Vince Clarke: už sme viac ‘papučoví’...

Medzi fanúšikmi Depeche Mode sa nájde stále dosť tých, ktorí priam zbožňujú tvorbu Vincenta Clarka a jeho posledného, rokmi osvedčeného, projektu Erasure. A keďže je Vinceho meno stále spojené aj s Depeche Mode, prečo si nepriblížiť jeho názory na súčasnú hudobnú scénu.

Nazdar Vince
Ako sa ti vedie?

V pohode, a ty?
Nie je to také zlé, ďakujem.

Ako bolo v San Franciscu?
Slnečno, a o tom to celé mesto je.

Dobre, takže môžeme začať... rozbehlo sa vám turné. Bol som na vašom koncerte v Irving Plaza v New Yorku a úžasne som sa bavil. Môžeš mi priblížiť, ako vnímate koncert vy?
Ide to skvele, to vieš.... fakt nás teší, že sa koncerty tak dobre predávajú. Myslím, že reakcie na nové skladby sú viac než skvelé, vzhľadom k tomu, že ich nemali fanúšikovia šancu počuť v rádiu. Je to dobrý pocit, keď vidíš ľudí, ktorí pravidelne chodia na naše koncert:)) Je to také loajálne.

Potom to dodá koncertu tú pravú bujarú energiu...
To je fakt... zbožňujem, keď ľudia spolu s nami spievajú naše piesne, nepoznám lichotivejšiu vec, ako toto.

Pochopiteľne. Čo ma však šokovalo, bol výber skladieb, ako "Brothers&Sisters" a "Hideaway"... už je to pekných pár rokov, čo ste hrali tieto skladby naživo.
To je pravda. Vždy keď vyrazíme na turné, tak niektoré staršie skladby zahráme... je to fakt zábava. Nepamätám sa, kedy sme naposledy hrali na turné "Hideaway". A bolo zaujímavé počúvať originálne štúdiové kópie, takisto aranžmá, ktoré som k tejto skladbe pripravil, a potom ich spolu zmixovať na turné. Nerád sa hrabem v našom katalógu... Samozrejme, vždy ma to poteší, ale v tomto prípade to bolo vážne super, radosť pracovať. Veď, čo sme vlastne urobili... pred začiatkom turné sme sa prostredníctvom našej webovej stránky spýtali fanúšikov, čo by chceli na koncertoch počuť, no a my sme niekoľko tých skladieb zaradili do playlistu.

Myslíš, že po albume coververzií "Other People´s Songs" ide v prípade "Nightbird" o návrat k vašim koreňom, štýlu a zvuku?
Myslím, že práce na tom albume coververzií nám dali skutočne veľa, pretože nás to vyviedlo z akejsi pomyslenej rutiny. Mal som pocit, že sa naše komponovanie stávalo trochu neprirodzené. A išlo zároveň o šancu spracovať aranžmány iných iným spôsobom a vidieť, čo robí s ľuďmi nová melódia, myslím, že nás to donútilo pracovať trochu tvrdšie. A takisto nás to utvrdilo v rozhodnutí nahrať album "Nightbirds" v syntezátorovom zvuku, no s použitím zvukov, ktoré neznejú ako reálne nástroje.

Vašim novým singlom je double-A stranová "Here I Go Impossible Again / All This Time Still Falling Out Of Love". Asi najdlhší názov, aký ste kedy použili.
To máš pravdu:)))

Keby sme sa prehrabali vašim archívom, našli by sme kopec skvelých skladieb, ktoré skončili ako b-strany singlov ako "Dreamlike State" zo singla "Star". Nepremýšľal si niekedy o vydaní kolekcie b-strán?
S tým som si nie istý. Je pravda, že sme túto tému už s našou nahrávacou spoločnosťou rozoberali, bohužiaľ, mimo tohto nového albumu... sme zapletení aj do iných projektov, na ktorých práve teraz pracujeme. Ale myslím, že niekedy by sme s tým mohli vyjsť na trh.

Je jedným z tých projektov, ktoré si spomenul, nahrávanie akustických vecí?
Správne. Pred rokom a pol sme to nahrali v New Yorku. Spolu s ďalšími hudobníkmi... hrali sme s gitaristom Steve Walshom, ktorý mal pod palcom aj hráčov na mandolínu a dvoch bassákov. Všetko sme to zorganizovali dosť narýchlo. V jednom domácom štúdiu. Bola to fakt sranda.

Môžeme očakávať nejaký konkrétny termín vydania?
Myslím, že nahrávacia spoločnosť to má v pláne vydať začiatkom budúceho roka.

Skvelé. Vrátim sa opäť k turné... Z Andyho sa postupne stáva skutočná hudobná ikona, chová sa podľa toho?
No, je zaujímavé ho niekedy sledovať:). Aby som bol presný, som úplne ohromený, ako tvrdo pracuje na pódiu.... na minulom turné mal zranenú nohu, no on aj napriek tomu stále tancoval, a takisto aj na tomto turné, nedá sa zastaviť. Je to proste bionický muž a fakt ma vyčerpáva, keď ho sledujem.

Chápem, bol som myslím na troch koncertoch Erasure a nikdy som nebol sklamaný, myslím, že veľký podiel na tom mala energia, ktorá sálala z Andyho...
Jednoznačne, správne si to pomenoval... je to niečo, čo stále vyvíja. Pamätám si, keď sme začínali, väčšinou len nehybne stál.

Ste elektronická kapela, veľa koncertujete, rovnako ako v 1980-tych rokoch, Phantasmagorical, Entertainment v 1992-om, The Cowboy tour, The Tiny Tour... je niektoré turné, ktoré ti najviac utkvelo v pamäti?
No, možno Phantasmagorical bolo možno najskvelejšie koncertné turné, aký sme kedy urobili, a fakt sme sa na ňom bavili, spolu s tanečníkmi a vokalistami. Fakt sa mi to páčilo, bola to výzva urobiť to turné... ponúklo všetko, čo ste chceli... tak sme to jednoducho urobili. No na druhej strane, mám krásne spomienky na každé turné, ani jedno nebolo zlé... teda možno až na jedno, ktoré bolo trochu iné, keď sme robili predkapelu Duran Duran v 1987-om a prešli sme celou Severnou Amerikou. Hneď na to sme tam urobili vlastnú šnúru, takže sme neboli doma dosť dlho. Vtedy som tam chytil až chorobnú túžbu po domove.

Zvládaš to teraz lepšie?
Ale samozrejme, teraz je to v pohode. A turné už nemáme také dlhé ako vtedy.

K tomuto rád dodám... videl som ťa na koncerte v New Yorku, ako si rappoval v skladbe "Rapture"...
Áno, prepáčte mi to všetci...

To nie, publikum bolo nadšené!
:D No, môj nápad to nebol, s tým prišiel Andy, potreboval nejaký originálny doplnok, aby sa stihol v zákulisí prezliecť.

Ale bolo to úžasné!
Bolo to veľmi vyčerpávajúce.

To si viem predstaviť. V podstate, ty sa zdržuješ mimo stredobodu pozornosti, ale keď sa ti tam podarí dostať, hneď si ťa každý všimne, ako napr. v coververzií Abby v časti koncertu na turné Phantasmagorical Entertainment.
No áno, tam sa dostanem iba vtedy, keď ma donútia :D

Erasure, v porovnaní so svojimi začiatkami, zaznamenali v hudobnom smere obrovský progress. Myslím, že sa dá na to pozrieť z dvoch uhlov, niektorí ľudia majú pocit, že sa hudba Erasure dostatočne nevyvíja, na druhej strane sú ľudia, ktorí majú pocit, že sa vaša hudba zmenila až drasticky. Zhrnuté, trojminútové popové single je niečo, na čom ste mali v 1980-tych rokoch veľký podiel, nechcete teraz skúsiť niečo iné z hudobnej oblasti?
No, to fakt neviem, z určitých dôvodov... čím si starší, a som si istý, že takto to cíti mnoho hudobníkov, komponuješ iným štýlom, myslím to tak, že tvoje komponovanie reflektuje tak trochu tvoj život, vieš, vždy ma zaujímalo komponovanie melódií. Pre nás je pieseň najdôležitejšou súčasťou hudby. Nie elektronika.

Tú vnímate len ako médiu, je tak?
Správne, všetko je to len o melódií. A takisto o štýle produkcie, ktorý sa postupne vyvíja. Nemôžte tomu dopomôcť, ale môžete tomu dodať trochu rafinovanosti. Keď som bol pred pár rokmi v New Yorku, našiel som znovuosvieženie v počúvaní všetkých tých electroclashových záležitostí. Úplne som tomu prepadol, išlo o záležitosti, ktoré sa ma bezprostredne týkali, ale nemyslím si, že by som sa sám do takých vecí pustil. Je to ako... bolo by zložité vracať sa v tvorbe späť. Keď som začínal s komponovaním piesní, tak všetko bolo nové, takže ste nemuseli robiť veci technicky dokonalé, či komplikované.

