Naspäť do roku 1983

Naspäť do roku 1983

Moderátor rádia BBC2, Dermot O´Leary, sa v rámci svojej sobotnej relácie (19/09/2015) telefonicky spojil s Davidom Gahanom a spolu si zaspomínali na jedno interview pre Smash Hits, z roku 1983.

Dermot: Je čas vydať sa na prieskum mysle a spomienok muzikantov zo stránok magazínu "Smash Hist", z obdobia cca 1982 - 1986. Dave Gahan, ahoj!
Dave: Čau, máš sa?

Ďakujem, darí sa. Milé ťa počuť.
Dobré ránko.

Dobré... si momentálne v Amerike?
Ale samozrejme.

No super. Ako to tam ide, všetko v pohode?
Samozrejme, máme tu nádherné ráno. Som práve v New Yorku.

Kedy si sa tam vlastne natrvalo presťahoval? Ty tam už žiješ, myslím, pekne dlho.
Na konci 1980tych rokov som sa presťahoval do Kalifornie, myslím, že to bolo asi 1989tom, no a odtiaľ som sa, asi v roku 1997, presťahoval do NY. Takže áno, už som tu pomerne dlho.

Takže dnes žiješ priamo v New Yorku?
Presne tak, už takmer 20 rokov.

No neviem, vo mne Depeche Mode vždy vyvolávajú pocit, akoby patrili do Hollywood Hill, niekam do púšte, vieš čo tým chcem naznačiť?
Áno, niečo na spôsob Essexu (smiech).

Vraciaš sa často?
Do Essexu? Nie, ani nie. Samozrejme tam stále mám rodinu, no moja mama už nejaký čas žije dolu, na Isle Of Wight, takže sa skôr stretávame tam.

Najkrajší kút sveta. Takže, ty aktuálne spolupracuješ so Soulsavers, je tak?
Presne.

O pár minút si pustíme "All Of This Is Nothing" a v Londýne máte plánované vystúpenie 26.októbra.
Správne, a ako sa mi dostalo do uší, včera začal predaj vstupeniek a okamžite bolo vypredané. Som z toho naozaj nadšený.

Úžasné! Album "Angels&Ghosts" vychádza 23.októbra. Gratulácie k tejto skutočnosti ti musia lichotiť. Nie je to čudný pocit, keď pracuješ na vlastných veciach? Myslím v zmysle, keď si súčasťou tak seizmickej kapely?
Vieš, to je niečo ako kontinualita, ja jednoducho pokračujem v písaní a veľmi rád píšem a komponujem s Richom Machinom zo Soulsavers. Zdá sa, že sme si padli do rany, takže mi to príde ako niečo prirodzené, myslím, pokračovať od jednej nahrávky k druhej.

Dobre, teraz ti ja poviem, čo je prirodzené: spomenúť si na odpovede, ktoré si v roku 1983 poskytol magazínu Smash Hits. A buď prosím konkrétny, pretože niektoré otázky sú veľmi špecifické a mňa by naozaj zaujímalo, či si na tie veci pamätáš. Takže... tvoj prvý koncert?
Prvý koncert...? Myslím, že to boli.... The Rezillos

Áaaaa.
Ale nakoniec som sa do vnútra nedostal. Sledoval som ho cez okno. To bolo v našom miestnom pube, Double Six. Bol som príliš mladý na to, aby ma vpustili.

Úžasná odpoveď. Ale vieš čo, skúsime ešte, ale teraz ti prezradím odpoveď: "Zvykli sme chodiť..." Takže, kde bolo to čarovné miesto, kam si chodil ako dieťa?
Nooo...

Chelmsford, mimochodom.
Dave: To bolo... to som bol fakt ešte dieťa, čo to bolo za miesto?

Teda!
Bože, fíha, asi by som si mal dať ešte jednu kávu (smiech).

Super, skúsime ešte. Tu je ďalšia odpoveď: "Bol to myslím punkový koncert v roku 1977. Zvykli sme chodiť často do Chelmsford Chanceloor Hall."
Chancellor Hall! Do šľaka!

Takže to mohli byť The Damned, mohli to byť The Clash ...
The Damned! No samozrejme. Jednoznačne The Damned.

