Z denníka The Bravery - 2. časť

Druhý mrazivý týždeň na turné s Depeche Mode strávili The Bravery nielen pravidelným koncertovaním, ale aj návštevami historických lokalít, múzeí a neodmysliteľným večerným posedávaním v krčmách. Praha, Franfurkt, Antwerpy, to sú mestá, kde si to najviac užili. Viac o tom napísal klávesák John Conway.

To, čo sa začalo ako chladné turné sa behom druhého týždňa v Európe oficiálne zmenilo na "F´n Freezing", nakoľko vietor fúkal z ruských končín, kde vládli -50 stupňové mrazy. The Bravery sú teraz známi ako tlupa chalanov, ktorí si na nohy navliekajú tri páry ponožiek a z nosa im visí zamrznutý sopeľ. Prechádzky po pamätihodnostiach sa teraz zmenili na totálny boj s prírodnými podmienkami, ale keď sa dobre zababušíte, tak sa to dá zvládnuť. Tak to bolo v prípade Prahy. Každý bol nadšený z voľného dňa v Prahe a tamojšieho koncertu, no nik nevedel zdôvodniť prečo. Po nespočetných odporúčaniach sme dostali jedinú solídnu informáciu: všetko je tam lacné a pivo je absolútne skvelé. Bolo to presne naopak, ukázalo sa totiž, že mesto vôbec lacné nie je, no na druhej strane je to jedno z najkrajších historických centier, ktoré sme doteraz mali možnosť navštíviť.

Ulice, námestia, celková architektúra a atmosféra "starého sveta", to všetko priam vyrážalo dych. Absencia billboardov a dobrá propagácia väčšiny turistických lokalít boli tiež nezvyčajným estetickým bonusom. Určite sa sem vyberte na vašu ďalšiu romantickú dovolenku. Po prehliadke obdivuhodných súsoší na slávnom Karlovom moste sme náš vychádzkový deň zakončili ponukou typickej českej kuchyne. Objavili sme skvelú reštauráciu(*), ktorá sa nachádzala v podzemí pripomínajúcom obrovskú kamennú jaskyňu, s veľkými krbmi, ktoré nás chránili pred chladom. Ako sme si pochutnávali na guláši a zapíjali ho litrovými krígľami Plzne, tak miestna štvorčlenná ľudová kapela svojou veselou "stolovou" hudbou vypĺňala priestor. Po druhej várke piva sa niektorí z nás odhodlali vyskúšať hru na tamburínu. Prekliate bicie techniky.

Po Prahe sme sa opäť vrátili do nám už známeho Nemecka, ktoré na tomto turné už považujeme za náš druhý domov. Počas tejto návštevy sme si definitívne ujasnili niektoré veci, hamburgery nepochádzajú z Hamburgu, no párky (frankfurters) sú jednoznačne z Frankfurtu. Aspoň si to myslíme. A keď už sme načali túto tému, Erfurt nemá nič spoločné s americkým jedlom rovnakého mena, hoci slovo "erfurters" znie naozaj ľahodne.

Následne sme mali krátke voľno pre našim vystúpením v Antwerpách, v Belgicku, takže niektorí z nás sa rozhodli pre typickú činnosť, vyraziť do mesta, čo to utratiť, potom skočiť na zopár drinkov, potom opäť nepredvídane utratiť nejaké peniaze a následne zbehnúť na ešte viac panákov. Na tomto turné Depeche Mode už dávno zistili, že v stolovom futbale sme mizerní súperi (Martin s Fletchom nás zakaždým nabijú), no v miestom bare boli dvaja týpci, ktorí by im to podľa mňa riadne natreli. Boli to hotoví nindžovia. Alebo kúzelníci. Možno oboje. Ja s Anthonym sme ich vyzvali na zápas s nádejou, že ich porazíme, no oni hrali s takým zápalom a tvrdosťou, že jednému z nich začala krvácať ruka. Inak, Depeche Mode by sa mali mať na pozore, začíname sa zlepšovať. Takisto sa asi štyrikrát stalo, že nám popadali poháre s pivom zo stola na zem (niekedy za Michaelovej asistencie) a rozbili sa. Ako odškodné sme každému v bare zadarmo rozdali polnočné ustrice. Páči sa nám, ako to majú v Antweprách vyriešené. Ráno sme sa samozrejme liečili z našej futbalovej porážky a z opice sa pokúšali dostať belgickými wafflami, mmmmm. Takisto sme navštívili dom maliara Petra Paul Rubensa, a po preštudovaní jeho prác Anthony konečne pochopil, prečo ľudia označujú jeho túžbu po ženách ako "rubenesque" (**).

(*) - U Zlaté Konvice
(**) - tento pojem sa používa pri popisovaní diel Rembranta a hlavne Rubensa, pretože maľovali najmä moletky.