VCMG: Electro supergroup!

Ide o spojenie, ktoré oddaní fanúšikovia Depeche Mode považovali za nemožné. Vince Clarke a Martin Gore exkluzívne pre britský The Sun.

Takže, ako ste sa vy dvaja dali vlastne dokopy?
Vince: Počas minulého roka som začal s prácami na techno nahrávke a prišlo mi zaujímavé prizvať niekoho k spolupráci. Takže som sa spojil s Martinom prostredníctvom e-mailu, on súhlasil a tak sme začali spolupracovať.

Martin: Bol som veľmi prekvapený, pretože to prišlo nečakane. No takisto to bolo veľmi vzrušujúce, nakoľko sa o techno zaujímam už veľmi dlho a myšlienka na spoluprácu s Vincem mi prišla veľmi príjemná. Má to ďaleko od klasickej nahrávky Depeche Mode.

Vince: Martina som zaujal aj preto, že som fanúšikom ako syntezátorov, tak aj samotnej elektronickej hudby. No a on sa na techno scéne zasa pohybuje aj ako dj. Práve preto mi prišiel ako úplne správna osoba pre môj projekt.

Aké máte vlastne spomienky na vašu poslednú spoluprácu? Spomeniete si na to vôbec?
Vince: Ja mám problém spomenúť si aj na to, čo som mal dnes ráno na raňajky, takže sotva si spomeniem na niečo z pred 30-tich rokov.

Martin: Mnoho ľudí si myslí, že jeho odchod z kapely skončil veľkou hádkou, no nič také sa nestalo. Jednoducho nám oznámil, že sa chystá odísť, no do konca toho roku s nami pokračoval v práci a dokončil s nami turné. Rozhodol sa, že viac nechce byť súčasťou kapely a my sme to akceptovali. Vince odišiel a my sme pokračovali bez neho. Spoločne sme sa však čas od času vídali a vždy sme si rozumeli.

Sledovali ste aj kariéru jeden druhého?
Martin: To ani nie. Teda, z diaľky tak trochu áno, ale že by sme po sebe sliedili, to vôbec. No online som vždy sledoval, či si Vince kúpil nejaký nový syntezátor.

Vince: Keď sme dokončili tento album, tak sme sa stretli v Londýne na Mute Festivale, pretože Martin tam vystúpil ako dj a ja v rámci Erasure. Následne sme sa stretli pri fotografovaní v Los Angeles a práve teraz v rámci promo kampane. On žije na jednom konci Spojených štátov, v Santa Barbare a ja na tom opačnom, v Maine.
Tento album však robí zaujímavým fakt, že bol pripravený prakticky cez e-maily. Začal som s rytmikou a bassovou linkou, následne k tomu Martin pridal svoje party, to mi odoslal a ja som k tomu mohol opäť niečo pridať. Takto sme si to preposielali až do chvíle, kedy sme mali obaja pocit, že je to kompletné.
Vzrušujúce na tom bolo, že som nikdy netušil, čo mi Martin asi pošle, nakoľko sme nikdy nediskutovali o tom, ako by mala tá ktorá skladba znieť.

Martin: Mali sme k dispozícii iba veľmi voľnú šablónu pre tvorbu techno nahrávok a to podľa mňa dalo tým skladbám určitú identitu.

Tak nám čosi prezraď o tvojom záujme o techno.
Martin: Už zopár rokov fungujem aj ako DJ a keď už niekde hrám, tak práve tento druh hudby. Sledujem techno scénu už od jej začiatkov, od roku 1990. Ale do klubov až tak často nechodím. Zvyknem hrávať tak tri, štyrikrát do roka. Zvyčajne mi zaberie tak 4-5 dní, než zostavím solídny setlist.
Pohrávam sa so skladbami, ktoré spolu fungujú a robím si poznámky. Dať dohromady dj-ský set, to je doslova projekt a ja sa v tomto smere veľmi nerád opakujem, takže preto ide vždy o jedinečnú záležitosť.

Prečo bolo dôležité, aby album neobsahoval žiadne vokály?
Vince: Ľudia sa ma vždy pýtali, "Prečo nenahráš inštrumentálny album?". A ja som si vždy pomyslel, že by to bola nuda. No keď som objavil techno, uvedomil som si, že by som mohol nahrať inštrumentálky a k tomu by to bolo vzrušujúce a emotívne. No a myslím, že práve toto sme v tomto albume zachytili.

Martin, ako zareagovali Dave s Andym, keď si im oznámil, že budeš pracovať s Vincem?
Martin: Fletch bol s Vincem kamarát prakticky od detstva, takže sa veľmi potešil. Nevedel sa našich skladieb dočkať. Počas minulého roka bol na dj-skom turné a neustále nás otravoval, aby sme mu poskytli skladby v predstihu. Neviem, čo si o tom myslí Dave, dokonca som si ani nie istý, či z toho niečo vôbec počul.

No a prečo ste doteraz neohlásili žiadne spoločné vystúpenie?
Vince: No, pretože ani nechceme. Martin je práve uprostred procesu príprav ďalšieho albumu Depeche Mode a ja aktuálne premiestňujem moje štúdia, takže žiadne plány ohľadne živých vystúpení nie sú.

Kto prišiel s tým hadom na obale albumu a jeho samotným názvom?
Martin: Počas prvej diskusie ohľadne názvu projektu a samotného albumu som mal v hlave nápad na "HISS", pretože Vince mi poslal kopec skladieb, ktoré obsahovali biely šum, ktorý nazýval "hiss". A vykľul sa z toho had. No a "SSSS" je vlastne zvuk, ktorý had vydáva.
Síce sme mali z počiatku obavy z hada ako symbolu na obale, nakoľko by to mohlo evokovať, že ide o "rockový" album. No upravili sme to do štýlu kresby z "The Little Prince" ("Malý Princ", Saint-Exupéry) a tak to pôsobí neškodnejšie.

Takže čo myslíte, kúpia si to fanúšikovia Depeche Mode a Erasure alebo po tom siahnu úplne noví fanúšikovia?
Vince: Je to po prvýkrát, čo sme obaja vydali čisto tanečnú nahrávku, takže dúfam, že to pritiahne ako nové publikum, tak aj našich stabilných fanúšikov. Veľmi dobre sa nahrávkam darí na Beatporte, čo je portál orientovaný na tanečnú scénu a to je podľa mňa veľmi dobrá predzvesť.

A ako ste sa zdokonalili osobne vďaka albumu "Ssss"?
Vince: So zvukmi som zašiel omnoho ďalej, než obyčajne zvyknem. Viete, venujem sa hudbe už veľmi dlho, takže som sa začínal opakovať. Na tejto nahrávke sme so zvukmi zašli najďalej, ako sme len mohli a myslím, že sa to jednoznačne prejaví na ďalšom albume Erasure.

No a ako pokračujete s novým albumom Depeche Mode?
Martin: Dokončili sme komponovanie a na konci marca nastupujeme do štúdia. Ten však nevyjde skôr ako na jar 2013.

Vince a čo čaká v najbližšom období teba?
Vince: Momentálne som zapletený do komponovania hudby pre detský animovaný seriál. Všetky tie skladby majú približne 1.5 minúty. Nedávno som sa stretol som samotným animátorom. Viete, ja nedokážem len tak posedávať a nič nerobiť.

Je šanca, že by ste opäť spolupracovali?
Vince: S Martinom by som veľmi rád opäť spolupracoval. Do budúcna mám pripravený koncept jazzového albumu!