Pop: Je dobré si pokecať

Ďalší z rozhovorov o pripravovanom albume, tentoraz s Davidom a Benom Hillierom vo víkendovom vydaní magazínu The Sunday Times. Tradične si odpúšťame úvodné analýzy dôležitých medzníkov skupiny a vrhnime sa na podstatné veci.

"Prišiel som s peknou trémou," spomína Gahan, ktorý svoj skrytý skladateľský talent po prvýkrát predstavil na jeho sólovej prvotine "Paper Monsters". "Predtým som sa nedožadoval svojich potrieb, mal som vo zvyku v štúdiu len sedieť a povaľovať sa." Nakoniec sa to, čo potreboval, stalo celkom jednoduchým. "Je to len túžba po uznaní," začne pred dlhšou pauzou. "A po pozornosti... a po ocenení."

"Je to ako v rodine," pridá svoj komentár Ben Hillier, ktorý produkoval nový štúdiový album Depeche Mode, "Playing The Angel", po tom, čo si získal skvelú reputáciu s albumami Blur a Elbow. "Martin sa rozhodol správne, keď sa vyrovnal so situáciou, či sa bude vôbec zapodievať riešením celého problému vlastným spôsobom, alebo zvolí radšej kompromis." Gahan sa zaoberá psychickými útrapami, svoje myšlienky priam vykrikuje do sveta, využívajúc pritom svoje rečnícke schopnosti, Gore je zasa chýrny svojou mlčanlivosťou, svojou rozvahou, ale vždy zasiahne presne a všetok svoj nepokoj zruší dávkou smiechu. Obaja sú však dôležitou súčasťou celku.

A je tu ešte niečo, na čo poukázal Hillier, spriaznenosť počas obdobia nezhôd. "Myslím, že im to prospieva," dodáva. "Je to to, čo ich posúva vpred. A keď k tomu pridáte ešte Fletcha, vtedy to má skutočnú silu."

"V jeden deň sa to medzi nami prejavilo naplno," spomína Gahan, "tak sme o tom hodili trochu reč - aj keď išlo o niečo veľmi veľmi osobné, zhovárali sme sa o tom akoby šlo o bežnú vec. Také silné priateľstvo sme v skupine ešte nemali, a to je to, čo nás všetkých spája."

Z Gahanových skladieb sa na album vybrali tri; o ich výber sa postaral Hillier. "Bolô dôležité, aby to, o čom som písal, korešpondovalo s Martinovou prácou," dodáva Gahan diplomaticky. "A tak sme vlastne položili základy našej spoločnej práce." Na chvíľu sa odmlčí. "Mal o tom svoje predstavy." Vo svojich predošlých rozhovoroch opisoval frontman spôsob práce a komunikácie s Gorem ako "totalitnú diktatúru". Takže pred začiatkom nahrávania albumu "Playing The Angel" v Kalifornií vedel dovtedy výhradný skladateľ skupiny veľmi dobre, aká by bola Gahanova reakcia v prípade, že by všetky skladby albumu boli opäť jeho dielom.

"Snažil som sa prostredníctvom médií Martinovi naznačiť, že viac mi takýto spôsob práce vyhovovať nebude," priznáva Gahan. "Nechcel som sa podieľať na ďalšom albume, kde by bolo opäť vidieť, že by som bol vyšachovaný z hry."

Aj keď to medzi nimi vrelo, kto vie, ako na nich hľadeli ostatní a ako vôbec vnímali fakt, že dobili Ameriku v čase, keď si na nej ostatní vylámali zuby, o čom svedčia multiplatinové albumy a vypredané štadióny? Okolo pretrvávajúcich reakcií na hudbu Depeche Mode bolo vždy cítiť závan snobstva, podobne ako okolo Pet Shop Boys, ale ani tí neboli nikdy braní vážne, pretože všetko je to len elektronika.

