VCMG (2012)

VCMG (2012)

Zakladajúci členovia Depeche Mode, Martin Gore a Vince Clarke, nahrali po viac ako troch dekádach ďalší spoločný album.

V takejto situácii sa klišé píše vlastne samé. Tri dekády v popovej hudbe je veľmi dlhý čas, ale keď si po takejto dobe nájdu dvaja ostrieľaní autori synthy scény čas a spoločne sa vrhnú do hudobného projektu, to už je niečo! Realita projektu VCMG je však zdialená romantike a mystériu podobných záležitostí, z ktorých sa často stane smiešna udalosť. Proces vzniku "SSSS" albumu, plného minimal techna a akejsi pyšnej drzosti, bol viacmenej jednoduchý, dokonca sa hodí použiť výraz nedbanlivý.
Názov projektu je poskladaný z iniciálok mien autorov a celá záležitosť vznikla iba vďaka mailovej komunikácii. Nekonali sa žiadne osobné stretnutia, ani telefonáty, či komunikácie cez skype a podobné nástroje. Dokonca neprebiehali žiadne diskusie ani počas procesu nahrávania.

"Stretli sme sa v minulom roku, v máji (2011), na Mute Festivale v Londýne," prezradí Martin, "ale ani vtedy sme sa o tom nerozprávali, skôr sme sa bavili s našimi deťmi."

Nejde však o depresívny príbeh o dvoch popových hviezdach vyrastajúcich oddelene. Ide skôr o to, že sa vlastne nikdy navzájom skutočne nepoznali.

"Ranné časy Depeche Mode, to bol skutočne veľmi krátky čas, a aby som bol úprimný, v tých časoch sme až tak nepracovali, ako pracujeme dnes," pokračuje Martin. "Nepodnikali sme takmer ročné turné. Než kapela dosiahla úspech, tak sme nacvičovali raz za týždeň a tu a tam sme absolvovali zopár vystúpení. V podstate, kým som sa nepripojil ku kapele, tak som Vincenta prakticky nepoznal. To bolo v marci 1980, a o rok neskôr, v auguste 1981 nám Vince oznámil, že z kapely odchádza, hoci samozrejme zotrval až do ukončenia turné k debutového albumu, "Speak & Spell"."

Martin vybudoval z temných Depeche Mode globálny fenomén - v balkánskych krajinách sú dokonca slávnejší, než The Beatles - a Vince presedlal na dve najúspešnejšie "stroje", produkujúce popové skladby, aké kedy v UK existovali - Yazoo a Erasure.
Dnes žije Martin v Santa Barbare a Vince, pre zmenu, v Maine, na severovýchode USA.

"Ľudia mi, ohľadne Vincenta, kladú množstvo otázok, na ktoré bohužiaľ neviem odpovedať," vysvetľuje Martin. "Za tých 30 rokov sme sa veľmi nevídali, ako osobu ho veľmi dobre nepoznám, no keď si pozriete jeho štúdio... je asi jediný, ktorému zopár syntezátorov skutočne závidím."

Vince o techno projekte uvažoval už nejaký čas. Začal s nahrávaním prakticky sám, no prišlo mu zaujímavejšie, keby sa mohol s niekým o nápady podeliť.
"Viem, že sa Martin zaujíma o elektronickú hudbu, rovnako ako ja, takže sa javil ako vhodná osoba do diskusie. Vedel som dokonca, že má skúsenosti s dj-ingom, máme prakticky rovnakú štúdiovú výbavu, takže to dávalo zmysel aj z praktickej stránky."

Vince teda nakoniec nabral odvahu a Martina oslovil. "Po šiestich pivách som dal dohromady e-mail," vysvetľuje. "A myslím, že bol skutočne prekvapený, keď som sa mu ozval."

"Spýtal sa ma, či by som nemal záujem participovať na techno albume, bez akýchkoľvek tlakov, či časových horizontov," zaspomína Martin. "Ak by mi poslal e-mail dnes, nebola by spolupráca možná, nakoľko už chystám piesne pre kapelu a začíname baliť veci do štúdia. Mail mi však prišiel v čase, kedy som mal pred sebou dostatok voľna a prišlo mi to ako niečo, z čoho by mohla vzniknúť slušná zábava, a hlavne niečo iné. Keď sa do niečoho takého pustíte, nemáte šancu zistiť, ako sa to bude vyvíjať. Asi po dvoch skladbách si uvedomíte, "Čo som to urobil?" No už z prvej skladby, ktorú mi Vincent poslal, som mal pocit, že je to zábavné a zaujímavé zároveň. Vedel som, že sme niečo odštartovali."

Celé to teda začalo nápadmi, ktoré Vince poslal Martinovi.
"Obaja sme boli celému procesu veľmi naklonení," pokračuje Martin. "Vlastne som z toho, čo mi poslal, vyhodil nejaké party, ktoré sa mi nepáčili, pridal nové a celé mu to odoslal späť. Následne on vyhodil veci, ktoré sa mu nepozdávali, pridal svoje nápady a poslal mi to opäť. Kým sme dosiahli obojstrannú spokojnosť, tak každá zo skladieb mala tri, či štyri pracovné verzie. Dokonca som po veľmi krátkom čase začal Vincentovi posielať svoje vlastné nápady a kompozície."