Pochopiteľne.
Bolo to v štýle, že ste vytvorili melódiu a boli celý bez seba, "Uáu, skomponoval som melódiu!", a to bohato stačilo. Ale vieš ako to teraz chodí, neustále sa rodí more nápadov, jednoducho sa už nemôžeš vrátiť späť a byť zasa ten naivný chalan, to už by šlo o akúsi hanbu.

No rozhodne si skomponoval množstvo melódií a zvukov, ktoré sa vryli do pamäti ľudí, takže asi si na to dosť hrdý. Hlavne keď sa rozhovor zvrtne na tvoje syntezátorové korene popovej hudby, kedy si bol skutočne veľmi mladý... tuším si mal 18, mám pravdu?
Správne.

Tvoja kariéra mám tri hlavné aspekty, tým prvým je samozrejme založenie Depeche Mode na konci 1970-tych rokov, potom Yazoo s Alison Moyet a teraz Erasure. A Erasure je tvoj doteraz najdlhšie fungujúci projekt. Z týchto troch skupín, sú nejaké nahrávky, či albumy, na ktorých si sa podieľal a na ktoré si skutočne hrdý?
No, s Depeche Mode, pred mnohými rokmi... pamätám si, ako pred pár rokmi, nejaká spoločnosť vyrábajúce oblečenie v Spojených štátoch, The Gap, použila... mmm..

"Just Can´t Get Enough"
Áno, "Just Can´t Get Enough"... a to veľmi polichotilo, keď si ľudia stále pamätajú tú melódiu.

Zaiste, ale možno majú na tom podiel aj Depeche Mode, ktorí ju aj po 25-tich rokoch stále hrajú naživo.
To áno, ale som si istý, že s veľkou neochotou.

No to máš tak Vince, keď tú skladbu chcú ľudia stále počuť.
Vďaka, ale to určite nie :D

A máš v mysli zafixovaný nejaký album, či singel, o ktorom môžeš vždy povedať, že je tvojím najobľúbenejším?
No, tak na album "Chorus" som veľmi hrdý. Bol... teda myslím, že znie absolútne odlišne v porovnaní so všetkým, čo sme predtým vyprodukovali, no a samotný nahrávací proces bol takisto veľmi zaujímavý. Vlastne sme tým, čo sme urobili, stanovili akési pravidlá produkčnej techniky, napr. na tento album sme potrebovali sequencer, ktorý sme nikdy predtým nepoužili... vytvárali akordy... a stavali hudbu a individuálnych melódiách a tým sme získavali skutočne vzrušujúci produkt.

Skús sa trochu zmieniť o skladbe "Turns The Love To Anger", v ktorej je jeden zaujímavý moment - keď sa melódia pomaly v polovičnom tempe prelína celou skladbou. Myslíš si, že takéto nahrávanie je ľahšie použitím technológií, alebo je to teraz ešte zložitejšie?
No, samozrejme, rozhodnúť sa dá pre viacero možností, teda, tých možností je s použitím technológie ešte stále nekonečné množstvo. To najhoršie pri nahrávaní je rozhodnúť sa pre niečo konkrétne. Nie je to ako kedysi, keď ste jednoducho niečo nahrali na pásku a bolo to. Vtedy bol problém sa vrátiť v procese späť. Teraz žiadne z rozhodnutí nie je dostatočne pevné. Práve kvôli takýmto situáciam sme si stanovili pravidlá. Ale samozrejme, so softwarovými syntezátormi je hudobný svet ešte fantastickejší, a teraz skutočne otvorený... Niečo takéto by ma pred rokmi vôbec nezaujímalo. Keď som sa sťahoval kedysi do New Yorku, svoje štúdio som si so sebou vziať nemohol, teraz je to iné, mal som svoj laptop, pár mikrofónov, manuály a mohol som pracovať kdekoľvek. Po prvýkrát v mojom živote!

Drastická zmena.
Ale pritom úžasná. A okrem toho, hudobná scéna sa mení brutálne rýchlo, neustále na trh prichádzajú nové inovácie... a vôbec nie sú drahé. To nie, ako keď sa kupovali hardwarové syntezátory, vieš, tie obrovské analógové mašiny. Tieto časy sú skutočne vzrušujúce.

