Nostalgia patrí k životu (2008)

Alan Wilder - navždy neodmysliteľná súčasť Depeche Mode, hoc už takmer tri dekády k nim nepatrí. Nie je na škodu si ho však raz za čas pripomenúť. Napríklad v rozhovore z roku 2008.

V úvode by som sa rád spýtal na nový album projektu Recoil, "Subhuman". Ako by si ho zhodnotil, v porovnaní s ostatnými albumami Tvojho projektu? Nemáš pocit, akoby po hudobnej stránke z tých albumov čerpal?
"SubHuman" je stále akousi odvolávkou na typické prvky Recoil, hlavne pokiaľ ide o temnotu a silnú atmosféru - takže v tomto prípade jasne cítiť spojenie s predošlými albumami. Skôr mi však tento album príde menej experimentálny a obsahuje viac zreteľnejších melódií. Takisto je pravda, že sa uberá viac bluesový smerom, čo zasa nie je nič nezvyčajné, vzhľadom na práce, ktoré som produkoval v minulosti, nielen na albumoch "Liquid" a "Undound Methods", no takisto na "Bloodline", či pri prácach s Depeche Mode.

Promo k albumu si spojil s návštevami miest ako Berlín, Praha, či Moskva. Fanúšikovia album "SubHuman" skutočne oceňujú. Myslíš, že takéto promo akcie majú účinok? Neplánoval si nejaké koncerty?
Súhlasím s názorom, že pokiaľ nebudem hrať koncerty, tak je nepravdepodobné, že získam nových fanúšikov projektu Recoil. Jednoducho poskytovaním rozhovorov sa tak nestane. No napriek tomu si projekt Recoil užíva slušnú podporu, hlavne v niekdajších komunistických krajinách a práve tam som mal pocit, že práve moja osobná prítomnosť túto podporu posiľňuje. Takisto si myslím, že je to akási zodpovednosť umelca niečo fanúšikom "vrátiť", niečo, čo pocítia. Veľa z nich mi vravelo, že by ocenili, ak by som sa v ich končinách objavil osobne.

V apríli 1992 sa na trhu objavil album "Bloodline". Nepremýšľal si vtedy umiestniť nejakú skladbu z neho na album "Songs Of Faith And Devotion", ktorý vyšiel necelý rok na to? Nemáš pocit, že SOFAD by bol vtedy elektronickejší a mal by bližšie k temným náladám Depeche Mode?
Ani nie. Nakoniec, väčšina z tých skladieb vznikla v spolupráci s inými. A ani si nemyslím, že by niektorá z tých piesní pasovala k Depeche Mode.

Kto Ťa inšpiroval ku skladbe "Want"? Bola to nejaká žena?
K tejto skladbe som skomponoval iba hudbu. O text sa postarala Nicole Blackman, takže tá otázka by mala byť smerovaná práve na ňu. Hudba vznikala postupne, dokonca som s tou skladbou nebol dlho istý, ale PK a Hep ma povzbudzovali, aby som ju dokončil. Ja som to len posunul Nicole, či by sa s tým niečo dalo urobiť a ona mi to vrátila kompletne otextované. Podľa mňa to pôvodne vzniklo ako nejaká ucelená báseň.

Produkcia Recoil je skutočne originálna a elektrizujúca. Nemáš pocit, že je v nej určitý potenciál na použitie pre filmový soundtrack? Neplánoval si niekedy komponovať pre film?
Často som v rozhovoroch spomínal, že by som rád skompoval filmovú hudbu a myslím si, že by niečo také ku mne pasovalo, no zatiaľ mi nebolo ponúknuté nič, čo by ma zaujalo. Takisto ma znepokojuje fungovanie filmového biznisu, takže neviem, či by som bol ochotný sa tomu prispôsobiť. Nakoľko som perfekcionista, neviem pracovať rýchlo a už som pre televíziu spracoval jeden, či dva projekty v minulosti. Vtedy som sa stretol s producentami a oni odo mňa očakávali, že do týždňa im ponúknem hotovú vec. A ešte horšie, neviem, či by som dokázal zvládnuť nejakého ťažkopádneho filmového manažéra, ktorý by rozsekal moju hudbu na márne kúsky, nakoľko by potreboval niečo zeditovať alebo zmeniť. Počul som, ako sa to stalo iným umelcom a takáto predstava ma desí.

Produkcia Recoil je hlavne elektronická, temná a na hony vzdialená mainstreamovej hudbe a MTV rebríčkom. Inklinácia k taktojto produkcií bola prirodzená, či zámerná? Myslíš, že je to akýsi dôkaz Tvojej originálnej osobnosti?
Len som nechal svojej kreativite voľný priebeh. Vedome sa pokúšam o produkciu, akej sa nevenuje nik iný - v podstate tvorím hudbu, ktorú chcem aj ja osobne počúvať - a to v sebe zahŕňa aj nekonvenčné postupy. Nakoniec, typická popová štruktúra dokáže byť predvídateľná a nudná.

Základom Tvojho komponovania sú sample. Máš schopnosť vytvoriť vynikajúce skladby použitím jednoduchých zvukov. To naozaj dokážeš na jedinom samply stráviť niekoľko dní a nocí? Si v oblasti zvuku skutočne taký perfekcionista?
Rozhodne perfekcionista som a zisťujem, že čím som starší, tým je to v tomto smere horšie. To neznamená, že niečo nie som schopný dokončiť, prípadne, že nedokážem rozpoznať, ak niečo nefunguje, len nerád sa podpisujem pod niečo, čo je založené na nedbanlivosti, či lenivosti. Ak niečo za niečo stojí, stojí za to to urobiť poriadne.

