Súboj dvoch kohútov (2003)

Rok 2003 sa niesol v znamení dvoch sólových projektov, do ktorých sa pustili Martin a Dave. U Martina to nebolo až také prekvapivé, no Davidove aktivity začali v tábore fanúšikov Depeche Mode vzbudzovať menšie obavy a kládli si otázku, či sa ešte niekedy dočkajú ďalšieho albumu kapely.

Celé to odštartoval Martin, vydaním singla "Stardust / Life Is Strange" (14.apríla 2003), za ktorým, o dva týždne, nasledoval jeho druhý album coververzii, "Conterfeit2". A aby toho nebolo málo, album podporil aj siedmymi "intímnymi" koncertami, v rámci krátkeho mini turné, ktoré sa uskutočnilo od 24.apríla do 7.mája 2003. Nechýbala náležitá promo kampaň, množstvo poskytnutných rozhovorov a jesenný dovetok v podobe singla "Loverman" (7.nevember 2003).

Oproti rokom minulým bol Martin zdržanlivejší, diplomatickejší, no napriek tomu sa tu a tam nechal uniesť, padlo zopár vyjadrení na Davidovu adresu, ktoré neskôr viedli k menším nezhodám. Tou často kladenou, v neskorších mesiacoch, bola otázka, či už mal možnosť si vypočuť Davidov sólový album.

"Pred chvíľou som sa o tom bavil s našim manažérom. Už trikrát som sa snažil vyzdvihnúť zásielku od Davida, v ktorej mi album poslal, no zdá sa, že sa niekde na pošte stratila. Vôbec netuším, aké sú Davidove očakávania. Ja napr. nemám s "Counterfeit2" žiadne veľké plány. Skôr by ma prekvapilo, keby bol tento album skutočne úspešný."

Samozrejme, našli sa novinári, ktorí sa radi vŕtali v minulosti a vytiahli z histórie Martinov štýl obliekania v 1980tych rokoch. Padali otázky, že bol alebo nebol homosexuál, ako na jeho vtedajší štýl reagovala rodina a podobne ...

"Myslím, že môj otec to celé odmietal viac, než moja mama. Ale nakoniec, boli to predsa 1980-te roky, vtedy v podstate každý vyzeral divne - vo vzduchu vtedy viselo niečo zábavné. Dodnes si myslím, že ma vtedy každý pokladal za gaya, teda, nie každý, ale mnoho ľudí istotne. Vôbec ma to netrápi. Nikdy som sa vlastnou sexualitou nezaoberal. Vždy som sa cítil absolútne heterosexuálne, so svojou sexualitou som bol vždy spokojný, spokojný som bol aj so svojim štýlom obliekania, neprikladal som tomu žiadnu veľkú dôležitosť. Skôr to bolo dôležité pre ostatných."

Martin v tom čase už býval v Kalifornii, v Santa Barbare, s manželkou Suzanne, dvoma dcérami, Viva-Lee a Ava-Lee, a malým synom Calo Leon, ktorý sa narodil v roku 2002.

"Myslím, že som viedol dva samostatné životy. Boli obdobia, kedy som sa prepol do režimu rockovej hviezdy, ale väčšinu času som trávil doma s rodinou a v Santa Barbare prakticky nikto ani len netušil, kto som. Hrával som futbal, teda soccer, ako to nazývajú v Amerike, trikrát do týždňa a celého pol roka nik z môjho tímu ani len netušil, kto v skutočnosti som. A verte mi, bol to príjemný pocit."

Motívy vzniku svojho druhého albumu vysvetlil nasledovne:
"Ako dieťa som doslova zbožňoval cover nahrávky Bryana Ferryho, takže vďaka tomu sa mi zapáčila myšlienka pre sériu "conterfeit" nahrávok, cez ktoré ľudia môžu nahladnúť do hudobných svetov, ktorými som ovplyvňovaný. Nie je to o tom, že by som chcel nahrať novú verziu skladby preto, aby prežila originál, sú to iba skladby, ktoré mám rád a dotýkajú sa ma na určitej citovej úrovni. Premýšľal som o tom už veľmi dlho, ale s kapelou sme mali príliš veľa záväzkov a rovnako som svoj voľný čas začal viac venovať rodine. Ono je veľmi ťažké skombinovať rodinu a fungovanie v kapele v jej najlepšom období, takže určité veci museli ísť logicky bokom. Keď som minulý rok zistil, že Dave pracuje na vlastných nahrávkach, tak som si uvedomil, že nastal ten správny čas."

Počas Davidovho turné k albumu "Paper Monsters" sa zašiel Martin pozrieť na jedno z jeho vystúpení. Zatiaľ čo Martinovi prišlo divné, že Dave spieval aj množstvo DM skladieb, Dave skonštatoval: "Martin sa prišiel pozrieť na jedno z našich vystúpení v Los Angeles. Dlhšiu dobu som ho predtým nevidel a potom, čo sme sa stretli, a za toto ma asi znenávidí, povedal: 'Mám pocit, akoby som Ťa zrazu nasledoval,' čím ma riadne šokoval, pretože ja som ho nasledoval celé roky."

