The Bottom Line

Ďalší z rozhovorov s Martinom v súvislosti s chystaným vydaním albumu "MG". Tentoraz pre webzin The Quietus.

Toto som postrehol ako poslucháč: zdá sa, že veci fungujú podľa šablóny... štvorročná pauza medzi albumami Depeche Mode, počas ktorej sa objavia sólové projekty. Takže, keď som začul správu o chystanom vydaní albumu "MG", ani ma to neprekvapilo. Takže existuje nejaký plán práce, či niečo podobné, čo bude nasledovať?
Martin Gore: No áno, je pravda, že tu existuje nejaký 4ročný cyklus a doposiaľ sa tak naozaj dialo. Viete, ukončili sme turné a nadišlo obdobie určené pre oddych alebo čas, kedy premýšľame o práci na vlastných projektoch, a to nás postupne vráti ku komponovaniu pre kapelu, nasleduje nahrávanie, po vydaní vyrazíme na turné a to v podstate zaberie 4 roky. Tak to funguje dnes a nemyslím si, že by sme ten proces chceli nejakým spôsobom zrýchliť, pretože máme rodiny a oddych potrebuje človek tak, či tak. Hlavne pokiaľ si chcete udržať patričnú kvalitu.

Najskôr si odštartoval svoj DJské obdobie, neskôr prišiel projekt VCMG a dnes... to vyvoláva myšlienku, že si proste nadobudol ten pocit, "Tak dobre, skúsil som skladby iných, nastal čas objaviť štruktúry a novú hudbu. Alebo to bolo vedomé rozhodnutie?
Vedomé rozhodnutie to určite nebolo. Skôr išlo o to, že som mal k dispozícii päť... myslím, že šlo o štyri, či päť skladieb, ktoré som skomponoval počas obdobia prác pre album "Delta Machine", no keďže sme mali k dispozícii príliš veľa skladieb, tak sme sa ich rozhodli nepoužiť. No nechcel som ich pustiť k vode a tak ma napadlo, že by nebolo zlé skúsiť popremýšľať o sólovom inštrumentálnom albume. Čím viac som o tom premýšľal, tým viac sa mi to pozdávalo, pretože to bolo niečo iné a nové, niečo, čo som doteraz neskúsil. Mám síce za sebou projekt s Vincem Clarkem, ale to bolo niečo úplne iné. Šlo čisto o techno album, kdežto táto produkcia je atmosférická a filmová.

To ma privádza k ďalšej otázke: Pre médiá si sa vyjadril, že premýšľaš o soundtrackoch. Pri skladbách ako "Spiral" si predstavujem moderné, takmer futuristické stavby, či podivné veci v tieňoch. Preferuješ predstavy vo vlastnej mysli alebo niečo viac?
Myslím, že po tom, čo som mal niekoľko skladieb, som ich začal vnímať akoby zo sféry sci-fi a táto forma sa mi zapáčila. A myslím, že presne tú spomenutú predstavu som si držal v mysli aj pri komponovaní zvyšku albumu.

Ktoré boli tie nahraté a odložené skladby? Prípadne tie, ku ktorým si sa vrátil?
Skladby skomponované pre "Delta Machine" sú "Elk", "Brink" a "Featherlight". "Elk" som v podstate ani nemenil, pretože bola veľmi jednoduchá a fungovala. No na "Featherlight" som zapracoval, pretože bola plná zbytočností a potreboval som ju trochu zoštíhliť. S každou skladbou to bolo iné. No niektoré som prepracoval. V podstate som prepracoval všetky! Väčšina z nich bola iba v podobe kostry, proste dokončené demá.

Mnohé zo sladieb majú veľmi priame špecifické a kľúčové prvky. Či už je to melódia, bassový part, perkusia, no vďaka aranžmánom získali na rozmanitosti. Sú tu veci, ktoré sa budú znovuobjavovať, no iné prvky sa objavia jednorázovo. Je to vždy o tom, že vznikne nejaká kľúčová vec a následne sa objavia ďalšie?
Pri každej skladbe je to iné, no deje sa tak minimálne, skôr sa s každou skladbou mení téma a tie témy sú pre skladby kľúčové. V tomto smere by to mohol byť nejaký pravdivý prvok.

