Prey / Allelujah (2008)

Hm, dosť nadčasový rozhovor… Kto vie, ako to Miša vidí dnes… K tomu neskoršia Martinova “ETERNAL” a sme tam, kde sme nechceli… Ostane po nás len akýsi “spirit” uviaznutý kdesi v “medzipriestore”... A v diaľke bude znieť:
“And the spirit of love
is rising within me
talking to you now
telling you clearly
the fire still burns.

I ́m talking to you now
the fire still burns
whatever you do now you ́ve got to give love
the world still turns”

Len ako tie záverečné verše poňať... To bude priam “Hamletova dilema”...

Souhra náhod či osud…Neuvěřitelné, nadčasové otázky…Rok 2008 a právě tento rok jsem objevila a začala sledovat stránky dm.cz a dm.sk…V době nahrávání alba SOTU…
Temná, ale zároveň podmanivá skladba Allelujah, když se hlouběji zaposlouchám slyším tam samply z alba SOFAD ♫♫♫

ano, v Allelujah aj laicke ucho dm fanusika musi pocut sample z In your room a outra Judas ... ono, SOFAD, ale aj Violator, to je vrchol Alanovej prace v DM, tam musel vytvorit priam neuveritelnu databanku samplov ... a tie sa objavili aj v naslednej tvorbe projektu Recoil ...

Každopádne, s Alanom, resp. s albumami RECOIL som naposledy prežil asi niečo, čo môžme nazvať dokonalý hudobný aj emočný zážitok… Potom prišli len také malé záblesky… Dobré, svieže platne, ale ALAN je ALAN… To už len konštatujem ako fakt, ktorý nezmením a ani nemám mokré sny o tom, že by sa ešte raz jeho meno aktívne spojilo s tvorbou DM. Ani si to neželám, ani si to nepredstavujem. Ako viaceré veci v živote… ... :(

Pre mna su Alanove albumy tiez nieco vynimocne hlavne kvoli zvuku a samplom, ktore pouziva genialne. Tiez si nerobim iluzie uz par rokov ze by sa nieco zmenilo v jeho zanieteni pre hudbu, len by som bol velmi rad keby vydal katalog vsetkych svojich albumov aj so singlami v nejakom krasnom minimalistickom baleni. Ta moja zbierka je taka prehistoricka - rozne vydania v roznom stave mam CD od roznych vydavatelstiev a pod.
Ked vysiel Subhuman tak som si hned kupil rozsirenu verziu a fical som na tych klipoch a redukovanej verzii albumu a remixoch dlhu dobu. Niekedy az “lutujem” ze ma Alan naucil vnimat hudbu uplne inak a od kazdej skladby /albumu inych interpretov ocakavam vymakane aranzmany, zvuky, melodie, mate to takto aj vy? Hlavne ked sa casto vravi ze v jednoduchosti je krasa v hudbe to u mna vdaka Alanovi neplati, jedine jeho skladby ked pocuvam tak ma vobec nenapada kde by som este aky zvuk dal / vylepsil :D u inych interpretov to nie je problem

Hm, milý Lojzo, ja si pamätám, ako som v rukách držal v r. 1997 úplne horúce “CD” od Recoil : Unsound Methods a zároveň od DM “ULTRA”... Ku cti skupine DM slúži, že “cover albumu” bol fakt pôsobivý, čo sa predtým o SOFADE asi nemohlo povedať... A pritom “covers of singles during Devotionals times” boli neskutočne príťažlivé... Pomaly viac ako baby (žiadnu som vtedy nemal, to asi preto a dúfam, že ma nik neobviní z fetišizmu… ha ha ha) ...
Ale to Alanove dielo bolo fakt po každej stránke prepracované, resp. prepracovanejšie ako to depešácke a ja som vďake nemu prešiel na inú úroveň počúvania, o ktorej som ani netušil a v tých časoch už ani neveril… Stále to opakujem dookola, ale ja som mal v tých časoch už pocit, že som dosiahol vrchol svojej hĺbky počúvania, čo znie paradoxne, skôr by som mal použiť prirovnanie “dno svojej hĺbky”, ale s príchodom sólovej tvorby Alana sa mi otvorili nové dvierka do “hudobného neba” a neskôr, keď vydal ešte lepší (teraz myslím po umeleckej stránke) album “LIQUID” , tak som bol v “siedmom nebi”... Fakt som si myslel, že Alan (ne)priamo vyburcuje DM k lepšiemu výkonu, ale s príchodom albumu “EXCITER” (už len ten “cover” bol iba solídny) som pochopil, že skupina, ktorú som tak mal rád, sa mi začína vzďaľovať... Ale nakoniec si ma počkala… Len neviem, či sa oplatilo čakať... Ale to je iný príbeh…
A keďže za posledný rok nebola u mňa núdza na rôzne nehody, jednou z nich bola aj tá, že sa mi pri sťahovaní v rukách rozpadla krabica s hudobnými nosičmi a na tvrdú, betónovú zem ako prvé dopadli práve “Alanove disky”... :(

Ved to ze ked vysiel Unsound Methods, uplne mi to rozhodilo kocky :D Cakal som na 50% nieco podobne ako Hydrology, ze popocuvam a dobre…ale toto bola pecka. Dodnes si pamatam ako som v RockFM radiu pocuval relaciu asi Pyramida s Jurajom Curnym a tam pustal skoro cely singel Faith Healer a cele to bolo “prelozene” komentarom samotneho Alana. To ako hovoril o procese mixovania to bolo neskutocne, aj ked technickym veciam nerozumiem rozpraval o tom tak ze som pochopil ze ma inovatorsky sposob prace so zvukom. A velkym plusom pre mna bolo tiez ze uvodny singel bol naspievany D.McCarthym z Nitzer Ebb na ktorych som tiez hudobne vyrastal Vlastne som vyrastal na vsetkom co Juraj Curny hral v RockFM

TOMY: (...Ku cti skupine DM slúži, že “cover albumu” bol fakt pôsobivý, čo sa predtým o SOFADE asi nemohlo povedať...) Psssst toto nemozes tu tak verejne pisat a o albume SOFAD uz vobec

Tiez mam taky nazor ze obal ULTRY je lepsi, inak s EXCITERom to mame podobne, od tohto albumu som DM prestal sledovat a znovu ma dostali albumom PTA (mimochodom tiez vyborny obal/grafika pre mna).

Alanovu tvorbu (vrátane hydrology) som pochopil až po dlhych rokoch ked som prepadol vinylu, zainvestoval niečo do trochu lepšieho zvuku a spravil si svoju “man cave”
poriadne to vypeckovat, zhasnut svetla, zavriet oči, do ruky max nejaký koňak a je to doslova emočná nirvána.

je mi jasné, že to nieje hudba do auta, alebo do mp3, je to skrátka umelecké dielo

Som rád, že tu bolo v súvislosti s tvorbou Recoil spomenuté slovo “jaskyňa”, pretože vo mne jeho albumy evokujú cestu do hĺbky jaskyne, ktorú postupne objavuješ... Aj sa jej temnoty, hĺbky, neznáma bojíš, ale zároveň ťa túžba láka ísť čoraz ďalej… Až sa v nej nakoniec stratíš... A keď už pomaly prepadáš panike, úzkosti, klaustrofóbii a strachu zo smrti, vtedy zbadáš na konci tunela svetlo a nápis “EXIT”, v tomto prípade pomaly doznieva posledný “track” a škála tvojich pocitov je nesmierne pestrá... Doslova “strange hour”... Konceptuálne diela, prepracované od prvej sekundy do poslednej, Alan vie, kedy ma ktorý zvuk nastúpiť, kedy má vokál zvýrazniť a tak… Ťažko sa to opisuje slovami… Jednou vetou bol majstrom dramaturgie a produkcie… A aj to je umenie, ktoré ruka v ruke s Martinovým talentom písať piesne žalo úspech… A som rád, že v poslednom rozhovore, ktorý Monghi preložil, Dave na Alana spomína ...
A čo sa týka mojej narážky na “cover SOFADu”, svojím spôsobom som pochopil Antonov zámer urobiť z členov DM de facto náboženské ikony, čo umocňuje aj to mystické fialové prekrytie tvárí... Ako myšlienka nebola zlá... Ale možno sa mýlim…