Očividne to Davida, v tom, čomu sa venoval, veľmi povzbudilo ...

Promo kampaň k vlastnému projektu odštartoval Dave 26.mája 2003, kedy vydal singel "Dirty Sticky Floors / Stand Up / Maybe". Samotný album, "Paper Monsters", sa na trhu objavil 2.júna 2003.

Istý čas sa povrávalo, že Dave oslovil k spolupráci Alana Wildera, aby mu v niektorých skladbách vypomohol s piáno partami, dokonca sa údajne hovorilo aj o produkcii albumu. Iné zdroje uvádzali, že to Alan odmietol kvôli zanepráznenosti, no podľa nasledujúceho Alanovho vyjadrenia sa dá tušiť, že on sám o tom nikdy nepočul:
"Nie som si istý, že by sa Dave ohliadal po mojich tzv. produkčných zručnostiach. Ako viete, k novším veciam od Depeche Mode sa veľmi nevyjadrujem, ale v Davidovom prípade mám skutočnú radosť. Som si ale istý, že tým, že dokázal napísať množstvo vlastných vecí, cíti určité zadosťučinenie a aj tento jeho album je akýmsi indikátorom jeho stavu mysle a vydal sa cestou, ktorú jednoducho miluje."

Samozrejme, že Dave bol, ohľadne svojich prác, omnoho zhovorčivejší, než Martin: "Počas obdobia posledného albumu kapely som nadobudol pocit, že niečo už jednoducho musím urobiť, a že s Depeche Mode to jednoducho možné nebude. Tento album mi pomohol zbaviť sa vlastnej neistoty."

O skladbe "Black And Blue Again" sa vyjadril nasledovne: "S manželkou sme mali veľmi vážnu hádku, tak som odišiel z bytu. Cestou do štúdia to na mňa celé doľahlo a ja som si uvedomil, že ja som ten "zlý". Tá skladba je vlastne o priznaní, že nie som vždy milý. Uvedomil som si, že fungovať vo vzťahu nie je jednoduchá záležitosť a že sa musím zmeniť."

O "Dirty Sticky Floors": "V mojom byte, v Santa Monice, som mal mal obrovské sochy postáv v Čarodejníka z krajiny OZ - Tin Mana a Zbabelého leva. V podstate mi tam po celý čas robili spoločnosť. V jednu noc sa so mnou začali rozprávať a skončilo to tak, že som v podstate zastrelil Tin Mana ... on z nich bol najhorší. Kompletne som prepadol paranoji. Bol som sám, bezmyšlienkovite som sa prechádzal po byte s nabitou 38-čkou za opaskom. Bál som sa aj vlastného tieňa. Dnes sa na tom zabávam, ale vtedy to bolo skutočne ťažké. Každopádne som chcel touto skladbou vyjadriť nezmyselnosť závislosti. Niečo v štýle, pozrite, takto to skončí, s hlavou strčenou v záchodovej mise. A potom sa plazíte po špinavej, lepkavej dlážke, obyčajne po tej Vašej, doma."

Od 5.júna, s prestávkou v septembri, do 30.novembra 2003 strávil Dave na turné. V tom období, 18.júna, vyšiel jeho druhý singel "I Need You / Closer / Breathe". V ten istý mesiac sa Dave stretol s novinárom Gavinom Martinom, ktorý 10 rokov predtým opísal svoje neblahé zážitky zo zákulia turné "Devotional".
"Choval som sa k Tebe agresívne?" spýtal sa Dave. "Spomínam si, ako som si vtedy prečítal, čo si o nás napísal a riadne ma to naštvalo. Ale dnes som rád, že si to urobil. V tej dobe sa objavili ľudia, ako ty, ktorí vraveli, "zabudnite na hudbu, ten chalan je chorý a potrebuje pomoc." V tom čase som však o žiadnu pomoc nestál."

Dave na začiatku turné sršal energiou a nadšením, takže s ochotou odpovedal aj na zvedavé otázky fanúšikov.
Máš zdarma predplatné francúzskeho magazínu Depeche Mode, ktorému ste v podstate ukradli názov?
Dave: "Ja určite nie, ale raz sa nám ozvali a chceli nás fotogratovať. Pre rokmi nám v jednom období hrozila súdna žaloba, keďže sme okopírovali ich názov. Ale čo sme začali byť úspešnejší, tak tú žalobu stiahli, pretože sme im pravdepodobne pomohli zvýšiť predaj. V New Yorku, v obchode kde si kupujem noviny a časopisy, si tento magazín vždy všimnem, možno aj preto, že mi príde smiešne jeho umiestnenie, vedľa magazínu Dom a záhrada.

Je pravda, že Ťa pred pár rokov niekto na toalete požiadal o autogram v momente, keď si močil a ty si sa otočil a pomočil si ho?
Dave: Áno, to je pravda. Ale nespomeniem si, kde to presne bolo. S rozdávaním autogramov nemám až taký veľký problém, ale keď si uľavujete a niekto sa vedľa Vás postaví s papierom a perom v ruke, a ešte do Vás štuchne, tak to už je vážne divné. Inak, ja som mu ten autogram v skutočnosti dal, no počas podpisovania som stále močil, samozrejme som mu pomočil nohy, no ten chalan si to vôbec nevšimol, keďže bol pevne rozhodnutý, že ten podpis odo mňa získa. Asi som mu mal radšej povedať, "ser na to!"."