Alebo?
Jednoznačne to museli byť The Damned, oni na mňa vtedy urobili veľký dojem.

Alebo to mohli byť The Banshees...
No, mohli.. môj Bože.

Ale nie, trafil si sa s The Damned.
Premýšľal som od začiatku, či to neboli The Damned alebo Siouxsie And The Banshees.

Je tam super, nie? Ja som vyrastal v Colchesteri a myslím, že tie kapely hrajú dnes viac v Londýne, do Chelmsfordu a Colchesteru tak často nechodia. Ale The Damned sa pred častom do Chelmfordu vrátili, muselo to tam byť skvelé.
No áno, v tých časoch to bolo iné. Vtedy sa dali za jeden večer vidieť The Damned, Siouxsie And The Benshees a 999, či niekto iný, a stálo Vás to len pár libier.

To vážne?
No jasné. Do Chelmsfordu sme to mali najbližšie, myslím z Basildonu. Vždy sme len sadli na autobus a šlo sa. Zažil som tam množstvo svojich prvých koncertov známych kapiel a zanechali vo mne množstvo veľkých dojmov.

No dobre, tvoja najvznácnejšia vec v roku 1983?
Panebože... v roku 1983 ....

Napoviem ti.
Áno, poprosím o nápovedu.

Malo to kolesá.
No jasné, môj Escort XR3i.

Nieeeee! Bola o tvoja Yamaha...
Do čerta!

XT Trial...
Moja motorka!

Tak tak.
Bolo to vôbec moje prvé vozidlo. Niekto mi nedávno poslal fotografiu z toho obdobia, vyzeral som príšerne, ako 10ročný chalan.

Jazdíš na motorke dodnes?
Áno, ale dnes už mám inú motorku.

Jasné, nemyslím, že by si mal stále tú istú! :)
(smiech)

Dobre, počúvaj, s týmto si mal vždy problém a mňa je zaujíma, či dostaneš nejaký nápad.
Tak poďme na to.

Takže, Smash Hits z roku 1983: Čo máš práve teraz vo vrecku?
Počkaj, pozriem sa... Jasné, mám tam mobil.

No dobre, ale v 1983-ťom.
Aha, tak to je jedna z tých vecí, ktoré sme vo vreckách vtedy rozhodne mať nemohli...

Správne. Ale dobre, ešte skúsme. Neočakávam, že by si to vedel, takže ti to objasním: v 1983 si mal "asi 60 pencí v drobných, kľúč od vchodu, vreckovku a dva paragóny: jeden pre Granada TV, 126 libier za Get Set For Summer. Platil som to dnes ráno v banke; ten druhý je za vydanie Smash Hits."
(smiech) No páni!

Veľmi dobré, úplne mimo štýl.
Tak to je fakt úžasné. Príde mi to fakt zaujímave. Vrátilo ma to o celé roky späť.

To verím.
Myslím, že vreckovku mám pri sebe aj dnes, ale, však vieš...

Jasné, vyrástol si.
No, neviem, či sa mi to úplne podarilo.

Dobre, a za čie telefónne číslo by si v roku 1983 zaplatil najviac?
Hmm, asi som vtedy povedal, že za číslo na Davida Bowieho.

Trefa!
Áno! (smiech)

Skvelé, Dave! Pôsobivé! "Za číslo na Davida Bowieho, jeho číslo by som fakt rád mal." Nádherné. Ďakujem veľmi pekne, bolo milé s tebou prehodiť pár slov.
No, jedna správna z piatich, to nebolo až tak zlé.

Určite nie. Rozhodne nie tak zlé na prvú rannú vec.
(smiech). Počuj, bolo skvelé sa s tebou pozhovárať. Vďaka za podporu.

Vďaka. A budeš iba v Londýne alebo sa chystáš robiť aj čosi iné?
Momentálne máme v pláne iba Londýn, hneď za tým zopár vystúpení v Európe, potom niečo v New Yorku a v Los Angeles. Ale uvidíme, ako nám to pôjde.

