Recoil pre Rádio FM

Počas pobytu v Bratislave navštívili Alan Wilder s Paulom Kendallom aj štúdio Rádia FM, kde poskytli exkluzívny rozhovor. My Vám prinášame jeho prepis.

V marci u nás hrali vaši kamaráti, Nitzer Ebb. Kde sa zrodila myšlienka spolupráce s touto britskou kapelou? Hlavne pokiaľ ide o produkciu ich albumu "EbbHead" a následné účinkovania Douglasa McCarthyho na albumoch Recoil?
Alan: Naše priateľstvo sa zrodilo ešte v 1980-tych rokoch, kedy sa Nitzer Ebb upísali labelu Mute. Stále sme sa niekde stretávali, navyše sú z Essexu, odkiaľ je väčšina ľudí z Depeche Mode, okrem mňa. Nakoniec nám predskakovali na niekoľkých koncertoch a Douglas sa ma na jednom z nich spýtal, či by som nechcel robiť na ich albume. Mal som práve vtedy rok prestávku a tak som súhlasil. Bolo to fajn a tak sme ešte dodnes v kontake. Medzičasom som sa ho spýtal, či by nechcel naspievať nejaké skladby od Recoil a tak sme spolu urobili "Faith Healer", a potom aj ďalšie. Naše priateľstvo trvá dodnes a Douglas dokonca vystúpil v tomto roku na niekoľkých koncertoch Recoil.

Celkom prekvapivým bolo angažovanie Daniela Meyera ako predskokana v rámci turné Recoil. Daniel z projektu Architect je mimochodom autorom remixov skladby "Want".. Bolo jeho angažovanie vašim nápadom?
Alan: Nanešťastie s nami Daniel nie je tu v Bratislave, pretože má nejaké povinnosti. Šiel do Ruska, kde má prácu so svojou kapelou Covenant. Stretli sme sa tento rok, nakoľko máme spoločného priateľa, ktorý mi predstavil jeho produkciu, no a Paulovi a mne sa to zapáčilo, tak sme ho pozvali na turné ako predskokana. Nakoniec s nami šiel celú severoamerickú šnúru, stali sa z nás dobrí kamaráti a dokonca zremixoval našu skladbu "Want". Celkovo to bol ale dobrý rok, stretli sme plno skvelých ľudí a bola to zábava.

Aké je to po tak dlhej dobe znovu stáť na pódiu?
Paul: Pre mňa je to úplne prvé turné v živote, takže je to úplne nová skúsenosť, ale je to zábava. Stretli sme veľmi veľa ľudí, koncerty mali veľmi dobré ohlasy a jediné, čo ma frustruje je fakt, že sme takmer nikdy nemali šancu vidieť mestá, v ktorých sme hrali. Ale zážitok je to určite skvelý.

Čakali ste vôbec, že sa Vám turné takto rozrastie?
Alan: Nie, vôbec nie. Tento celý projekt, od momentu, kedy sme sa rozhodli vydať kompiláciu "Selected", rástol takou rýchlosťou, ako to nikto z nás nečakal. Až keď sme uvažovali, ako odpromovať album, nás napadlo, že by to mohlo byť hraním koncertov. Plánoval som tak 3-4 koncerty v najväčších mestách, no stále mi to príde skôr ako prezentácia, než skutočný koncert. Rozrástlo sa to však a museli by sme byť blázni, ak by sme to nevyužili. Nakoniec to dopadlo tak, že sa nám ozývali ľudia, či nechceme hrať tam alebo tam, no a my sme vždy povedali "prečo nie". Bola to zábava a my sme si to celkom užili.

Ako je to s hraním live koncertov. Má niekto z vás na starosti len istú časť skladby a iný zasa napr. bicie?
Paul: Nie, nie, obaja sa podieľame na celkovom zvuku hudby, ktorú počujete. Musíme sa len držať dĺžky trackov, pretože hráme do videa a tam nie je príliš veľká možnosť meniť ich dĺžku. Volíme teda iné podfarbenie, iné zvuky, efekty.
Alan: Chcelo to ale pomerne dosť veľa príprav pred koncertami. Nejaké prvé náčrty som pripravil ja, niečo pripravil Paul, a ako už povedal, musíme sa držať striktného času. Ale robíme čo sa dá, aby to neznelo stále rovnako. Musím povedať, že so sebou nenosíme príliš veľa vecí, nakoniec, dnes sa dá produkovať skvelá hudba s minimálnym vybavením.

Dozvedeli sme sa, že v setliste sú zaradené aj nejaké tracky od Depeche Mode, je to pravda?
Alan: Sú tu elementy Depeche Mode, nenazýval by som to trackmi. To, čo nakoniec počujete je akýsi mash-up, kde sa mieša Recoil a Depeche Mode. Chcel som trochu pripomenúť ľuďom, čoho som bol súčasťou v minulosti a popravde, tieto veci vždy nakopnú celú šou. Ľudia počujú známe veci a jednoducho ich to naštartuje.

Ktorý koncert z vášho turné sa vám doteraz najviac páčil?
Alan: No povedz Paul, ktorý?
Paul: Tak to je ťažké, ale skúsim. Pre mňa boli dva také fakt veľké momenty ešte v prvej polovici nášho turné, Moskva a Mexiko. Tie boli asi najvzrušujúcejšie. Z tej druhej časti by som asi vybral Bogotu, aj keď tam boli asi najhoršie podmienky, čo sa týka hnevu a násilia. Aj napriek tomu to bol pre mňa asi najlepší koncert.
Alan: Ľudia v Santiagu boli úžasní ...
Paul: Áno, celá Južná Amerika bola jednoducho skvelá.
Alan: Dobre bolo aj v Berlíne.
Paul: Celkovo si myslím, že táto druhá polovica turné bola veľmi kvalitná. Po tej prvej sme trochu zmenili tracky, zmenili sme aj videá, teraz to jednoducho funguje oveľa lepšie.

Čo všetko ste na svojich cestách videli?
Alan: Dopravu. Strašne veľa áut. Napr. v Mexiku. A čo bola taká najhoršia dopravná zápcha... jasné, jasné, keď sme sa snažili dostať z Berlína. Trčali sme v zápche 13 hodín kvôli snehu. takže sme videli hlavne veľa kamiónov zozadu.

Paul, čomu sa okrem Recoil aktuálne venuješ?
Paul: Príliš veľa toho nie je, stále pracujem s francúzskymi hudobníkmi a dávam dokopy nejakú hudbu s mojou partnerkou Oliviou. A to je tak všetko, nakoľko som bol v tomto roku zaneprázdnený hlavne týmto turné.
Alan: Áno, rezervoval som si ho na celý rok.
Paul: Presne, takže som z tohto sveta príliš veľa nevidel. Videl som Alanove štúdio a veľa koncertých sál.
Alan: A veľa letísk a snehu.

Čo plány do budúcnosti?
Alan: Malo to byť tajomstvom, ale už to tajomstvo nie je. Robím remix pre Depeche Mode, vlastne už je hotový. Pracoval som aj na nejakých ďalších remixoch, no a snažím sa tvoriť aj niečo nové. Začal som už pred týmto turné, ale nedostal som sa príliš ďaleko. Odvtedy sa mi pokazilo plno vecí, takže sa teraz musím vrátiť domov, všetko poopravovať a začať niekedy po Vianociach pracovať na nových veciach.

Podcast: