“Street Fighting Man” novej generácie

David Gahan v krátkom rozhovore pre francúzske rádio RTL2 nielen o revolúcii, ale aj o albume "Spirit".

Čo nám môžeš povedať o skladbe "Where´s The Revolution"?
Tú napísal Martin. Vlastne všetky skladby albumu boli napísané už pred rokom a pol. Obaja sme si pri písaní skladieb boli vedomí, čo sa deje vo svete okolo nás. Veľa sa spomínala revolúcia, obzvlášť v Amerike, dokonca Bernie Sanders počas kampane spomínal revolúciu takmer permanentne. My sme sa zasa pri nahrávaní v Santa Barbare veľmi často bavili o Brexite, spolu s producentom Jamesom Fordom a zvukovým inžinierom Jimmym Robertsonom, obaja sú Angličania. Uvažovali sme o tom, čo sa to v Británii vlastne deje. Viete, ja už 26 rokov žijem v Spojených štátoch a Martin žije v Kalifornii. My sme s dianím v Británii spojenie nemali, oni áno.
Dokonca aj niektorí z mojich priateľov a príbuzných hlasovali za Brexit a ja som uvažoval prečo. Veľa ľudí na to odpovedať nevie. Ale, oni majú strach, preto tak volili! Jednoducho im niečo nahovorili, ale to nemusela byť nutne pravda ... Viete, keď ľudí ovládne strach, tak zareagujú. A niekedy práve zo strachu urobia zlé rozhodnutia, aspoň ja mám takú skúsenosť. Vždy, keď som sa v živote niečoho bál, rozhodol som sa nesprávne.

Zapochyboval si v určitom momente? Myslím, pokiaľ šlo o to, výjsť na pódium a spievať o revolúcii?
Jedna z prvých vecí, ktoré som si všimol v momente, keď nám Martin prehral demo tejto skladby, bola skutočnosť, že Martin tomu naozaj verí a tak som sa musel k tej párty pridať ... alebo som to mohol odmietnuť. Sám seba som sa pýtal, či to mám na seba prevziať, či mám byť ten, kto má spievať niečo ako "Street Fighting Man" od Rolling Stones, pretože náš singel k takým skladbám patrí ... viete, ja som ten, kto to spieva a toto nie je moja sólová nahrávka. Veľa sme sa o tom v súkromí rozprávali a cestu k tejto nahrávke vlastne vydláždili sklamania z politikov, ako aj politici sami. Trik bol práve v tom, urobiť z toho skladbu Depeche Mode!

A v tom momente sa objavil James Ford...
Presne tak. On sa pokúsil sprodukovať 11 alebo 12 skladieb, ktoré budú na albume navzájom fungovať a ktoré vás budú celým albumom viesť ... úplne na začiatku sme pracovali so skladbou "Going Backwards", ktorá vlastne udáva tón albumu. A veľmi skoro som pochopil, že práve táto skladba musí byť na albume prvá. Už v prvej skladbe sa Vám snažíme naznačiť, že sa vraciame, ako ľudia, späť a následne zaznejú príbehy, ktoré Vám povedia, prečo sa tak deje ...

Ak sa "Spirit" pokúša vo veľkej miere hovoriť o aktuálnej situácii vo svete, akí ste vy sami vlastne občania?
Ja som veľmi nutkavá osobnosť. Ak ma napadne, že by som rád niečo urobil, obyčajne to aj urobím! Samozrejme, potom za to nesiem dôsledky. A takto to má byť aj u iných, každý musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí. Viete, v Anglicku bol pomer medzi tými, čo chceli Úniu opustiť a tých, ktorí chceli zostať, veľmi tesný. A ak sa tých ľudí spýtate, prečo chcú z Únie odísť, tak Vám toho veľa nepovedia, zistíte, že nie sú veľmi informovaní. To mi pripomína jednu reláciu v TV, kde sa ľudí na ulici pýtali "Kde leží Európska Únia?" Jedna mladá žena na to ani nedokázala odpovedať. Keď sa jej v zápätí spýtali, či hlasovala za Brexit, povedala že áno. A keď sa spýtali na dôvod, zaznelo, "Pretože môj priateľ povedal ... " A takto sa to asi vo všeobecnosti stalo.

V konečnom dôsledku to má súvis aj so sociálnymi sieťami, nie?
Ale áno. Prečítate si len titulok, ale po zdroji už nepátrate ... Jednoducho to zoberiete ako fakt. Jimmy, môj syn mi povedal, že kontrolovať zdroje nestačí. "Viem, že čítaš The New York Times, ale predplatil som si The Atlantic, aby si mal tie isté správy, ale z iného uhla pohľadu..." A je fájn si tie isté správy prečítať inak. Ale nejde tu o žiadnu absurdnú perspektívu. Každý deň je to šialenejšie. A k šialenstvu budeme ešte bližšie, pretože dnes je už všetko extrémne.

"Spirit" je textovo bohatý album, vyzýva k revolúcii, no takisto má skvelú zvukovú produkciu, o ktorú sa postarat James Ford, ktorý bol vlastne Vašou prvou voľbou, vďaka tvojej dcére ...
James Ford bol na mojom zozname producentov na prvom mieste. Moja dcéra, Stella Rose, je totiž veľkou fanynkou Florence And The Machine, takže som ju dosť často počúval a uvedomil si, že jej nahrávky sú skutočne veľmi silné a pritom človek stále počul čistú pieseň, všetky melódie, hlasy, to nie je jednoduché urobiť. "Spirit" sa nie ľahko počúva, čo je na druhej strane dobre, mám rád nahrávky, ktoré nie je ľahké počúvať ... Nick Cave, Leonard Cohen, Billie Holiday ... týchto interpretov nie je ľahké počúvať, no pohnú Vami, niečo pri nich cítite. To som sa snažil dosiahnuť aj o svojim hlasom, chcel som sa s ním dostať skladbe pod kožu, do vnútra melódie, aby som vlastne tú skladbu celú precítil. Skladbu "Worst Crime", ktorá pojednáva o smútku z rasizmu, som sa snažil spievať tak, akoby som počúval skladbu od Billie Holiday.