Postupom času si však Dave uvedomil, že vydať sólový album, bez spájania s Depeche Mode, nie je úplne jednoduché. Či už práve toto bol ten dôvod alebo nie, z nejakého dôvodu akoby začal s Martinom súperiť.
"Či už Martin počul môj album? Volal mi a povedal, "práve som sa vrátil z dovolenky a našiel som si odkaz, že ma Tvoj album čaká na pošte, takže si ho vyzdvihnem, ale prečo Ti volám, nemáš kontakt na dobrého chiropraktika?" Chápem, že píšem nové skladby a spolupracujem s novými muzikantami. Ja som takýmto veciam otvorený a ak bude ďalšia nahrávka Depeche Mode, mal by byť takýmto veciam otvorený aj Martin. Ak však nie je pripravený na tímovú prácu, tak momentálne v tom nevidím žiaden zmysel. Neviem, či som teraz schopný pracovať s Depeche Mode za tých istých podmienok, ako tomu bolo doteraz. To si veľmi nemyslím. Mal by som mať svoje slovo, mali by ma počúvať, dať mi pocit, že moje nápady sú rovnako dôležité, ako Martinove. Poslal som Martinovi môj album, ale ten jeho som si musel vypýtať. Martin mi povedal, "Poviem manažérovi, nech Ti ho pošle." Ja na to, "to o to musíš požiadať Tvojho manažéra? Pohni zadkom, zabal ho do balíka a pošli mi ho, ty arogantný parchant!"

A bolo to ešte horšie. Postupom času reagoval Dave až neuveriteľne podráždene a útlocitne. "Nie som tu na to, aby som súdil Martina Gorea. Nie som jeho marioneta. Ak mi bude Martin ochotný dať to, čo som dal ja jeho skladbám za celé tie roky, potom môžeme spolupracovať. Teraz mám sólový album ..."

Keď však dostal otázku, ako by mala podľa neho vyzerať ideálna spolupráca s Martinom a Davidom, odpovedal: "Pozrite, nateraz nemá kapela žiadne plány, chápete? Stačí? A Andy aj tak nerobí v štúdiu nič, veď to vedia aj fanúšikovia. Hudobne v kapele neprispel ničím od obdobia "A Broken Frame". Bolo to vždy o Alanovi, Martinovi a mne. Alan z kapely odišiel, takže to stojí na Martinovi a mne. Nemienim sa ale starať o Depeche Mode len preto, že si kapela vybudovala veľké meno. Prípadný nový album ma musí naplniť entuziazmom. Musí vychádzať z našich sŕdc. V tejto chvíli mi však kladenie takýchto otázok príde až urážlivé. Pracujem so super kapelou ... "

A keď niekto našiel odvahu spýtať sa na Alana ...
"Alan z kapely odišiel pred desiatimi rokmi. Mali by ste sa s tým už zmieriť. Nedávno som sa s ním stretol, darí sa mu, žije s maželkou a deťmi na vidieku a hudbu tvorí pod pseudonymom Recoil. Bol sa pozrieť na môj londýnsky koncert. Predtým som sa s ním nerozprával dva roky. Ja sa dnes venujem niečomu inému a teším sa z toho!"

Niekedy média reagovali rovnako drzo, ako on, takže sa objavovali poznámky ako "urazená diva", jeho texty porovnávali s Martinom a vždy bolo cítiť posmešky v štýle "klíše postihnuté rýmami". Na druhej strane, často to bola jeho chyba. Došlo to až tak ďaleho, že plánovaný 20 minutový rozhovor pre rakúsku televíziu skrátili na 10, a nakoniec bol prerušený, pretože mal Dave veľmi zlú náladu.

Martin spočiatku mlčal, zato Fletch vrátil úder: "Dave rozpráva nezmysly. Práve vydal svoj prvý sólový album, na ktorý je, z dobrého dôvodu, naozaj hrdý. V podstate sa teraz vznáša v oblakoch. V samotnej podstate však vie, že Martin je hlavný skladateľ. Martinove skladby a Davidov hlas - to sú Depeche Mode."

Dave však trval na svojom: "Ak ste však v štúdiu, máte nápad a osoba, s ktorou spolupracujete, sa neobťažuje ani vziať do rúk gitaru, potom to veľmi zábavné nie je. Potom máte pocit, že tam len strácate čas. Pokiaľ Martin nebude otvorený rovnako k mojim skladbám, nebudem z jeho strany cítiť podporu a nebude pristupovať k mojim skladbám rovnakým spôsobom, ako k jeho vlastným, dovtedy nemá zmysel uvažovať o ďalšom albume Depeche Mode. A viete čo? Momentálne mi to je vážne jedno."

zdroj: depechemodebiographie.de