Spomínam si, že v booklete kolekcie najväčších hitov "Pop" si uviedol zoznam nástrojov, ktoré si použil na nahrávaní jednotlivých singlov, čo mi prišlo ako skvelý nápad. Keď už spomíname nové spôsoby tvorby hudby, novej hudby a podobne... čo počúvaš v týchto dňoch?
Počúvam snáď úplne všetko... ale skupina, ktorá ma momentálne zaujíma najviac nesie názov M83.

Aha.
Ale musím povedať, že hudbu mám skutočne rád, a najviac filmovú. Je to zvláštne, počúval som takúto hudbu celý jeden deň a potom, čo som sa vrátil na chvíľu domov a úplne som tomu prepadol, prenasledovala ma úplne všade až som mal pocit, že som naozaj vo filme... mám rád hudbu, ktorá vo vás vyvoláva určité emócie.

No áno, to sa nestáva často, byť až tak veľmi ovplyvnený...
To je jedna vec, čo počúvam, ďalšia skupina, alebo lepšie povedané umelec, ktorého tvorba sa mi veľmi páči, sa volá Mylo.

Súhlasím, vydal skutočne skvelé cd. Vince, naposledy keď si bol v Toronte, tak to bolo len na skok. Máš na toto mesto nejaké spomienky?
Ale áno, celkom sa mi tam páči.... ale cigarety sú tam až absurdne drahé!

No, teraz tomu už tak nie je, pretože sa začali na trhu objavovať pašované cigarety...
To fakt? Inak, počul som, že odštartovala nejaká kampaň, kde na krabičkách sú fotografie vnútorných orgánov ťažkých fajčiarov.

Áno, máme to aj u nás.
Ešte som to nikde nevidel, takže sa na to celkom teším. Ale teda Toronto sa mi páči, mám rád, keď cítim, že niekde naozaj som, mám rád malosť tohto mesta... nemyslím to tak, že by som toto mesto znevažoval, ale je to superupravené mesto... kamkoľvek sa pohneš, rozumieš? Fakt sa mi to páči...

Hrali ste v Massey Hall, čo je skvelé a príjemné miesto. Myslím, že sa tam všetci dobre bavili...
To je pravda, pódiu tam má pre nás prijateľnú veľkosť.

Takisto je tam výborná akustika. Teraz vám predskakujú Elkland. Teším sa na nich v Irvin Plaze.
Sú skvelou malou kapelou a ani sa mi nechce veriť, akí sú mladí. Keď sme hrali... kde to bolo? V Anaheim, myslím, že dvoch z nich nechceli pustiť do haly, pretože neboli plnoletí.

Teda, netušil som, že sú takí mladí.
Nemajú to ľahké a vtedy mali fakt problém sa dostať dnu, vieš, securiťák na nich vybafol, "Ukážky mi vaše legitimácie." A potom nasledovalo, "Je mi ľúto, do vnútra nemôžte!"

No, nič nie je bezproblémové. Ale ich spevák je úžasný. Plný energie.
To áno, je to skutočne dobrý frontman.

Absolútne. Vy teraz máte som sebou dvoch vokalistov a zdá sa, že sa veľmi dobre s vami bavia. Keď ste na turné, tak Erasure pôsobia ako malá rodinka.
Ono to tak aj je. Niekedy sa stane, záleží to od miesta kde koncertujeme, že sme zavretí všetci na jednej toalete. S ľuďmi, s ktorými pracuješ, musíš vedieť vychádzať. A títo dvaja, Anne Marie a Val, oni s nami už boli aj na minulom turné. Dokonca s Val už pracujeme celé roky. Ona je prakticky s nami od našich začiatkov. A to isté sa týka aj nášho štábu, všetci sú už trochu starší, takže nik z nich nie je nejaký "blázonko". Takže každý z nich pozná veľmi dobre svoju úlohu, nie ako keď sme začínali, vtedy bolo všetko bláznivé.

Takže ste na turné už krotkí...
To vieš, už sme viac "papučoví"... :)))

Je ešte toho toľko, čo by som sa ťa opýtal Vince, ale nieto času. Vďaka, že si mi venoval kúsok toho svojho času a prajem úspešný zvyšok turné.
Ďakujem aj ja... nech sa ti darí...

zdroj: internet