Gareth Jones o Depeche Mode

Gareth Jones o Depeche Mode

Meno Garetha Jonesa je v súvislosti s Depeche Mode spojené s ich najzásadnejšími prácami v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy ako kapela, tak aj Gareth, posúvali hranice elektronickej hudby do nových dimenzii. Nahliadnime do jeho spomienok na vzťahy vo vnútri kapely.

O začiatkoch priateľstva v roku 1983... GJ: "Keď som v 1980-tych rokoch pracoval s kapelou, medzi všetkými vládlo skvelé priateľstvo. V časoch vzniku albumu "Construction Time Again" bol Alan v kapele nováčik, ale všetci si užívali nádherný čas kreativity. Takže, všetci boli vo veľkej pohode. Samozrejme, tu a tam sa objavil nejaký spor, ale to je predsa vo vzťahoch prirodzené. Boli aj hádky medzi jednotlivými členmi, dokonca aj ja s Fletchom sme sa v niečom nepohodli, no nešlo o nič vážne a veľké. To, čo som vtedy videl, bolo jedno pozitívne kreatívne a pracovné priateľstvo." O dôvodoch napätí v období nahrávania "Black Celebration"... GJ: "Išlo o naše tretie spoločné nahrávanie a samozrejme šlo o riadnu výzvu, keďže všetci chceli prísť s niečím výnimočným. Daniel Miller prišiel s nápadom nasledovať Wernera Herzoga. Mal predstavu, že by sme mali urobiť živý album. To, čo sme urobili, bolo... nemali sme žiadne voľno. Boli sme všetci omnoho mladší a každý deň sme pracovali veľmi dlho. Od začiatku albumu do jeho finálnej mixáže sme mu venovali každučký deň. To znamená, že to prinieslo... v určitom zmysle sa tým vyvinul istý tlak na celý proces. V určitom zmysle boli tie tlaky veľmi veľké, ale bolo to niečo, čo sme boli ochotní podstúpiť. Všetci sme to pokladali za dobrý nápad. Mali sme pocit, že to albumu len a len prospeje. Nebolo to niečo, do čoho by sme boli tlačení. Diskutovali sme o tom a zhodli sa: "Je to dobrý nápad, poďme do toho! Poďme do štúdia a neprestaňme s prácou, až kým nedosiahneme žiadaný výsledok." Vznikla z toho akási klaustrofóbia, resp. klaustrofobický postoj, ktorý, ako sa zdalo, skladbám sedel, ako aj albumu, o ktorý sme sa snažili. Takže naozaj šlo niekedy o veľký tlak. A keď došlo k finálnej mixáži boli sme s Danielom takisto unavení. Veľmi dobre si pamätám na prvú skladbu, ktorú sme začali mixovať. Myslím, že to bola práve tá titulná - "Black Celebration". Boli sme si istí, že máme k dispozícii veľmi dobrý mix, tak sme ho teda predložili ostatným na diskusiu. Z nej vyplynulo, že až taký dobrý nebol a tak sme sa o to pokúšali znova a znova, kapela z toho už doslova šalela. Všetkých ovládla neskutočná únava a všetci to už chceli mať za sebou. Spomínam si na jeden míting, na ktorom Alan prehlásil: "Pozrite chalani, musíme sa pozbierať, potrebujeme to zmixovať! Musíme sa pohnúť ďalej." Spomínam si na tú neskutočnú klaustrofobickú atmosféru, niekedy až príšerne temnú, ale takisto šlo o neuveriteľne kreatívnu skúsenosť. Takže, v určitom zmysle tá klaustrofobická atmosféra plná napätia pôsobila na celkovú prácu veľmi pozitívne." Vzťah Alana a Martina v 1980-tych rokoch, zvlášť počas nahrávania "Black Celebration"... GJ: "Ja si len pamätám, že všetci pracovali naozaj tvrdo. Martin vtedy skomponoval všetky skladby a Alan tvoril značnú časť štúdiového tímu. Bol v štúdiu každučkú minútu. Martin, Dave a Fletch mohli niekedy prísť v niektoré dni o čosi neskôr. Alan tam bol so mnou, Danielom a asistentom po celý čas. Všetci sme pracovali s láskou a zápalom a myslím, že s láskou a rešpektom ku všetkým skladbám. Mali sme pocit, že na tých skladbách pracujeme, hoci ich napísal Martin. Lenže, keď už ich raz napísal, začali žiť svoj vlastný život. A zodpovednosťou produkčného tímu, ako skupiny hudobníkov, bolo prepracovať tie skladby najlepšie, ako sa len dalo. Mne sa to javilo tak, že medzi Alanom a Martinom vládlo skvelé priateľstvo. Alan pracoval neuveriteľne tvrdo a sústredil sa na to, aby do tých skladieb vložil to najlepšie, čo mohol." Samozrejme, o vzťahu týchto dvoch počas nahrávania albumu "Songs Of Faith And Devotion" sa Gareth vyjadrovať nemohol, keďže s nimi v tom čase nepracoval... GJ: "Neviem, či títo dvaja mali nejaký konkrétny problém. Ale problém v skupine bol zjavný. Viete, skupina, to je ako rodina. A v rodine, ak sa čo i len jediný člen začína cítiť nepríjemne, tak má problém celá rodina. Nemôžete z toho viniť jedinú osobu, v takom prípade je potrebné, aby situáciu prehodnotila celá rodina. A myslím, že takto to má fungovať aj v kapele, je to predsa komplexný vzťah. A keď sa to vyvíja zle, tak to niekedy aj zle skončí."

Názory Devotees (28)

Monghi

 1    14. august 2012 o 10:55

fire still burns… alebo, ked to tu spravne vrie, podkurme este! smile

tomy

 2    14. august 2012 o 11:21

tak kde je pravda:
http://www.youtube.com/watch?v=YFYswHp5ioU
http://www.youtube.com/watch?v=75nKyI2FFFI

mks

 3    14. august 2012 o 12:01

No jak to vidíš ty tomy? grin

Flexible

 4    14. august 2012 o 13:18

Here is the house, ako aj cele BC, je hudobny a ludsky skvost! To boli nadherne neopisatelne pocity na dusi, ked to vyslo a ja ako maly sopliak som to zacal z toho vinylu kupeneho v polskom stredisku za 80 kaciek vstrebavat. Po SGR to bol skok uplne niekam inam ale opat raz vyssie a co vsetko nas este len od DM cakalo!!!

re-milllis

 5    14. august 2012 o 16:41

to tomy: Porovnávaš demo a albumovku. Treba si uvedomiť, že to demo je síce robené niekde v pracovni na nejakom Casiu a gitare, ale všetko podstatné tam je! Sú tam komplet spevové linky i s vokálmi, celá kompozícia skladby, detailné harmónie, akordy, riffy a podobné melodické vyhrávky… no proste je to celé hotové, len to priniesť do štúdia , prehnať zvuky a rytmiku cez profi hardware a máš to.

Ak to porovnávaš , tak treba dodať, že je to tak ako to je z rôznych dôvodov:
Ja byť autorom /Martin/, tak sa s tým tiež viac nepáram. Veď na to sú tí dotyčný v štúdiu. Presne takto by som to priniesol do štúdia aj dnes.
To platí aj v súvislosti s časom a termínmi, ak chceš albumy robiť každý rok a ešte ťahať aj šnúry…

Daniel79

 6    14. august 2012 o 19:04

“no proste je to celé hotové, len to priniesť do štúdia , prehnať zvuky a rytmiku cez profi hardware a máš to.”

tohle asi nepotrebuje komentar…

bel canto

 7    14. august 2012 o 21:53

Tento clanok len dokazuje ze od Goreho skvelych demacov k finalnemu albumu je dlha a tazka cesta, ze hotove demace este neznamenaju super album. Kolko bolo za tym driny v studiu, to si nevieme ani predstavit ...
re-millis - s tym zjednodusenim procesu si to riadne prestrelil + Gore sa s tym fakt parat nemusel lebo mal to obrovske stastie, ze Gahan mu to genialne naspieval a Alan zas vynikajuco zvukovo vybrusil. Takto mohol Martin zostat v klude, lebo jeho material sa niekolkokrat zhodnotil.
BC

Daniel79

 8    14. august 2012 o 22:09

...taky je v tom demu “celá kompozícia skladby”!

chmelko

 9    14. august 2012 o 22:16

skrátka tak celá tá DM mašina fungovala, Martin písal, Dave spieval a Alan sa staral o študiovu stránku veci, ved tak to aj sám Fletch popísal smile

raz dávno tu niekto napísal, DM má teraz 3 nohy, síce zviera dokáže aj takto žit, ale vlastne už len prežíva, možete mu kupit super protezu, naučit ho to, ale nikdy to už nebude tak ako bývalo..
velmi, velmi si vážim Daveovho nasadenia, Martovi snad ten rozvod aj prospel, maká, stará sa, škoda, že nemaju gule na to skusit Alana ako producenta, ale stále tajne verím, že mu zveria ofiko remixy a ja sa zase začnem tešit na singly

tomy

 10    14. august 2012 o 22:22

Mart a Alan sú ako diamanty - Martin symbolizuje ten surový diamant a Alan ten vybrúsený diamant, ktorý vidíme v obchode. Rozdiel je v tých hodinách, technikách brúsenia a vo výbere brusiča smile Ale stále je to ten istý diamant.

