Svet v chaose

Sonda do súčasného sveta očami Martina a Andyho, v rozhovore pre maďarské stránky origo.hu. O albume "Spirit" sa nedozviete zhola nič, ale možno si aspoň trošku vstúpite do svedomia.

Ak by ste mali možnosť zájsť na pohárik s kýmkoľvek z histórie, koho by ste si vybrali?
Andy: Tých by bolo. Ale prvým by bol asi Churchill. To bol chlap! Whisky, cigary, samozrejme, ale dôležité je, ako ovplyvnil históriu. A potom Elvisa, v mladosti sme ho počúvali, rovnako Franka Sinatru.

Martin: Davida Bowieho. On je môj najväčší idol. Stretol som sa s ním dva alebo trikrát, ale vždy len tak na pol minúty. Nikdy som nemal príležitosť si s ním sadnúť a pozhovárať sa.

A zo súčasnosti?
Andy: Možno s Obamom. Jeho rešpektujem.

Martin: Ja s Donaldom Trumpom. Ale iba preto, aby som mu povedal, "Človeče! Čo to do pekla robíš?!"

Vaša rada pre začínajúceho kapely? Na čo by si mali dať pozor?
Andy: To je dnes príšerne ťažké, veď CD-čka sa prakticky nepredávajú. My sme v tomto mali šťastie. A možno ešte hudobníci zo súčasnej elektronickej scény to majú ľahšie. S rockovou skupinou však prerazíte naozaj veľmi ťažko. Tržby z predaja nahrávok sú skutočne veľmi nízke a z turné takisto. Mladým by som poradil, aby sa sústredili na to najdôležitejšie, na piesne. A aby nikdy neprepadli presvedčeniu, že tá posledná skladba je najlepšia. Treba mať oči otvorené a písať stále lepšie skladby.

Martin: Myslím, že kľúčom k úspechu je prísť s niečím jedinečným. Pozrite, ja počúvam množstvo súčasnej hudby, ale kapely sa vyberajú stále tým istým smerom, dokonca aj speváci. Musia byť jedineční.

Čo myslíte, ako sa za posledné roky zmenil svet?
Andy: Všetko je dnes iné. Obzvlášť v posledných štyroch rokoch. So svetom je to zlé. Vedú sa vojny, všade silnie nacionalizmus, dokonca aj v štátoch ako Francúzsko. A potom tu máme Brexit a samozrejme tie čudné prezidentské voľby v Spojených štátoch.

Martin: Všade vládne chaos. Brexit je čosi príšerné. Akoby narastala požiadavka, aby sa svet rozdelil. To, čo sa deje rozhodne zdravé nie je. Obzvlášť ten nárast rasizmu. Pre ľudstvo sa to nevyvíja dobre.

Váš názor na rozmach smartfónov a sociálnych sietí? Neprekresľujú tvár sveta?
Andy: Áno, šialeným tempom. Každý visí neustále na telefóne, či internete. Je to šialené. Pamätám si na časy, keď mobilné telefóny neboli. S priateľmi som sa stretával častejšie.

Martin: Profil na Facebooku nemám. Smartfóny už sú samozrejmosťou. Som permanentne pripojený a robím to neustále. Ale nepríde mi to zdravé, svetu to nepomôže. Keď prebiehala Arabská jar, tak všetci vraveli, že Facebook zmení svet k lepšiemu, tak sa pozrite, čo sa s ním stalo. Všetko je jednoducho príliš rýchle.

Vaše obľúbené knihy a filmy?
Andy: Neviem, ale čítam rád, Mám aj čítačku, Kindle. Rád čítam americké kriminálne príbehy z 1950 a 1960tych rokov. Hlavne Raymonda Chandlera. Milujem ten jeho čierny humor. Súčasné filmy prakticky nepozerám, preferujem dokumenty.

Martin: Mojím obľúbeným filmom je "My Life Is A Dog", ak ste ho nevideli, tak Vám odporúčam sa po ňom poobzerať. Obľúbenú knihu vybrať neviem. Ale pamätám si na prvú, ktorá sa mi naozaj páčila. Boli to Kafkove poviedky.

Je ťažko prechádzať z turné do normálneho, domáceho života a naopak?
Andy: Ako kapela máme šťastie v tom, že nie sme celebrity. Bez problémov môžem zájsť do pubov, reštaurácii... Ale keď idem na turné, tak je to všetko šialené. Je to drsná zmena, ale ja mám šialenstvo celkom rád. U takých celebrít je celý život jedno veľké šialenstvo. Mne toto rozhodne nechýba.

Martin: Tie dni, keď vyrazíte na turné, rovnako aj keď sa vrátite domov, sú zložité. Akoby ste sa vrátili z cirkusu. Aj terajší príchod do Milána bol pre nás šokom. Zrazu vidíte všetkých fanúšikov, ešte dobre, že na nás nesvietili reflektory. Návrat domov teda bude jednoduchší. V minulosti to bolo naopak. To sme koncertovali aj rok a pol a každý večer poriadali párty. Dnes sa zdržujem doma. Som opäť ženatý, mám 7-mesačnú dcéru, som rád doma.

A ako udržiavate kontakty, keď nie ste spolu na turné, či v štúdiu?
Andy: Sme ako bratia. Keď sme na turné, tak sme spolu neustále každý deň, rok a pol. Ale inak sa kontaktujeme telefonicky. Martin je môj najlepší priateľ od mojich 11tich. No dnes žije v Kalifornii a ja v Londýne. Ale aj s telefonovaním je to zložité, on totiž vstáva práve vtedy, keď ja idem spať.

Martin: Je zdravé, keď sa často stretávame. Skutočne spolu veľa času strávime v štúdiu a na turné. Po tom vždy príde separácia, čo je takisto prospešné.