Vždy chceme viac ... (03/2023)

S Davidom o trpezlivosti, tolerancii, ľudskej chamtivosti, ale aj o Andym Fletcherovi, ktorý navždy zostane súčasťou všetkého, čo súvisí s Depeche Mode

Máš 60 a vekom sa mnohí stávajú rozumnejší a trpezlivejší. Máš v sebe viac trpezlivosti?
David: Myslím, že áno, ale zasa nie tak veľa. Je tam akási pomyslená červená čiara. Určite nemám trpezlivosť tráviť čas s ľuďmi, s ktorými v skutočnosti byť nechcem. V tomto prípade postrádam ako trpezlivosť, tak aj toleranciu. To isté platí aj pre môj súkromný život, myslím tým priateľov a iných ľudí, do ktorých nechcem investovať viac času. Ale myslím, že niečo podobné cítia iní ľudia ku mne.

Pretože čas je vzácny?
Nový album poukazuje na skutočnosť, že život je veľmi krátky a čas letí. Čím je človek starší, tak vidí mnoho vecí jasnejšie, napr. moju trpezlivosť a toleranciu. Dokážem lepšie prijať to čo chcem a čo nechcem. A niekedy sa to ľuďom páči, inokedy nie.

Čo z tohto všetkého je obsiahnuté v novom albume?
Komponovanie hudby je veľmi intímna a odhaľujúca záležitosť. Niekedy o sebe prezradíte veľa. Veci, ktoré sa Vám páčia alebo aj nie. Snažím sa to všetko vkladať do spôsobu, akým používam svoj hlas, ktorý pokladám za nástroj. Je v tom radosť a pochybnosť, strach a sila. A často všetko naraz. Keď vystupujem, všetko to ide zo mňa von. Milujem túto slobodu vyjadrovania.

Aké to je, tvoriť hudbu spoločne a vnímať, ako s Vami na ňu publikum reaguje?
Mňa to vždy povzbudzovalo, pretože je to nad rámec všetkého, čo môžeme urobiť sami. Dáva mi to vtedy pocit nádeje, že všetci ľudia sú za jedno, ako aj pocit, že držia spolu. Je to silnejšie, než čokoľvek, čo sa vo svete deje a v takej chvíli môžeme urobiť čokoľvek.

Premýšľal si niekedy o ukončení kariéry?
Cítim, že ten čas sa blíži. Ale vystupovanie milujem, to mi verte. Určite nájdem spôsob, ako v tom pokračovať. Moje telo mi však už nedovolí robiť všetko, čo by som v budúcnosti ešte chcel urobiť, uvedomujem si to. Dúfam však, že než sa tak stane, budem mať k dispozícií dostatok času.

Album "Memento Mori" je o plynúcom čase, lúčení, zomieraní a nádeji, že jedného dňa vystúpame po zlatých schodoch do neba, ako napísal Martin v skladbe "Soul With Me". Odkiaľ prišiel tento nápad, bola v tom nejaká intuícia?
Martin vo svojich textoch ponúka viac nádeje, než ja a som rád, že tomu tak je, aspoň môžem o nádeji spievať. A hoci si tie skladby môžu ľudia interpretovať rôzne, ja v nich počujem práve tú nádej. Potrebujem to. Nádej je niekde tam, v tom stúpaní po zlatých schodoch. Vždy sa sám seba pýtam, prečo si myslím, že niekde tam vonku existuje niečo lepšie?

Máš na mysli život po živote?
Áno, ale prečo tak človek premýšľa? Veď sme dostali do daru túto úžasnú Zem, ľudí ... prečo by po tomto všetkom malo byť ešte niečo lepšie? Príde mi to trochu chamtivé, čo poviete? Je to chamtivé a pritom ľudské. Vždy chceme viac. Vždy toho musí byť viac. Neustále sa to musí zlepšovať. Je to náš neustály boj.

Ako si vlastne predstavuješ život po živote?
Nijako.

Ale pomohli Vám tieto piesne vyrovnať sa so smrťou Andyho Fletchera?
Áno. Album nás zamestnal na dlhé obdobie. Byť na pódiu bez Andyho, poskytovať rozhovory, pózovať pri fotografovaní, videách, cestovanie ... to sme vždy robili spolu, s Fletchom a Martinom, 40 rokov. Dnes je všetko inak, ale taký je život. Život je krásny, no zároveň krutý. Práve vo chvíli, keď máte pocit, že všetko je pod kontrolou, tak sa niečo stane. Stratíte kamaráta alebo si uvedomíte, že všetko pod kontrolou určite nemáte.

Na albume je veľa momentov plných nehy. Ako veľmi ovplyvnila Andyho smrť nahrávanie v Kalifornií?
Nebudem sa pozastavovať nad skutočnosťou, že Andy zomrel krátko predtým, ako sme sa mali opäť všetci stretnúť. S Martinom sme už totiž album nahrávali. Všetky skladby už boli napísané, nahraté v demo podobe, dokonca sme už mali aj názov albumu. Počas nahrávania v Santa Barbare som o tom všetko veľmi často premýšľal. Fletch mi prišiel vždy na rozum, keď som spieval alebo som bol práve v hoteli. Roky sme nahrávanie trávili v hoteli, kúsok od Martinovho domu. Takže som mal pocit, že tam Fletch bol, aj keď nie fyzicky. Stále mi to príde neskutočné, že už tu nie je, no aj tak zostane súčasťou tohto všetkého.

Album teda môže byť poctou Andymu, niečo ako dar.
Keď nahrávame album, tak sa toho deje veľmi veľa, vrátne našich vystúpení a turné. Nikdy však neviete, kedy to bude naposledy. Môj kamarát mi vždy radí: teš sa z toho, čo robíš a vyťaž z toho maximum. Nikto totiž nevie, čo prinesie zajtrajšok.