V skladbe "Sermon" sa dajú zachytiť fragmenty akejsi rozhlasovej relácie, v ktorej sa pojednáva o pápežovi v polštine. Rozumieš tomu ty sám, o čom daná osoba pojednáva alebo vznikol tento sampel úplne náhodou? Táto otázka sa týka podobných cudzojazyčných samplov v Tvojej zbierke.
Nemal som ani poňatia, o čom sa tam rozpráva a platí to dodnes. Nahral som to niekde v rádiu, šlo o úplnú náhodu. Ten zvuk sa mi páčil, ale len atmosférou, nebol tam úmysel urobiť z toho integrálnu časť skladby.

Stáva sa pri komponovaní, že vo finálnej podobe sa skladba absolútne líši od pôvodného demo snímku?
Nemyslím si, že sa niečo takéto stalo pri nejakej skladbe projektu Recoil, ale pri niektorých skladbách Depeche Mode určite. Príkladom môže byť skladba "Enjoy The Silence", ktorá bola pôvodne postavená na speve a organe - a presne v tejto podobe sa jej Martin aj dožadoval. Mne sa však zdalo, že by lepšie znela v rezkejšej forme a v podstate som navrhol verziu, v akej tú skladbu poznáte dnes. Chcelo to len Martina presvedčiť a nakoniec sa to podarilo.

Ako skladateľ musíš byť takisto aj pozorným poslucháčom. Aké kapely, či umelcov počúvaš najčastejšie? Inšpirujú Ťa aj pri komponovaní nových vecí pre Recoil?
Počúvam všetko možné, zo všetkých hudobných období. Tých mien by bolo strašne veľa, ale naposledy som investoval do nových nahrávok Radiohead, Robera Wyatta, Burial, Lisy Gerrard, Sigu Ros a K.D. Lang. To je však len veľmi malý príklad.

30. jún 1985, Depeche Mode odohrali posledný v rámci Some Great Tour vo Varšave. Zároveň to bol vôbec prvý koncert kapely, vo vtedy ešte komunistickom Poľsku. Pamätáš si na to? Aké si vnímal celú tú situáciu za Železnou oponou? Mal si nejaké očakávania v súvislosti s východoeurópskymi fanúšikmi?
Úprimne, veľa si z toho nepamätám, ale viem, že Varšava vtedy pôsobila veľmi pochmúrne a v hoteli nám toho veľa zabezpečiť nedokázali. Spomínam si ale, že v hotelovom bare hrala nejaká kabaretná kapela v štýle 1970tych rokov a predávali tam hroznú whiskey. Z koncertu si takmer nič nepamätám, ale som si istý, že publikum bolo nadšené. Tak ako je to pre Východnú Európu typické.

Turné Depeche Mode boli typické hlavne tým, že na koncertoch ste hrali skladby v iných verziách, než boli na albumoch, napr. iný začiatok "Master And Servant" na Masses Tour, či famózna verzia "Everything Counts" ako ju poznáme z albumu "101". Bolo to všetko hrané naživo, priamo z ruky alebo to bolo všetko starostlivo pripravené pred samotným turné?
Nikdy sme naživo neimprovizovali. Bolo by to veľmi zložité, nakoľko sme pre konkrétne party využívali záznam z pások. S prípravou záložných trackov pre nové koncertné verzie som strávil veľmi veľa času.

Ako si spomínaš na posledný koncert Masses turné, v Pasadene, v roku 1988? Vrylo sa Ti to do pamäte výnimočným spôsobom?
V mnohých ohľadoch to bol pre Depeche Mode kľúčový moment, ale nemôžem povedať, že by som si to vystúpenie veľmi užil. Hlavne preto, že sme mali nejaké technické problémy a zvuk na pódiu bol veľmi zlý. Ale až s odstupom času som si uvedomil, aké dôležité to bolo pre množstvo ľudí a aký vplyv to malo na našu kariéru.

Spomínaš na časy minulé s nostalgiou alebo sa sústredíš na budúcnosť bez toho, aby si sa za minulosťou obzeral? Kritizuješ v duchu súčasné texty a hudbu Depeche Mode, napr. že by niečo mohli urobiť inak a podobne?
Samozrejme, niekedy sa nostalgia dostaví a počúvam staré nahrávky Depeche Mode, ale nie veľmi často. Samozrejme, že som počul všetky albumy kapely od môjho odchodu, ale dal som si záväzok verejne ich nekomentovať.

Si si vedomý faktu, že Tvoja / Vaša hudba pomohla mnohým ľuďom naštartovať vlastnú hudobnú kariéru? Nemáš pocit, že si vnímaný ako učiteľ, od ktorého sa ľudia môžu naučiť tvoriť vlastnú hudbu?
Toto je veľmi lichotivý názor, ktorý od fanúšikov počúvam veľmi často. Ak som niečo ako pomocný nástroj a inšpirácia pre ostatných, tak som tomu veľmi rád.

Tak posledná otázka. Čo plánuješ po albume "SubHuman"? Ešte stále si v pracovnom tempe alebo relaxuješ po odvedení dobrej práce? Máš nejakú predstavu o tom, akým smerom by sa mohli uberať Tvoje ďalšie albumy?
Nedávno som sa vrátil do štúdia, no nie som si istý, aký koncept bude mať ďalší album. Aktuálne sa snažím zorientovať v novo aktualizovanom software, ktorý sa borci od appleovského Logicu rozhodli pozmeniť. Ono je to trochu frustrujúce, keď sa pred každým novým projektom musím opäť niečo nové učiť, ale v tomto prípade sa jedná len o malý projekt :)