Prepis kola otázok a odpovedí z berlínskeho "selected" eventu, ktorého sa zúčastnili Daniel Miller, Gareth Jones a Alan Wilder.

pozn. preklad z odposluchu. za nepresnosti sa tradične ospravedlňujem. za pomoc pri prepise nezruzumiteľných výrazov ďakujem môjmu lektorovi angličtiny :) Ohľadne nahrávania "Somebody" koluje taká legenda... je pravda, že ju Martin naspieval nahý? Alan: No čo, Gareth, je to pravda? Gareth v tej miestnosti nebol, takže to nemôže vedieť. Ale ja odpoveď poznám. Ale skúsme ísť na to inak. Myslím Gareth, že ty si bol na poschodí... skúsiš nám objasniť, ako sa zvuk odtiaľto zdola dostal hore k tebe? Gareth: Čo si pamätám, tak Martin s Alanom hrali tú skladbu tu dolu, piáno a vokály, no a my ostatní sme boli tamto hore, kde bola miestnosť s počítačmi. Lenže nám sa tieto staré priestory veľmi páčili, takže sme poprosili ľudí zo štúdia, aby nám tam do toho rohu natiahli káble. Nie je z toho žiadne video, pretože to bolo v 80-tych rokoch, ale pamätám si Martinove slová: "Asi by som si k tomu mal zovliecť šaty..." To, čo ste dnes odohrali, aj vydáte?... myslím CD alebo mp3... Daniel: (k Alanovi)... za nahrávaciu spoločnosť ti poviem... ja ťa zabijem, ako obyčajne. No, ale dnešný večer nenahrávame, som si však istý, že to niekto za nás urobil, takže, naložte s tým ako len chcete. Počuli sme množstvo príbehov o nahrávaní zvukov v týchto priestoroch.. chcem sa spýtať na efekty typické pre 80-te roky, neobvyklé zvuky, postupy... (otázka bola pre prítomných nezrozumiteľná, zaznela teda v nemčine...) Alan: Takže, otázka je o spôsoboch nahrávania v tej dobe v porovnaní s dnešnými možnosťami. Keď sa pozriete na pódium, tak sami vidíte, že Gareth s Danielom používajú skutočne najmodernejšie nástroje pre tvorbu efektov, veľmi rýchlym a jednoduchým spôsobom... proste digitálna technológia. Vtedy sme boli veľmi limitovaní a aj keď sme už mali k dispozícii niečo z digitálnej technológie, čo sa začalo pomaly objavovať, sample a podobne, aj tak sme sa museli spoľahnúť sami na seba a objavovať, je tak Gareth? A Gareth prišiel s nápadom prehnať syntezátorové zvuky cez zosilňovače a nahrať to opäť na pásku aj so zvukom zosilňovača, gitarového inak, ako aj so zvukom miestnosti, hlavne tejto, prípadne tej, ktorá bola práve k dispozícii. No a potom sme všetky tieto kombinácie nahrali na pásku. Niektoré z nich ste zrejme dnes počuli, pretože to, čo zachytíte na pásku je vlastne nesmrteľné. Otázka smerovaná na návrat Alan k Depeche Mode... Moderátorka odmietla otázku preložiť, Alan evidentne v rozpakoch, Daniel sa tiež zatváril čudne ... Chcem vysloviť poďakovanie, vlastne za nás všetkých, za všetku tú skvelú hudbu, ktorú si robil v 80-tych rokoch. Oceňujem inšpiráciu všetkými tými špeciálnymi efektmi, postupmi a ďalšími skvelými vecami. Chcem sa ťa spýtať na to obdobie, môžeš nám povedať, kde ste sa v rokoch 1983-1984 pohybovali, kde si žili, kam ste chodili za zábavou, ako ste ju vnímali... na dvd ste spomenuli niečo o "leather" kluboch. Môžete k tomu niečo povedať, pretože dnes je to už všetko preč, všade sú nové budovy, ktoré už o tých časoch veľa nevypovedajú. Daniel: No, jasné, že to vyzeralo trochu inak. Hneď vedľa štúdia stál múr, oproti cez ulicu bola holá pláň, táborili