Rox Box (1986)

Než sa Ray Cokes, začiatkom 1990-tych rokov, udomácnil v MTV Europe, fungoval aj ako moderátor v belgickej televízií RTBF, kde v relácií Rox Box, v roku 1986, vyspovedal aj Andyho a Alana z Depeche Mode.

Ray Cokes: Andy a Alan, vitajte v našej relácií Rox-Box a vďaka, že ste sa na nás našli čas. Množstvo kapiel dnes predstiera, že sú to "európske kapely" a dnes patria Depeche Mode ku kapelám, ktoré zažívajú na Starom kontinente ohromný úspech. Takže ako to je, vnímate sami seba ako nefalšovanú európsku kapelu?
Alan Wilder: Myslím, že áno. Naša hudba napr. ... tá znie viac európsky, než americky. A aktuálne máme ďaleko väčší úspech v niektorých európskych regiónoch než v Anglicku. Teda hlavne v Nemecku, Francúzsku a v Škandinávií. Takisto v týchto krajinách omnoho viac koncertujeme, dokonca ja nahrávame. Veľa sme nahrávali napr. v Nemecku, takže áno, v Európe trávime omnoho viac času.

Aký je to pocit, byť Angličanom, žiť na ostrove a zároveň byť akýmsi európskym ideálom? Nie je to trochu romantická predstava?
Andy Fletcher: Mne to príde v pohode a dokonca je tu príjemnejšie počasie. Deje sa to? Deje! A momentálne mi príde Anglicko tak trochu izolované. A takisto nemám pocit, že v Anglicku vládne presvedčenie, že chceme byť súčasťou Európy.

Od samého začiatku fungujete pod vydavateľstvom Mute. Mali ste za ten čas potrebu alebo skôr túžbu prejsť pod krídla nadnárodnej nahrávacej spoločnosti?
Alan: Ani nie. Za ten čas sme možno natrafili na jednu, či dve nevýhody nezávislého vydavateľstva, ale myslím, že to má viacero výhod a myslím, že to nebude prisilné vyhlásenie, keď poviem, že ak by to bolo inak, tak by sme tu dnes už neboli. Veľké nahrávacie spoločnosti by nás úž dávno vyžmýkali. V Mute máme umožnené napredovať a rásť vlastným tempom a spôsobom a takisto máme nad vecami väčšiu kontrolu. V podstate sa dá povedať, že máme pod kontrolou všetko, či už ide o naše videoklipy, marketingové záležitosti, grafiku ... my sme v Mute v podstate spokojní.

Ľudia, a hlavne médiá dnes vo veľkom hovoria o nezávislosti. "Indies" sú vraj jedna veľká šťastná rodina, ale máte pocit, že máte niečo spoločné s kapelami ako The Mission, či Skeletal Family a inými?
Andy: Podľa mňa to nie je žiadna veľká šťastná rodina. Ale popravde, my nie sme v žiadnom kontakte s inými vydavateľstvami, ani so žiadnymi "indie" kapelami.

Alan: My máme problém byť v kontakte s inými kapelami v Mute, nieto ešte z iných vydavateľstiev.

Andy: Pred pár dňami som nad tým premýšľal a uvedomil si, že dnes prichádza z rôznych vydavateľstiev viacero ponúk. Ono by to bolo všetko asi ďaleko lepšie, ak by vydavateľstvá dnes viac spolupracovali.

Alan: Takýto postoj si však vyžaduje tak trochu spoločný základ. Aktuálne tu nie je žiadna veľká elektronická scéna, vlastne elektronická scéna nikdy ani veľká nebola.

Andy: Áno, na popovej scéne sa skôr využívajú systémy. V rebríčkoch je veľa nahrávok, ktoré sú elekronické, no zvukovo sú upravené tak, že znejú akoby elektronickými vôbec neboli. Neviem, či ma dobre chápete, ale napr. väčšina tých diskotékových záležitostí v rebríčkoch sú čisto elektronické skladby. Ale nikdy sa to tak neprezentuje.

Alan: Tej čistej elektroniky je tam veľmi málo. Myslím takej, ktoré kombinuje zaujímavé zvuky s melódiami. Väčšinou ide o jeden opakujúci sa disko rytmus. Ale elektronickej hudby so skutočným rozsahom, pokiaľ ide o zvuky a melódie, takej tam veľa nenájdete.

Nepremýšľali ste o tom, že by ste urobili nejaký album, či singel, na ktorom by ste sa úplne vyhli elektronike?
Andy: Myslíš tak, že by sme to nahrali na bežných nástrojoch, bez elektroniky? Ale my sme zopár takých vecí už urobili, máme na konte zopár akustických vecí, ktoré vyšli na b-stranách singlov. My sa neriadime žiadnymi pravidlami, vieme nahrať skladby akýmikoľvek spôsobmi.

Alan: Presne. My sa nevyhýbame žiadnym nástrojom. Takto hlúpo neuvažujeme. S radosťou začlením do skladby akýkoľvek zvuk, ktorý sa k nej hodí, prípadne vyhovuje jej nálade, či atmosfére. Nijako sa neobmedzujeme. Pri elektronike zostávame jednoducho preto, že nie je veľa kapiel, ktoré sa tomu venujú ako my a máme pocit, že v tomto smere máme čo povedať.

Je to naša značka, ochranná známka. Ono to znie možno strochu riskantne, ale je to tak. Jednoducho aj to je jeden z dôvodov, prečo sme elektronike stále verní.