Dnes rano mi v aute znela remixova cast Selected, z ktorej dokazem Prey a Allelujah tocit do nemoty ... tie remixy dokazuju Alanovu vynimocnost. Je v nich zvyrazneny presne ten typ zvuku, ktorym Alan daval Depeche Mode vynimocnost. Na toto sa zabuda ... Alan daval hudbe Depeche Mode atmosferu a akusi podivnu mystickost ... v remixoch do roku 1993 to citit najviac ... od jeho odchodu citit v piesnach Depeche Mode akesi vakuum. Sice nas Dave presviedca, ze teraz je to surove a to skutocne prave, ale “gulove, chlape, g-u-l-o-v-e”!!! Alan bol genius a v kutiku duse ma totalne stve, ze to vsetko po roku 2010 asi definitivne zavesil na klinec. Asi mal pocit, ze dalej sa to uz posunut neda. Koniec koncov ... existuje na hudobnej scene dnes nieco prevratne, co tu este nebolo? A ked sa aj sustredime na elektronicku scenu, je tu nieco, z coho by sme padli na zadok? Zda sa, ze hudba dosiahla uz svoje limity a vsetko, co dnes vznika su uz len veci, ktore idu podla akejsi kucharskej knihy ... hocaku kapelu, z tych novych, ci za poslednu dekadu, si zoberiete, uznate inovativnost, no aj tak nakoniec dojdete k poznaniu, ze to nie je nic nic nove.

Mozno toto Alan, ako vizionar, pochopil a preto skoncil ... kto vie?

Tak to si vystihol… A možno by sme mali nad tvojou poslednou vetou zamyslieť aj my ...  :(
Ak sa ešte môžem vrátiť k tvojmu porovnaniu hudobného cítenia Alan vs Dave: problém je ten, že Dave vyrastal na rockových veciach, pri ktorom je skutočne často dôležité nahrať prvotný nápad / riff tak, ako umelca napadol, resp. ako vzišiel z “jamovania”, zväčša vytvoreného na gitare, resp. klavíri… Na ňom následne postavíš celú štruktúru piesne… Onen nápad je “leitmotívom” ... A ten, keď sa rozbije, tak autor môže byť oprávnene dotknutý, že to pôvodné čaro je preč...
Ale pri elektronike je to presne naopak… Tam je prvotný nápad braný ako základný kameň, z ktorého precíznou prácou skúseného majstra neskôr môžeš vybrúsiť dokonalý diamant… Niekedy síce menej karátový, ale stále diamant… Je to doslova alchýmia, ktorej prvky vedel správne skombinovať práve majster Alan… A nehovorme si, že to po jeho odchode dokáže každý... Mark Bell je dokonalým príkladom, že nie, aj keď práve on to pri BJORK dokázal dokonale… Aj to je umenie…Nie každý umelec nájde toho správneho alchymistu… Martin ho relatívne rýchlo našiel, ale nie dostatočne ocenil… Alan chcel z DM po albume SOFAD urobiť PINK FLOYD svojej doby (elektronickej scény), ale Martina tieto vody nikdy nebrali… On uviazol v “divnopope”, ktorý od r. 1997 ostáva akýsi nepochopený... DELTA MACHINE je malou svetlou výnimkou, kedy sa DM vrátili ku starým, slávnym časom, ale tam bol zvukár mr. FLOOD a to sme už blízko k Alanovi…

často krát sa ako Alanov vliv spomína hlavne ETS, ale ja by som vypíchol uplne inu piesen, ktorá by bez Alana niekde na Exciter znela uplne inak…
presne ako monghi spomenul : ta alanova mystičnost a drama….tu milujem
¨
ta piesen je:

Judas…

https://www.youtube.com/watch?v=oW2j4opHi8w

@chmelko: jo, “Judas”  a hlavne jeho outro dokonale vystihuje vrchol Alanovho vplyvu v DM, krasne jednoduche a pritom neskutocne hlboke a mysticke… presne tieto momenty v DM chybaju. Tie, pocas ktorych zavries oci a nechas sa tym zvukom unasat.  Jeho uplne poslednym vkladom bola “I Want You Now” z Exotic / Summer tour ...