No tak super. Dave, rád som pokecal, ďakujem veľmi pekne. Drž sa!
Vďaka Dermot, čauko.

zdroj: depechemode-live.com

Názory Devotees (12)

chmelko

 1    20. september 2015 o 23:44

dlho som sa tak nezasmial :D
je niekde dostupné aj audio?

Monghi

 2    21. september 2015 o 08:00

@chmelko: na zdrojovom odkaze je aj audio smile

chmelko

 3    21. september 2015 o 09:28

no jo, ked to niekto čítá z telefonu smile
díky!

Hammersmith Odeon

 4    21. september 2015 o 12:01

Nedávno som ohľadne DM mal aj ja jeden retro nápad - aké by asi malo úspech DM retro turné? Predstavte si “starých pánov” že by dali koncert z HAMMERSMITH ODEON z r. 1982, alebo z BERLÍNA 1984, alebo PASSADENu 1988 - samozrejme v pôvodnej zostave, s pôvodnými songami. Fakt by som bol zvedavý na ohlas medzi DM fans.

Monghi

 5    21. september 2015 o 12:59

ohlas by bol vskutku velky, pri spravne zvolenych priestoroch by to s velkou pravdepodobnostou bolo “sold out”, ale, ako sme to uz velakrat prediskutovali.. NEHROZI! Gore sa spat neobzera, Gahan by mal s vacsinou textov problem (nie, ze by ich nevedel, ale nedokazal by sa s nimi uz stotoznit)... DM su proste kapela, ktora sa za svoju minulost hanbi, co je len na skodu… tak potom vyzeraju aj koncertne playlisty.

Hammersmith Odeon

 6    21. september 2015 o 13:45

Zato je to zvláštny fenomén tento DEPECHE MODE. Má nesmierne skalnú a oddanú základňu fanúšikov, ktorí sú schopní urobiť pre “svoju” kapelu väčšie či menšie “úchylnosti”...tak ma napadá, keď už sme na tej retro vlne (berte to, prosím, len ako tú menšiu úchylku jedného z fan), ako by dopadli iné “staré páky” so svojou retro tour (Madonna, Rolling Stones a pod.) v porovnaní s DM. Asi by to boli zaujímavé čísla.

dvestotri

 7    21. september 2015 o 14:41

Na jednej strane by sa umelec nemal pozerat do zadu. Na druhej strane pocut stare pecky v novom sate ........

chmelko

 8    21. september 2015 o 20:07

Mimochodom priamo odpovede V smash hits stoja za to
Inak asi 5 udane miesto kde sa dave narodil

bob3

 9    21. september 2015 o 21:55

Hammersmith Odeon: Problém je že DM si nazpět moc nevěří, nevím proč raději volí cestu jistoty. Kdyby tak proběhl koncert jako to dělají The Cure, všechny ty staré pecky, nebo přímo celé desky..vždyť by se muselo hrát všude dvakrát, všichni ti původní fans + za posledních 15 let noví..

bob3

 10    21. september 2015 o 21:58

Ještě bych dopsal že v původních koncertních mixech, žádné nové verze..

Notik

 11    22. september 2015 o 06:45

no urcite by sme sa vsetci posrali , ved to boli najlepsie obdobia , surove zvuky proste nadhera , vzdy snivam .....

tomy

 12    1. október 2015 o 19:21

A prečo by sa umelec raz-začas nemal pozerať dozadu? Veď to môže byť (občas) tou najlepšou inšpiráciou, resp. štartérom k novému vnímaniu, písaniu atď... Keď tak počúvam posledné albumy DM, tak tam často vidím (ne)priame pozeranie (inšpirovanie) z minulosti… Aj všetkými tak chválená Delta Machine… Podľa mňa to krásne vystihol Boris Filan v texte piesne Zabudnuté
Nezabudnúť, nezabudnúť
tých pár ciest, čo sú aj návrat

Nezabudnúť, ak sa to dá,
vôňu chvíl, keď vziať je dávať

Skúsme, skúsme nezabudnúť.
Zabudnuté, ukradnuté
tých prá slov prekrásnych bláznov

Zabudnuté, ukradnuté,
z pásky znie len dávne prázdno

Dávno, dávno zabudnuté.
Dávno, dávno, zabudnuté.