pre každého niečo. Spevák Linder sa pre spev narodil a disponuje fantáziou, o akej sa Depeche Mode môže len snívať. No aj tak dav zaujali viac Depeche Mode. Kde je tu spravodlivosť?!
6.auguta 1981, Warehouse, Leeds (UK)
Opäť dva odohraté koncerty v jeden deň. Jeden pre mladších, než 18, druhý pre starších. Vystúpeniu predskakovali The Danse Society.
26.august 1981, Institute Of Centamporary Arts, Londýn (UK)
Niečo na spôsob dnešných "showcase" festivalov, kedy sa v spomenutom inštitúte počas šiestich večerov predstavilo 18 kapiel. Depeche Mode vystupovali počas druhého večera a predskakovali im The Chefs a Tarzan 5.
Spomienka účastníka: "Niekedy v tom období začala kapela používať "real to real" prehrávač pások, ktorý im aj počas tohto koncertu spôsobil zopár problémov." (Tim Williams)
Z tohto vystúpenia existuje aj FM záznam troch skladieb, "Boys Say Go!", "The Price Of Love" a "Dreaming Of Me". Celé vystúpenie, vrátane vystúpení ostatných kapiel počas šiestich dní, bolo údajne sfilmované, čo bolo uvedené v novinárskej reportáži. Video z vystúpenia Depeche Mode však dodnes dostupné nie je.
19.septembra 1981, The Venue, Londýn (UK)
Opäť dve vystúpenia, o 17:00 a 20:00 hod., s identickým setlistom. Výťažok z prvého vystúpenia poputoval na konto Amnesty International.
25.septembra 1981, Markthalle, Hamburg (DE)
V roku 2011 priniesol nemecký magazín Welt And Musikexpress priniesol dlhý rozhovor s ľudmi z tábora Depeche Mode a spolu si zaspomínal na začiatky kapely. Takto si zaspomínali na prvý koncerty kapely v Nemecku:
Rainer Drechsler (fotograf): "V septembri 1981 vyrazili Depeche Mode na mini-turné po Nemecku, v rámci ktorého sa zastavili aj v Hamburgu. Mal som možnosť ich fotografovať počas zvukovej skúšky a už tu som si všimol, ako poctivo pristupovali ku svojej práci. Skutočne ma to prekvapilo. Osobne sa mi ich syntezátorový štýl v tej dobe nepáčil, keďže som bol viac orientovaný na hardrock. Napriek tomu mali vypredané a už tu sa ukázalo, že Markhalle bol pre nich malý priestor. Dav šalel, nálada bola euforická. Každý musel cítiť, že sa tam dialo niečo výnimočné. Britská vlna totálne vpálila do Hamburgu."
Daryl Bamonte: "Ľudia tancovali, spievali, držali sa okolo pliec. Ľudia, ktorí ani nevedeli poriadne anglicky, spievali spolu s kapelou a absolútne vnímali hudbu. Čisté bláznovstvo! Stál som tam a definitívne pochopil, aký veľký potenciál sa ukrýval v kapele mojich kamarátov."
Daniel Miller: "Tie štyri nemecké koncerty dopadli viac než dobre, ukázalo sa, že Depeche Mode a európsky kontinent spolu ladia. Hlavne v Hamburgu to pôsobilo ako láska na prvý pohľad. No aj tak tam nebolo niečo v poriadku. Stále som bol zaneprázdnený hlavne zvukom a okrem toho som im robil šoféra dodávky, no a tu som si všimol, že Vince som mnou radšej sedel vpredu a sledoval cestu, než by sedel s ostatnými vzadu a bavil sa. Sotva s nimi dokázal prehovoriť. Bolo mi jasné, že takto to dlho nevydrží."
Thomas Fehlmann: "Spomínam si na ich prvý koncert v Hamburgu, kedy vystupovali v Markthalle. Bolo to v pohode, nebolo úplne vypredané, no na druhej strane nevzbudzovalo to dojem, že sú nejakou horúcou novinkou, či tak nejak. Bolo to niečo, čo sme sledovali, ako postupne narastá."
29.september 1981, Les Bains Douches, Paríž (FR)
V roku 2008 sa reportér denníka Paris Match spýtal Fletcha, či si na tento koncert ešte pamätá: "Áno! Bolo to v roku 1981, v Les Bains Douches. To sme boli ešte veľmi mladí. Ono, ten priestor, bola pôvodne plaváreň a keď sme navštevovali neskôr Paríž, bolo to naše obľúbené miesto."