Výsledkom tohto spôsobu práce je doslova puntičkárke dielo. Môžete počuť rozmanité zvuky, často izolované, rynčiace okolo konštantných rytmov. "Je to vystavané veľmi organizovane, preto tie skladby pôsobia tak súdržne," ozrejmí Vince. "Vedome som sa pokúsil vytvoriť emócie budovaním zvukového obrazu. Obaja sme sa snažili používať zvuky, ktoré sme dovtedy nikdy nepoužili, jedinečným spôsobom."

Album objavuje temnejšie zvukové teritória, než ktorých bol Vince z času na čas súčasťou. Nájdete na ňom dokonca veci, pri ktorých si samých seba predstavíte o tretej ráno v nejakom zastrčenom klube, obklopený morom drsných tvárí.

"Nie je nič lepšie, než sledovať ľudí tancujúcich na vašu hudbu," povie Vince. "Môj problém tkvie však v tom, že chodím spať o deviatej večer, takže to nikdy neuvidím."


Jednorázová povaha názvov skladieb ako "Skip This Track" a "Spock", k tomu samotný názov albumu - "Ssss", ako aj hadí obal albumu inšpirovaný Vinceho záľubou v syčiacich zvukoch, zvádza udržiavať veci v bezstarostnom a dostupnom stave. "Nemali sme žiaden úmysel nahrať zámerne temný alebo zámerne šťastný album. Chceli sme len vytvoriť skvele znejúci album," dodá Vince.

Vince začal počúvať techno pred pár rokmi, cez portál s tanečnou hudbou, Beatport. "Nikdy som sa o techno, ako také, nezaujímal, no úplne ma dostali spôsoby, akým ľudia používajú syntezátory. Vždy som sa totiž spoliehal na zmenu akordov, čim som v skladbách dosiahol emócie. Uvedomil som si, že s techno záležitosťami môžete vystavať skladbu, nechať jú rásť, rásť, rásť a potom ju utopiť v ničom. Bolo dokonca vzrušujúce, že skladby nebudú mať texty - tento fakt ma skutočne zaujal."

Malo to svoj dôvod: Vince je známy tým, že nikdy nepísal skutočné texty. "V písaní textov skutočne nie som dobrý," priznáva. "Začal som sa jednoducho opakovať."

"Vinceho zaujímal viac tok slov a rytmov, než ich význam," spomenul v jednom interview, z roku 1982, Martin. "Mne záleží na tom, čo hovorím. Ak mám aj dobré zvuky, no nepáči sa mi text, zbavím sa toho."

Vincentov odchod z Depeche Mode bol v tom čase vnímaný ako nepochopiteľný a média okolo tejto udalosti vytvorili doslova mýtus, ktorý vydržal dodnes.
"Vtedy vlastne len prišiel za Andym Fletcherom, keďže boli veľmi dobrí kamaráti už od detstva, a povedal mu, že odchádza," zaspomína si Martin dnes. "Potom zašiel aj za Davidom a oznámil mu to isté. Mne však nepovedal nič, dozvedel som sa to od ostatných!"

Andy Fletcher si v jednom rozhovore zaspomínal, ako Depeche Mode, v ranných časoch, v Basildone prezývali "mäkkýše za synťákmi". "Venovali sme sa hudobne totiž absolútne odlišným veciam," spomína Martin. "Vtedy bol futurizmus na vrchole. Zodpovedal tomu náš imidž, ako aj oblečenie, čím sme si logicky koledovali o problémy."

Dnes je Basildon skloňovaným termínom medzi fanúšikmi Depeche Mode z celého sveta. Amatérskych záberov, na ktorých sa fanúšikovia prechádzajú ulicami, kde vyrastal Dave Gahan, je plný YouTube. "Spomeňte Basildon Južanom a tí by sa prepadli od hanby, ak by priznali, že ich noha niekedy do toho mesta vkročila," napísal Iain Sinclair pre London Orbital, v jednej zo svojich reportáži z ciest po M25-ke.
Môže to vyznievať drsne, ale to rovnako vysvetľuje fakt, ako vnímajú ľudia z Essexu, a mnohí z Basildonu, mesto, ktoré bolo postavené na konci 1940tych rokov, v rámci lánu "New Towns Act". (Keď som Vincentovi spomenul, že som z Juhu, len inštinktívne odpovedal, "Tak potom ste v pohode.")

"Naša rodina sa do Basildonu presťahovala zo South Woodfordu, keď som mal asi 5," povie Vince. "Nebolo tam čo robiť. V čase môjho detstva tam bola len jedna indická reštaurácia a jedna čínska - žiadne kino, prosto nič. Kedysi sa ma niekto spýtal, prečo sa toľko ľudí z Basildonu venovalo práve hudbe. Myslím, že práve to bol ten dôvod. Ak by som sa nepripojil ku kapele, asi by som dodnes pracoval v továrni na jogurty."

Ako už bolo spomenuté, Martin aktuálne sústreďuje svoju pozornosť opäť na Depeche Mode, ktorí sa počas nasledujúcich mesiacov plánujú vrátiť do štúdia. "Na VCMG bolo skvelé práve to, že to bolo zábavné a niečo úplne odlišné," povie. "Ale je dobré sa opäť vrátiť k písanu skladieb. Doslova sa mi žiadalo opäť písať."

Vrátia sa niekedy VCMG?
"Bavili sme sa síce o možnom spoločnom dj-ingu, ale v tomto smere nie sú žiadne konkrétne plány," dodá Vince.

Takže, to je všetko?
"Všetko závisí na našich časových rozvrhoch," povie Martin.

"Ale jednoznačne to bola zábava," dodá Vince. "Bolo to veľmi príjemné, takže prečo si to niekedy nezopakovať?"

© The Stool Pigeon

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa