Od hanblivých elektronikov k rockovým bohom

Oprášený rozhovor s Martinom Goreom z roku 1994, ktorý napovie viac o vzťahoch kapely s Antonom Corbijnom, albume Songs OF Faith And Devotion, Martinových plánoch a o mnohom inom.

Gore priviedol kapelu od jej naivných elektropopových koreňov k terajšiemu technoorchestrovému rocku. Na prebiehajúcom turné, ktoré minulý mesiac odštartovalo poslednú časť v Južnej Afrike, hrá dôležitú úlohu aj vysoko technologizovaná vizuálna stránka, ktorú má na starosti Anton Corbijn. V jednej z jeho surrealistických obrazov sa objavujú obrovské siluety členov kapely, ako hrajú na svoje nástroje a zároveň Dave sa prekrýva s postavou na jednej z obrazoviek. Cítiť z toho jasný vplyv ZOO show od U2 a cynické stanovisko týkajúce sa posunu kapely k zjavne viac ortodoxnému vzhľadu.

Nemyslím, že je v tom akýkoľvek cynizmus. Chceme pôsobiť viac abstraktnejšie, pretože predtým sme použili mnoho obrázkov kapely a teraz by sme sa chceli od toho odkloniť.

Ako veľmi dôležitá je pre Vás Antonova práca?

Náš vzťah k Antonovi je veľmi osobný. Spolupracujeme s ním od roku 1986. Ak sa nám niečo z toho, čo vytvoril nepozdáva, môžeme to s ním prediskutovať, ba dokonca môžeme previesť aj nejaké zmeny. Niekedy nám však ostáva len sa zmieriť s jeho myšlienkami.

Na obale Vašej poslednej štúdiovej platne Songs Of Faith And Devotion sa objavili fotografie členov kapely, čo je dosť veľký zvrat oproti Vašim nedávnym tvrdeniam, že sa na obaloch už neobjavíte.

Až tak celkom sme neodporovali tomu, čo sme v minulosti povedali. Anton navrhol, že keďže hudba sa stáva čoraz viac ľudskejšou, mali by sme použiť naše fotky na obal. Neboli sme si tým moc istí, ale povedali sme mu, že ak príde s dobrým nápadom, mohli by sme o tom popremýšľať. No a on navrhol dizajn, kde naše tváre zatemnil dostatočne na to, aby sme s tým súhlasili.

Pred chvíľou si spomenul, že Songs Of Faith And Devotion je optimistický album, no podľa mňa je plný tajomných metafor ­ smrť, trápenie, pokora a naväzuje na tvoje flirtovanie s náboženstvom.

Depeche Mode nikdy nenahrajú veselý album, ale v rámci nášho osobného mikrokozmu, prináša tento album so sebou nárast optimizmu (Martin sa smeje) a ja sa nikdy neodvrátim od náboženských symbolov ako takých, ale môj postoj k pozitivizmu je stále silnejší.

Myslíš, že Vaša hudba priťahuje viac pobožných ľudí alebo odpadnutých katolíkov hnaných previnením?

Naši fanúšikovia nie sú nevyhnutne pobožní a ani ja nie som, aj keď používam náboženské symboly. Ale každý z nás čosi v živote hľadá a ja si myslím, že naši fanúšikovia to nachádzajú v našej hudbe.

Viem, že uprednostňuješ, keď si každý tvoje texty vysvetlí po svojom, ale nemáš pocit, že verše skladby Judas: So open yourself to me, risk your health for me, by sa dali vysvetliť ako veľmi nebezpečné dovolávanie sa na nechránený sex?

Judas je arogantná skladba o láske. Neospravedlňujem nechránený sex. Je to o žiadaní niekoho o stopercentné sa odovzdanie pre vzťah ­ čo je istá dávka arogancie.

Album sa nesie v znamení pokory, je to upozornenie na postavenie kapely a možnosti, že niektorý z členov kapely by ho mohol zneužiť?