Tim Michael Williams (Facebook): "Francúzske publikum bolo jednoznačné naklonené punku a indie hudbe, a pri tancovaní pod pódiom bolo agresívnejšie, než publikum v UK. Niekto z publika dosť hlučne vykrikoval, tak mu Dave venoval "Just Can´t Get Enough" s dodatkom, "venujeme ju tomu provokatérovi tam dole"."
Deb Danahay Mann (Facebook, 2014): "Po úspešnom európskom mini turné sa kapela s Danielom Millerom, Darylom Bamontem, Joanne Fox a Anne Swindell vrátila domov. Vince chcel v Európe nejaký čas ešte pobudnúť a navštíviť nejaké pamiatky. Mám z toho obdobia krásne fotografie. V tom období mi Vince oznámil, že sa rozhodol z kapely odísť ... ale oficiálne s tým vyšiel až o niekoľko týždňov. neskôr."
16.október 1981, Christ's School, Richmond (UK)
V oficiálnom rozpise turné toto vystúpenie uvedné nebolo, no fanúšikovi Michaelovi Roseovi sa podarilo vypátrať, že sa naozaj uskutočnil. V roku 2010 totiž začul telefonát poslucháča rádia BBC London, ktorý spomínal koncert Depeche Mode v ich škole, v roku 1981. Jej detailný popis sa zhodoval s detailami uvedenými v biografii Jonathana Millera.
Michael: "Ako poslucháč, tak aj Jonathan uvádzali, že učitel Tony Arnold urobil niekoľko fotografií a tie boli vystavené v škole. Ten poslucháč dokonca jednu fotografiu získal do osobného vlastníctva, keď školu v roku 1985 opúšťal."
Michael začal pátrať, vyhľadal dotyčného spolužiaka, dokonca zhliadol dve fotografie z koncertu. Jeden z účastníkov vystúpenia uviedol: "Som si istý, že to bolo v októbri, pretože ja som do školy nastúpil v septembri a "Just Can´t Get Enough" už bodovala v hitparádach. V roku 2004 som mal možnosť porozprávať sa o tom koncerte priamo z Fletchom a on si spomenul, že cestou na koncert sa v Earls Court pokazil vlak. Som si istý, že ich koncert uviedol riaditeľ školy, p. Baker."
Michael: "Vystúpenie organizoval učitel, p. Paul Warburton. Nebol to pre neho veľký problém, nakoľko jeho sestra, Clare Warburton, poznala Martina Gorea, ako aj jeho vtedajšiu priateľku Anne Swindell. Učiteľ, p. Tony Arnold, poslal fotografie z vystúpenia do magazínu Melody Maker a hoci neboli uverejnené, týždeň na to sa predsalen o vystúpení objavila krátka správa: Chcete aby Depeche Mode zahrali na Vašej ďalšej školskej akcii? Všetko, čo je potrebné, je postupovať ako Paul Warburton, učiteľ zo Christ's School v Richmonde, ktorého sestra pozná jedného z členov kapely. Depeche Mode tak vystúpili zadarmo na poslednej charitatívnej akcií školy a do školského fondu tak pomohli vyzbierať 500 libier".
V roku 1982 vyspovedali žiaci spomenutej školy Martina Gore v Basildone, v rámci rozhovoru pre školský časopis "Black & Gold", a Martin uviedol nasledovné: "Všetko, čo si z toho koncertu pamätám je kopec deciek, malých, ktoré poskakovali a pobehovali hore, dolu, akoby vôbec nevedeli tancovať."
19.október 1981, Lawrence Weston School, Bristol (UK)
Podľa jedného z bývalých žiakov tejto Lawrence Weston School, uviedli tento koncert moderátori relácie BBC Radio 1 Roadshow - Tony Blackburn a Peter Powell. Podľa programového rozpisu bol tento koncert vysielaný v ten istý deň, pravdepodobne naživo.
31.október 1981, University, Newcastle (UK)
Prvý koncert "náležitého" britského turné tohto roka, ktoré sa konalo pod názvom "Speak & Spell tour". Na celom turné sa ako predskokani objavili Blancmange.
3.november 1981, Fagins, Manchester (UK)
Daryl Bamonte: "Spomínam si, že Andy Franks a JD Fanger (obaja pracovali pre firmu zabezpečujúcu ozvučenie - ShowTec) cestovali v aute s dvoma osvetľovačmi a do toho auta sa neskôr niekto vlámal. Fransky mal komplet oblečenie dorezané ... bol v podstate vypitvaný. Ten zlodej v Manchesteri musel mať fakt štýl ..."
10.novembra 1981, Raquels, Basildon (UK)
Tim Michael Williams, basildonský fotograf: "Prvý na zozname boli Film Noir z Basildonu a bolo to vlastne ich vôbec prvé vystúpenie. Film Noir , to boli vlastne Robert Marlow s Perrym Bamontem. V ten večer odohrali asi 6 vlastných skladieb a na záver pridali strhujúcu verziiu "White Light, White Head" od Velvet Underground. Keď o 22:00 konečne vstúpili na pódium Depeche Mode, dievčatá natlačené na bariérach pod pódiom doslova šaleli. To bola pre nás nová skúsenosť ..."
Robert Marlow v knihe "Stripped" Jonathana Millera: "Bolo to celkom zábavné, pretože Vince mi povedal, aby som zavolal ich promotérovi. Ten sa inak choval ako skutočný kovboj a povedal mi, "ale však už majú dohodnutých predskokanov Blackmange". Ja na to, ale "Vince povedal, že môžeme vystúpiť," na čo dodal, "ale jasné, no nedostanete žiadne peniaze." Nakoniec nám Vince niečo zaplatil. To však dôležité nebolo, Vince nás požiadal o vystúpenie, my sme hrali pred Blancmange a po nich nastúpili Depeche Mode. Bolo to príjemné, fakt som si to užíval. Ja som hral na gitare, mali sme hráča na syntezátoroch, Perry Bamonte hral na bassgitare a k dispozícií sme mali Boss DR-55, programovateľný bicí automat. Blancmange boli inak výborní, nikdy predtým som ich nevidel; boli skutočne skvelí a takisto to boli veľmi milí ľudia. Depeche Mode boli sami sebou, no Vince bol vcelku uzavretý a nie veľmi šťastný. Ale inak bola zábava. Vince trpel hnačkou! Nejaký čas už boli na turné po Anglicku, takže myslím, že bol šťastný, že je už doma. Spomínam si, ako som zašiel za ním na pokec a povedal mi, "bude to v pohode; naládoval som sa figovým sirupom. Poondiata prdel."
15.november 1981, Lyceum, Londýn (UK)
Tim Michael Williams, fotograf z Basildonu: "Najskôr vystúpili Palais Schaumburg z Nemecka. Bola to kapela, ktorá predbehla svoju dobu, zničila tradičné štruktúry skladby a zmenila celkové vnímanie s príklonm k dadaizmu a industriálnej Avant Garde. Ďalšia kapela, Positive Noise, bola patria veľmi snaživých chalanov, no ponúkli toho žalostne málo. Ich hlavný klásesák maj na stojane zavesené minimálne tri syntezátory, zatiaľ čo v Depeche Mode každý obsluhoval len jeden. Čo sa Positive Noise stiahli z pódia, okamžite na nich každý zabudol, takže sa opäť ukázalo, že to nie je o technickom vybavení, ale o samotných pesničkách. Nasledovalo duo Blancmange, Neil Arthur a Steven Luscombe. Boli omnoho úspornejší, no zo všetkých predskokanov najváženejší a celkovo sa ukázali ako zdatní súperi s mimoriadne premysleným, melodickým a silne podaným setom. Depeche Mode, tí jednoducho podali ďalší dokonalý a bezchybný výkon."
Dan Silver (Speak & Spell remaster DVD, 2006): "Tie dva večery v Lyceum boli jednoducho úžasné. A spomínam si, ako som promotéra a manažéra haly vtiahol do vnútra, ukázal na zadný balkón a povedal, "Vidíš, ako sa ten balkón hýbe?". Pohyboval sa totiž smerom hore a dolu, keďže decká na oboch vystúpenia tancovali a poskakovali. Bol to obrovský úspech."
3.december 1981, Chichester Festival Theatre, Chichester (UK)
Posledné vystúpenie kapely s Vince Clarkom a dokonca vysielané v TV. V autobiografii Jonathana Millera, "Stripped", Vince o tomto vystúpení poznamenal: "Naládoval som sa speedom a po skončením som upaľoval domov."
A tu sa definitívne končí prvá veľká kapitola v histórií kapely. Post Vince Clarka, takmer okamžite po jeho odchode, zastúpil akýsi Alan Wilder, ktorý sa prihlásil na inzerát. Ten kapelu posunul úplne iným smerom, za čo mu môžu byť Martin, Dave a Andy, do konca dní, neskutočne vďační ...
Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Vytvorte si účet Prihláste sa