tam hippisáci, neskôr to využíval cirkus. Jasné, že to bolo vtedy iné, ako dnes, atmosféra tu vládla úplne iná. V tom čase Gareth v Berlíne žil, mal tu byt, ostatní bývali v hoteli Intercontinental na Budapeste Strasse. Na párty sme vtedy veľmi nezvykli chodiť, pretože sme pracovali skutočne tvrdo, no raz za čas sme vyrazili do ulíc ... v krčmách sme okúsili jedlo, ktoré sme dovtedy nepoznali, napr. smažený "camembert" (syr). Takže odvtedy, vždy keď sme končili v skorých ranných hodinách, sme hľadali miesto, kde podávali ten smažený camembert, to bol v tom čase pre nás najväčší pôžitok. Alan, ty si bol v tom čase v skupine nováčikom a skomponoval si dve skladby, je tak? Ako si k tomu Martina presvedčil, aby sa dostali na album? Alan: Martin s tým nemal problém. Ja som mal pocit, že musím písať. Ale neskôr som zistil, že skladanie popových skladieb mi veľmi nejde, tak som sa viac ponoril do zvukov, produkcie a celej kreatívnej atmosféry a zistil, že mi to ide lepšie. Ale vtedy som mal pocit, že niečím musím prispieť, tak som sa o pár pokúsil. Ale bol to zaujímavý album, pretože povaha tých piesní bola úplne odlišná v porovnaní s tým, čo sme robili predtým, hlavne tie, čo napísal Martin. Vtedy sa písali skladby o globálnych problémoch, chceli sme tomu prispôsobiť zvuk... myslím, že Emulator sa objavil práve v tej dobe alebo Synclavier? A samplovanie bola vtedy vážne veľká vec. Pohybovali sme sa po tunajšom okolí, aj v Anglicku, v Shoreditch (Londýn), Gareth priniesol taký malý kazeťák, ako sa volal Gareth? Stela Vox... ním sme zachytávali všetko, čo sme objavili, s veľkým nadšením... mali sme na ušiach obrovské slúchadlá. No a potom sme to priviezli do štúdia a prehrali to do Synclaviera. Daniel bol totiž jeden z prvých, kto tú obrovskú vec vlastnil ... "bastard", tak ju volal. Každú chvíľu to bolo pokazené, no z času na čas to fungovalo a vtedy to bol naozaj mocný nástoj a mnohé zo zvukov, ktoré ste dnes počuli boli vytvorené práve so Synclavierom. Takže to nahrávanie urobilo album skutočne zaujímavým. Boli ste v tom čase aj vo Východnom Nemecku? Alan: V tom čase sme do Východného Nemecka nešli. Tam sem sa dostali až myslím v roku 1988, kedy sme tam odohrali jeden koncert. Bolo to skvelé, nadšený dav, kopec ľudí vonku, dokonca aj policajti si vyzliekli uniformy a snažili sa dostať do haly. Bola to vážne zaujímavá doba a myslím, že je zaujímavé sledovať, aký vplyv nechali kapely ako tá naša, vo východnej časti a je dobré, že sme si tam fanúšikov udržali. Na ktorý DM album si najviac hrdý a prečo? Alan: Mám rád všetky albumy, každý z iného dôvodu. Môj najobľúbenejší je "Songs Of Faith And Devotion, myslím, že sme na ňom odviedli najzaujímavejšiu a najkomplexnejšiu prácu, hoci to bolo to najťažšie nahrávanie zo všetkých. Ale hovorí sa, že najzložitejšie veci prinášajú najlepšiu kreativitu a myslím, že to platí aj v prípade tohto albumu. Ale takisto mám rád "Black Celebration", to bol posledný album, ktorý sme nahrali v tomto štúdiu a myslím, že aj ten album je z mnohých dôvodov takisto veľmi zaujímavý. A to je všetko... tu by sme to prerušili, pretože nás čaká toho dnes ešte viac... Ďakujem Danielovi a Garethovi... nikdy neviete, možno ich ešte niekedy na tomto turné uvidíme...