Pokračujúce piesne viery a oddanosti

Aký otec, taký syn... možno aj vás to napadne po prečítaní nasledujúceho rozhovoru s Depeche Mode, ktorý sa vo väčšej miere venoval otcovským povahám jednotlivých členov skupiny. Hold, každý z nich je už trojnásobným otcom, a správny otec sa svojim potomstvom rád popýši.

Gigantické techno-gothické trio Depeche Mode práve vydalo svoje jedenáste štúdiové dielo "Playing The Angel" na značke Sire/Reprise. Ide pravdepodobne o najtemnejšie dielo skupiny od druhej polovice 80-tych rokov, prezentovanej albumami "Black Celebration" a "Music For The Masses".

Album debutoval na prvej pozícií v desiatich krajinách a v Spojených štátoch a v ich krajine pôvodu, v Británii, sa prebojoval do Top 10. Mohlo by sa zdať, že členovia skupiny, pohodlne usadení v kreslách hoteli Hollywood, budú diskutovať o nič dobre neveštiacich témach. No ich postoje sú také jasné, ako slnečný deň za dverami veránd ich domov.

Depeche Mode boli a vždy budú trochu nezvyčajnou záležitosťou. Martin Gore, žijúci v Santa Barbare, komponuje skladby skupiny na akustickej gitare, a neskôr ich spolu s Andym Fletcherom, ktorý stále žije v Londýne, pretransformujú do syntezátorovej podoby pre vokalistu (a presvedčeného New Yorkčana) Davida Gahana.

"Anjelské" skladby, "Damaged People", "The Sinner In Me", "A Pain That I´m Used To" a Gahanom skomponovaná "Suffer Well", majú v sebe čosi viac, len ako "obchodnú" silu.

Po 50 miliónoch celosvetovo predaných albumoch, aj teraz zotrvávajú v priam hrôzostrašnej pohode, dokonca aj anti-Bushovsky ladenej gospelovej ľudovke "John The Revelator".

No nedá sa očakávať, že by k sebe pritiahli nový druh optimistických fanúšikov. "Depešáci" sú už všetci zrelí 40-tnici, každý z nich je otcom troch detí. Radšej sa budú rozprávať o svojich deťoch ako o nudnom nahrávaní z minulosti.

Nie je teda prekvapením, že Gore napísal pilotný singel "Precious" s venovaním svojmu potomstvu (deťom vo veku 14, 10 a 3 roky) a poeticky sa im snažil vysvetliť očakavaný rozchod ich rodičov.

"Nepotrebujem sa príliš venovať temným stránkam života, pretože som práve v polovici rozvodového konania," povzdychne si blonďatý, opálený Gore.

"Žijem život, v ktorom som málokrát zažil pocit neúspechu, pretože sme sa snažili prežiť ako skupina 25 rokov. No keď sa moje manželstvo rozpadlo, mal som pocit, že som zlyhal, akoby som moje deti sklamal a opustil. A skutočne som sa prvé tri, či štyri mesiace, keď bolo definitívne jasné, že je koniec, za to obviňoval, no uvedomil som si, že jednoducho musím ísť ďalej. Takže stále som so svojimi deťmi tri, či štyrikrát za týždeň, keď som práve doma a zdá sa, že to vcelku funguje."

Fletchovo potomstvo je vo veku 15, 14 a 11 rokov, a s bizarným denným programom svojho otca sú vcelku spokojní. Popri práci v Depeche Mode, pravidelne lieta medzi Európou a Britániou ako klubový DJ a šéf vlastného labelu, Toast Hawaii.

"Albumy," hovorí, "teraz vyžadujú dlhšiu prácu. Už nemáme v sebe ten mladícky zápal, takže ak si chcem udržať určitú úroveň kvality, tak na to jednoducho potrebujeme viac času. V minulosti sme boli všetci koncentrovaní výlučne na Depeche Mode, takže sme mohli skladby priam sypať z rukáva. No tak ako sme dospeli my, dospela s nami aj naša hudba."

No bol to práve Gahan, jeho deti sú vo veku 18, 13 a 6 rokov, z ktorého priam žiarila otcovská pýcha. No v rozhovoroch pôsobí práve naopak. Zatiaľ čo Gore a Fletch rozprávajú o svoje práci serióznym tónom, Gahan je ako odrastený školák, ktorý berie všetko s poceňujúcim sa zmyslom pre humor.

Smeje sa, "Myslím, že "Playing The Angel" v sebe má určitú temnotu. A máme štastie, že si stále môžme nahrávať albumy po svojom, šťastie, že si môžeme robiť veci podľa seba v našej malej ulite. A čo mám na Depeche Mode najradšej je, že sme so šťastím v kapse vytvorili niečo, čo je jedinečné, a hlavne čo je schopné samostatne žiť, či už v tom my traja budeme pokračovať alebo nie. Je to živá vec, pritiahlo to k sebe fanúšikov a žije to pre nich. Viete, v Európe je mnoho miest a klubov, ktoré sú skupine oddané, dokonca sa tam konajú pravidelné zrazy fanúšikov Depeche Mode."

Samozrejme, ich prívrženci sa zhromaždia aj 18. novembra v San Jose, kde trio vystúpi v HP pavilóne.

Gahan je šťastný, že nakoniec sa reč zvrtla na jeho najstaršieho syna Jacka, ktorý je najnovšie posadnutý svojou zberateľskou kolekciou vinylov od Pink Floyd, Led Zeppelin a The Rolling Stones. Junior takisto práve vyletel zo školy a nasleduje otcove kroky v šoubiznise.

Otec presne nevie, či má byť potešený alebo ho to má trápiť. Hovorí, "Chcel som, aby v škole zostal, pretože som chcel, aby dosiahol určité vzdelanie, keď už sa to nepodarilo mne, čo je samozrejme pre neho nevhodný životný príklad, nemal by preto smerovať do tohto biznisového brlohu a viac by mal používať zdravý rozum."

Zároveň dodáva, "No ale samozrejme, že mu v tom pomôžem. Jeho životným snom je v tomto uspieť, takže jednoducho mu v tom treba pomôcť."

Ak túžite po temných príbehoch, Gahan je na to ten správny typ. Tetovanie, ktoré mu zdobí celý chrbát, je klasickým keltským emblémom, ktorý zdobil vstupné brány a slúžil na odháňanie diabla. "No vôbec to neúčinkuje," zvraští čelo. "Diabol si vás aj tak nájde."

Otvorene rozpráva o svojom drogovom období, kedy žil v starom panskom sídle v Los Angeles, kde sa potĺkalo množstvo potkanov a kde deratizér použil dve plné vrecia otrovy. "Mal som obdobie, ktoré bolo čisto len o drogách, tie chvíľu účinkovali v môj prospech a na chvíľu utíšili tie hlasy vo mne," spomína.

"No jediný spôsob, ako sa tých hlasov zbaviť, je venovať sa iným veciam." Napríklad rannému joggingu v New Yorku alebo hneď ráno ísť do telocvične.

Gahan priznáva, že mal o smrti romantické predstavy, v mladosti pomýšľal na upálenie alebo žiť s mytologickým pozadím. No jeho nová chuť do života ho opäť priviedla k rodičovstvu, no a samozrejme k práci. Tak ako Goreho a Fletchera.

Naozaj Depeche Mode dozreli? "No, práve sme spolu nahrali ďalšiu záležitosť, práca nás veľmi tešila a ani som to nakoniec nečakal," sumarizuje Gahan. "Takže sa zdá, že som vo svojom živote na tom najsprávnejšom mieste."