Album bol zrejme z väčšej časti nahratý v tvojom domácom štúdiu v Santa Barbare, je tak?
Áno.

Môj známy sa nedávno presťahoval do Santa Barbary a s nadšením rozpráva, aké je to úžasné miesto, krajina... sám to môžem potvrdiť, v minulosti som tú oblasť navštívil. Má miesto, kde žiješ, vplyv na tvoju prácu, komponovanie? Alebo je to niečo, čomu sa vedome pri práci na hudbe vyhýbaš?
Nemyslím si, že to, kde žijem, ovplyvňuje moju prácu. Podľa mňa moje komponovania vychádza z niečoho ďaleko hlbšieho. Vychádza to z vášho vnútra, duše a všetko, čo vás obklopuje je vtedy absolútne irelevantné. Takže, nezáleží mi na tom, či bolo niečo skomponované na Sibíri alebo v Santa Barbare, výsledok bude tak či tak iný. Dôležitosť miesta mala svoj význam v 1980-tych rokoch, kedy sme ešte pred pádom múru nahrávali v Berlíne. Tam to malo veľmi špecifickú atmosféru a nahrali sme tam naše významné albumy, ako napr. "Black Celebration". Neviem však, aký veľký vplyv to malo na samotný výsledok. Možno, keby sme tie albumy nahrávali a dokončili v Londýne, zneli by nakoniec úplne rovnako.

V tlačovej správe o albume "MG" si sa zmienil o "sile slov". To ma núti premýšľať o zotrvávaní intenzity, neviem nájsť správny výraz, ktorú tak cítiť v tvojich vokáloch a textoch skomponovaných pre Depeche Mode. A keďže tento album vokály postráda, vedie ma to k názoru, že možno názvy skladieb by mohli čo to napovedať. Skladba s názvom "Exalt" mi doslova bije do očí, vyvoláva vo mne pocit velebenia. Čo ťa viedlo k tomuto názvu? Strávil si nad tým veľa času?
Niektoré z názvov vznikli veľmi rýchlo; niektoré sa zasa rodili veľmi ťažko. Samozrejme je v tom logika, ktorá mi dáva zmysel. Ale samozrejme uvažujem aj v štýle, že ak to má mať význam pre mňa, musí to mať v sebe čosi, čo bude dávať zmysel aj poslucháčovi.

O skladbách premýšľam asi takto: "Ako vložiť slová do niečoho, čo je bez slov? Ako pretransformujem konkrétny pocit do niečoho, čo má dávať zmysel?" Pri počúvaní albumu "MG" sú tie predstavy silnejšie, ako aj pocity... omnoho viac, než niečo konkrétne. Prepáčte, to ani nie je otázka, skôr niečo ako pozorovanie, preklad pocitov.

Ono je to veľmi náhodne, nesúvisí to so všetkým, ale minulú noc som sledoval dokument s názvom "Alive Inside", ktorý sa zaoberá silou hudby. Je to o pacientoch trpiacich demenciou, Alzheimerom a o tom, ako je hudba jedna z vecí, ktorá ich dokáže nečakane priviesť do skutočného života. To len dokazuje ako nás hudba ovplyvňuje viac, než čokoľvek iné a dokonca sa nám dostáva do našich mozgov rozličnými spôsobmi.

Skúsme viac technickejšiu otázku. Spomínam si, že v rozhovoroch v období "Sounds Of The Universe" si často spomínal svoj novú záľubu v starých syntezátoroch a myslím, že vďaka tomu získal ten album svoj pôvab. Máš nejaké nástroje, či software, starý, či nový, ktorý preferuješ alebo je to vždy len o tom, čo sa ti práve dostane pod ruku?
Väčšina zvukov na tomto albume bola vytvorená na modulárnom systéme Eurorack a všetky tie moduly sú súčasné. Dnes sa podobným nástrojom venuje množstvo výrobcov a všetky sú veľmi inšpiratívne. A ten trh naďalej rozkvitá. Niektoré moduly sú vydávané prakticky denne. Takže, takto som vytvoril množstvo zvukov, no samozrejme som použil aj zopár starších, archívnych polyfonických syntezátorov, ako aj zopár ďalších nástrojov. Ale ten hlavný, ktorý treba spomínať, je samozrejme Eurorack systém.