Daniel79

 11    14. august 2012 o 22:31

Flexible: vzpominam, jak jsem nekdy v roce 90 slysel nekde v radiu Black Celebration (pisnicku)...a zustal jsem stat v nemem uzasu grin Okamzite jsem zacal shanet cele album (tehdy jsem mel jenom MFM). Album jsem sehnal za par dni a uzasnul podruhe kdyz jsem zjistil, ze (krome QoL) je to neskutecna jizda od zacatku do konce grin

bob3

 12    14. august 2012 o 22:38

To je čistý komunismus..

chmelko

 13    14. august 2012 o 23:01

black celebration? presne, akoby Mart s nami žil viac ako len jeden den :-D

celebrate fact, that we see the back of another black day smile

ak myslíš ale naše názory, tak smola, si tu s nami, máš iný názor a si tu vítaný...je toto podla teba komunizmus??

bob3

 14    14. august 2012 o 23:54

Ne, komunismus byl mimo jiné to, že se lidem předkládalo jen to co někdo uznal za vhodné a na základě toho se tvořily názory společnosti, taky se tomu říká vymívání mozků.

re-milllis

 15    15. august 2012 o 00:02

to Daniel79:  To bol a je pohľad z pozície muzikanta, ktorý sa zaoberá štúdiovou technikou a zvukom. Nie fanúšika DM. Ako fanúšik DM i ako muzikant však napriek všetkému spomenutému vyslovujem k Mr. Wilder-ovi veľký obdiv.

re-milllis

 16    15. august 2012 o 00:06

to Daniel79: ... navyše, snažíš sa vyjadrovať názory k veciam, ktorým nerozumieš

Daniel79

 17    15. august 2012 o 08:08

re-millis: jasně, to ti tak žeru…:-)

bel canto

 18    15. august 2012 o 10:06

To Daniel79 - clovece ja som mal to iste. Prvu piesen ktoru som od DM pocul bol Behind the Whell v 1988 roku a stale som na tu piesen myslel. Dnes nam ich albumy uz nepridu ako novatorske, nesokuju co ma mnoho pricin - ale v tej dobe, kazda ich skladba bol sok, taku hudbu nedokazal robit nik, hrali si svoju vlastnu ligu, nikto sa do nej nedostal s vynimkou J.M.Jarre, ten to tiez dokazal zvukovo nadupat.
M.

Daniel79

 19    15. august 2012 o 10:45

Pro me bylo nejlepsi obdobi takove to seznamovani se s jejich tvorbou, objevovani jejich starsich desek, coz byly a jsou skvosty. Porad dokola jsem si poustel treba Construction Time Again…to neni uplne hitova deska, ale je hrozne zajimava.

Je fakt, ze v te dobe jsem nevedel, jestli mam radsi DM nebo Ocean…ale to by bylo na jine tema…:-)

mks

 20    15. august 2012 o 11:21

U toho příkladu co postnul tomy je jasně vidět, že Gore měl skladbu přesně definovanou a vymyšlenou, a to vč. vokálu, klávesových partů, rytmu atp. Je jasný, že od dema nikdo nemůže čekat zvukovou dokonalost atp. - proto se tomu říká demo grin Koneckonců, kdyby tomu bylo jinak, tak by se ani nemuseli scházet ve studiu, stačilo by nechat to nazpívat Davea, nafotit pár fotek jak se drží kolem ramen a vyrazit na tour grin Je jasné, že do studia se zavírali proto, aby skladbu vyšperkovali, dali jí kvalitní zvuk atp. - proto tam také vždy tráví tolik času ne… A ano, tehdy hrál Alan velkou roli, pokud jde o studiovou práci (ne jedinou, ale velkou). Je také zřejmé, že ve studiu jsou zcela jiné možnosti, výbava atp. - nevím jakou výbavičku má Gore doma k dispozici nyní, ale tehdy to určitě žádný super zázrak nebyl.