Ak boli Pet Shop Boys zavrhovaní za svoj neoblomný postoj, o Depeche Mode môžeme povedať, že sa stali obeťou jednostranného pohľadu na ich tvorbu. Kým som čakal na rozhovor s Gahanom, preletel som očami výtlačok Private Eyes a do očí mu udrel úvodník článku z miestnych novín. "Maliar a hanebník," (Painter and Desecrator) - vyznelo mi to, akoby niekto chybne uviedol názvy posledných albumov Depeche Mode, "Violator" a "Exciter".

Depeche Mode boli posudzovaní hlavne vďaka výstredným sexuálnym úchylkám, k čomu len dopomohla Goreho záľuba obliekať si na javisku ženské koženné veci - hoci s tým už dávno prestali, neustále im je to pripomínané. Kvalita ich hudby plnej túžob, vášne, citu, odcudzenia a hnevu tak zostáva bez povšimnutia. (Nový singel "Precious" pojednáva o Goreho obave o svoje deti, ktoré boli nedávno odlúčené od ich matky.) Takže keď si prečítate všetky tie nekoncepčné útržky, ktoré pojednávajú o tom, že Depeche Mode "rozpútali hotovú smrsť medzi 15-ročnými deckami v dlhých kabátoch, ktorí si práve prečítali Nietzscheio", asi si o autorovi pomyslíte svoje, ale takisto sa spýtate, "fakt? To je také jednoduché?". Gahan bol tiež tradične opisovaný ako ten, ktorý na začiatku ani nevedel riadne spievať, neskôr ho zasa všade opisovali ako sebazničujúceho úbožiaka, ktorý sa v LA pokúsil siahnuť si na vlastný život.

Ak sú teraz svojimi fanúšikmi Depeche Mode považovaní za priekopníkov záhrobnej duševnej hudby, tak potom je Gahan so svojim roztraseným rozsiahlym hlasom priam dokonalý tlmočník týchto skladieb. Samozrejme, dnes už nie je len ich tlmočník, dnes už spieva aj vlastné piesne. Skladby "Suffer Well", "I Want It All" a "Nothing Impossible" síce neboli napísané s konkrétnym úmyslom, ale spolu s Goreho deviatimi ostatnými skladbami znejú presvedčivo a uvoľnene (možno by tak nezneli, ak by nešlo o skladby Depeche Mode).

Obaja na album priniesli určité napätie, ktoré bolo prirodzenou súčasťou procesu jeho tvorby, a o ktorom však Hillier skoro vôbec nevedel, čím sa tak všetci vyhli fiasku ešte pred samotným nahrávaním. "Má dokonalú schopnosť stlmiť všetok svár, ktorý je tak typický medzi členmi rodiny," obdivuhodne dodáva Gahan. "Okamžite si všimol úlohy, pre ktoré sme sa my sami rozhodli a dodal, 'To je smiešne.' Chceli sme niekoho, kto by nám šéfoval, jednoducho osobnosť. Lenže on bol ako učiteľ umenia - viete, niekto, kto vás dovedie do skladu s alkoholom a cigaretami."

Ide o ich najzrozumiteľnejšie a najzaujímavejšie dielo od albumu "Violator" (1990), ktoré obsahuje minimálne štyri skladby (polemická "John The Revelator", "Precious", "Suffer Well" a "The Darkest Star"), prevyšujúce kvalitu všetkého, čo doteraz nahrali. A ako povedal Gahan, ten "totalitný diktátor" má z toho radosť tiež, hoci svojským spôsobom. "Martin vám nikdy nepovie, 'Tak toto sa mi vážne páči'. Ani ho to nedonútite nikdy povedať. Ale pozastavil sa nad tým a povedal, 'Nemyslím si, že témy, ktoré rozoberá Dave a tie, ktorým sa venujem ja, sú veľmi odlišné: je to všetko o medziľudských vzťahoch, o živote a o úlohe, ktorú v ňom zohrávame.' A ja som dodal, 'Počkaj chvíľu Mart; tak toto beriem ako kompliment.'"

"Tu nejde o žiadne absurdné problémy s egom," poznamená Hillier. "Nikto im nešlape na prsty, pretože nesprávne zaliali kávu." To je všetko len o tom, že po 25-tich rokoch objavili Depeche Mode radosť zo vzájomnej komunikácie.