Sú na albume aj nejaké gitarové party? Ja som našiel asi dva momenty, kde by mohli byť použité, no stále mám dojem, že album je vyložene elektronický.
Je založený čisto na elektronike. A takto som to aj jednoznačne zamýšľal, pretože celá tá vec mala pre mňa trochu sci-fi nádych a skutočne som chcel albumu zachovať elektronický ráz. V momente, ako začnete niekam tlačiť gitary, tak sa sci-fi sféra začne vytrácať. Na albume je príliš veľa odkazov.

K mixáži albumu si prizval amerického hudobníka Q, takisto známeho pod pseudonymom Überzone, a odkedy pracoval na projekte VCMG mám pocit, že do zvuku pridáva niečo chrupavé. Nie je to nič pôvodné, skôr inštinktívne.
Q toho so sebou priniesol trochu viac. Svojou prácou na VCMG ma ohromil. Dokonca tam, kde to bolo potrebné, pridal aj určitú dávku agresiu, no hlavne staval na detaile, hĺbke, šírke a sile. Možno je to sila, bez prekompresie a bez toho, čo sa nazýva "loudness war".

Z tohto bude teda môj kamarát úplne nadšený. Je ťažké, či práve naopak, rozhodnúť, čo sa nakoniec dostane na album a v akom poradí? Spomenul si, že kľúčové skladby si mal k dispozícii už na začiatku, takže, rodila sa štruktúra albumu rýchlo alebo to bolo niečo v štýle, "táto by sa hodila, prípadne tamtá"?
Keďže som tých päť skladieb už mal k dispozícii, začal som na albume pracovať prakticky okamžite potom, čo sme ukončili turné k "Delta Machine", čiže v marci minulého roka. S nahrávaním som skončil na konci novembra. Takže, v podstate to bol veľmi rýchly proces, no pokiaľ ide o zostavovanie albumu, neviem, či máte na mysli aktuálne poradie skladieb.

Áno, poradie skladieb.
Mal som rozhovor s Danielom Millerom a on poznamenal, že poradie skladieb bude na tomto albume veľmi kľúčová záležitosť, pretože album je veľmi rozmanitý. No a keď k tomu nakoniec naozaj došlo, tak som urobil zoznam a on zrazu zafungoval. Ale teraz ani neviem, či je to pravda alebo nie. (smiech)

Takže sa to len tak stalo!
Je to proste jediné poradie, ktoré zafungovalo a bolo zostavené na prvý pokus.

Tomuto sa proste nedá vyhnúť. Dve posledné otázky. Prvá: Máš nejaké plány ohľadne vystúpení alebo je album "MG" čisto štúdiová záležitosť?
Presne. Neviem si predstaviť k albumu akékoľvek koncertovanie. Nejedná sa o záležitosť, ktorá by bola v tomto smere zaujímavá, dokonca ani po vizuálnej stránke. Som si istý, že sa nájdu ľudia, ktorí ma budú presviedčať aspoň na DJ-ský set, ale tento album sa nehodí ani na DJing, takže by som nakoniec púšťal niečo úplne iné.

A nakoniec čisto osobná otázka. Tvoje deti, teda hlavne tie staršie, už dávno pochopili, čomu sa otec venuje. Ako reagujú? V štýle "Tati, tvoju hudbu milujeme" alebo "Jasné tati, ty si rob svoju hudbu a my si budeme počúvať to, čo my chceme"?
(smiech) Aby som bol úprimný, odpoveď na túto otázku je dosť ťažká. V skutočnosti, veľmi nehovoria o tom, čo produkujem, a ani čo si o tom myslia. Ale pred pár rokmi som bol prekvapený, a poctený zároveň, keď jedna z mojich dcér - oni totiž obe spievajú, hrajú na gitaru a piano - raz v jednom miestnom bare v Santa Barbade zahrala jednu z mojich skladieb, "The Bottom Line" (Ultra, 1997).

Tú skladbu milujem.
Vôbec som o tom nevedel, takže to bolo ohromné prekvapenie. Ale nikdy o tom viac nehovorila (smiech).