Pokora je veľmi dôležitý pocit, ale čo sa týka tém na albume, nemá to nič spoločné s pozíciou kapely alebo čímkoľvek, čo sa týka jej chodu.

Ani jeden zo singlov zo Songs of Faith And Devotion neuspel v hitparádach tak ako samotný album. Je Depeche Mode "albumovou kapelou"?

Ten termín sa používal ako pohana ideologických albumov v sedemdesiatych rokoch, no dnes si myslím, že môžeme byť pyšní na to, že nás považujú za albumovú kapelu.

V Austrálii ste nikdy nedosiahli taký úspech ako na ostatných kontinentoch - a vy ste tu zrejme najviac známi kvôli poslednému plánovanému koncertu v Melbourne, ktorí ste zrušili, keď ste tam dorazili. Prečo ste na tomto kontinente nedosiahli obrovský úspech?

Bolo to dosť skľučujúce, cestovať takú diaľku len kvôli dvom koncertom a napokon odohrať iba jeden. To sa už nikdy nestane. Všade inde sme si upevnili pozíciu u našich fanúšikov koncertným turné, ktoré nasledovalo po každom albume. A to urobilo len zopár z našich súčasníkov v osemdesiatych rokov. Takže to je zrejme príčina, prečo sme prežili. V Austrálii sa tešíme najmenšiemu úspechu a je to jediná krajina, kde sme neusporiadali turné.

Máš v pláne ďalší sólový album, keďže tomu prvému sa dostalo dosť kritického úspechu?

Ja som v podstate žiadnu kritiku nečítal. To EP vyšlo celkom bez povšimnutia, nerobil som žiadne promotion, bolo to veľmi tiché vydanie. Ak bude mať kapela dlhšiu prestávku, budem pracovať na ďalšom.

Na tomto turné znel tvoj hlas veľmi silne. Prečo s Depeche Mode nespievaš viac?

Za večer som odspieval len dve či tri skladby. Nechcel by som byť frontmanom kapely, nerád robím interview, nechcem byť hovorcom. Pre šťastie potrebujem iba skladať hudbu.

Máš pri počutí umelcov ako Todd Terry alebo Meat Beat Manifesto pocit, že ste ovplyvnili novú generáciu hudobníkov?

Pomohli sme vytvoriť tvár americkej hudby. Keď sme začínali považovali nás za alternatívnu kapelu a museli sme sa vypracovať zo školských predstavení, aby nás prijali do hlavného prúdu. A myslím, že dnes možno v USA počuť vplyv kapiel ako sme my alebo The Cure.

Vy a New Order ste boli poslední z veľkých nezávislých kapiel, no oni vydali svoj posledný album pod hlavičkou veľkej spoločnosti. Pokladáte sa za posledných, ktorí prežili?

Vždy sme seba a New Order pokladali za posledných nezávislých. Factory (pôvodná spoločnosť New Order) a MUTE boli pozostatky nezávislej scény osemdesiatych rokov. Keď odišli Factory, myslím, že sme ostali poslednými v tejto oblasti.

Vo vnútri kapely sa odohrali veľmi zjavné zmeny. Najmä Dave nabral imidž novej rockovej hviezdy spolu s jeho tetovaniami a dlhými vlasmi a jeho vyvádzaním na pódiu na spôsob INXS. Dave sa taktiež pre magazine Rolling Stone vyjadril, že jeden z členov kapely potrebuje pomôcť s modernou hudbou.

To, čo vychádza na pódium je Davevova osobnosť. Hudobná scéna v LA ho veľmi okúzlila, zobral si ženu z LA, ale nemyslím, že to je pre neho jediný spôsob, ako sa dostať do hudby. Som si istý, že isto nepovedal "pomôcť s modernou hudbou", pravdepodobne ho nesprávne citovali, pretože aj mne sa to párkrát v minulosti stalo.