suspy

 21    15. august 2012 o 11:28

Daniel79,bel canto: Pani, zrovna vcera som zazil to, co uz davno nie. Este za ery bez internetu, poznate to, ked som si niesol kazetu Violator z burzy niekolko kilometrov domov pesi a nevedel sa dockat ked si to uz pustim dufajuc ze brat prave neobsadil kazetak….Bol som v predajni s platnami a typek mal snad vsetko od DM a ja som si spomenul ze som uz strasne dlho nepocul Singles 81-85 a nemam ani kazetu ci CD, hned som to supol do tasky a strazil ako milion eur v kufri….grin

Daniel79

 22    15. august 2012 o 11:56

Chtěl bych slyšet demo Black Celebration (pisnicky)...

suspy: singles 81-85 sehnal spoluzak, poslechl si to a jeste nez nam to pujcil, tak nam ve tride nadsene popisoval jak jednotlive skladby zni. Pamatuju si, ze jsme se tehdy vsichni shodli, ze People Are People a Shake the Disease jsou absolutni bomby… grin

bel canto

 23    15. august 2012 o 14:28

Ja som najprv poznal veci z MFTM a potom ako padol socik tak Violator a postupne starsie a albumy. Do toho Monte Rosa, Camouflage, Ocean a Jarre - o zabavu a objavovanie som mal postarane.
Ku Goreho demam - co som mal moznost ich pocut, su to hotove ucelene demace aj so sprievodnymi melodiami a zvukmi. No v ich verziach z albumu sa v nich objavuju dalsie a dalsie zvuky, ktore na demach neboli ani nahodou. Vysledne skladby su nielen zvukovo vybrusene ale je to kopec dalsich zvukov a napadov.
M.

kikINkaDM

 24    15. august 2012 o 17:56

o ja som si domov doniesol ako prvu kazetku na ktorej bol SGR a ked som to pustil a zacul uvod somthing to do tak od toho momentu som bol ku kazetaku ako prirasteny cela kazeta sla bez prestavky 4x bolo to ako dat jest niekomu jahody so slahackou ak ich nikdy nejedol zjedol by aj vedro smile jj boli to nadherne casy dva roky cakania na BC a objavovania prvych albumov a stale sa po tych rokoch tesim na kazdy novy aj ked je to stale ine a ine ale aj my sme stale ini a ini a spolocnost sa meni brutalne rychlo dnesny teeneager a ja ked som bol v 1984 tom teeneager su uplne ine svety

tomy

 25    15. august 2012 o 19:35

inak Gareth veľmi slušne a diplomaticky opísal jadro problému DM a to ho ctí. Čo už len on - taký slušný človek mohol mať za problém s podobne slušným človekom Andym? Čo Andy mal pragmatickú poznámku ohľadom dĺžky nahrávania smile

bel canto

 26    24. august 2012 o 08:17

Ja mam v tom jasno. DM je jedna z mala kapiel, ktora sa snazi aby kazdy dalsi album znel inak. Doteraz tomu tak bolo, myslim ze nova buducorocna doska nebude vynimkou. Podla mna vydali len 1 dokonaly album a to bol Violator. Na kazdom inom albume su slabsie veci, ktore urcitym sposobom vyplnaju priestor medzi perlami. Pri tak vysoko nasadenej latke aku sami sebe nahodili je extremne zlozite robit nove veci tak, aby sa “neopakovali”. Jednoznacne k Martinovym piesnam najlepsie vyhovuje Alan, to je jasne ako nic ine. Ostatni pri mozno velkej snahe neboli schopni sa s Goreho demacmi tak skvele popasovat, alebo ich chapanie je uplne ine ako Alanove, vid Exciter. Nerozumiem a nechapem, uz ked si nesedia ludsky, tak nech ho zaplatia ako producenta na pol roka, zmluva, pravnici a nech im tam vlozi to svoje. Zasa sa snazia s inymi ludmi pokracovat ako DM, ale toto nie je DM. Toto je DM2, ktore stratilo iskru a sarm.

smidak101

 27    24. august 2012 o 22:58

Už opravdu nechápu kolikrát se bude toto téma probírat.Vždyť to musí být všem jasný jak to bylo a je.Jinými slovy, všeobecně, ber a nebo nech být současný DM.

bob3

 28    26. august 2012 o 16:03

Nevím proč se vždy přeskakuje Ultra, kde Wilder nemá na svědomí ani notu.