Neutíchajúca vášeň pre hudbu

Martin Gore v exkluzívnom telefonickom rozhovore pre chilský portál La Tercera nielen o svojej sólovej práci, ale aj o zrušených plánoch na juhoamerické "Delta Machine" turné.

Pozn. Použitý google translator (ESP-ENG)

"Ako skladateľ sa permanentne vzdelávam, takmer každý deň v týždni, pravda je však taká, že za ten čas sa mi nahromadilo množstvo nevydaného a nepoužitého materiálu. Často sú to iba zvuky, či melódie, bez ďalšieho špecifického určenia," prezradil Martin v telefonickom rozhovore zo Santa Barbary pred chilský portál La Tercera.

Ťažko sa akceptuje skutočnosť, že tak úspešný textár a skladateľ sa až teraz rozhodol vydať sólový album vlastných skladieb.
Pravda je taká, že za celé tie roky som si myslel, že by môj sólový album mohol vyvolať akýsi konflikt, nakoľko som už veľmi dlho skladateľom Depeche Mode, a ak by som prišiel s vlastnými skladbami pre sólový album, ostatní z kapely by sa mohli pýtať, "prečo ich nepoužil pre kapelu"?

A čo ťa motivovalo zbaviť sa týchto myšlienok?
Počas práce na albume "Delta Machine" som mal k dispozícii zopár inštrumentálnych kúskov, ktoré sme nakoniec nepoužili. Dnes komponuje aj David, čiže máme k dispozícii dostatok materiálu. Takže mi nakoniec zostali skladby, ktoré som však chcel nejakým spôsobom využiť. Niekto mi len tak mimochodom navrhol urobiť inštrumentálny album a mne to prišiel ako celkom dobrý nápad, a zároveň mi to prišlo ako niečo nové, odlišné od mojich posledných vydaných vecí. Takže, keď sme sa v marci minulého roka vrátili z turné, začal som skladať ďalšie skladby, až sa ich nazbieralo dostatok pre vydanie albumu.

Rozhodnutie nehľadať ku skladbám texty bolo zámerné alebo spontánne?
V tomto prípade sa opäť prihlásil o slovo ten "konflikt záujmov". Prišlo mi nekorektné písať texty ku vlastným skladbám, kým som stále súčasťou Depeche Mode. Napriek tomu sa mi stále páčila myšlienka na nahratie inštrumentálneho albumu. A k tomu som si stanovil určité pravidlá: žiadne gitary, skutočné bicie a ani vokály. Aj v tomto prípade to naberá na zaujímavosti, nakoľko má poslucháč k dispozícii iba názov skladby a samotnú hudbu, môže tak popustiť naplno uzdu svojej predstavivosti a vydať sa na vlastnú jazdu. Už počas samotnej tvorby som si všimol, že niekoľko skladieb má atmosféru podobnú atmosfére sci-fi filmov.

V minulom roku ste takmer súhlasili s vystúpením Depeche Mode na festivale Lollapalooza v Chile. Prečo sa tak nakoniec nestalo?
Pravda je taká, že sme v tom čase plánovali turné po Južnej Amerike a mimo trochu vystúpení na Lollapalooze, v Chile, v Brazílii a Argentíne, sme plánovali pridať aj ďalšie vystúpenia. Ale už vtedajšia dĺžka turné nás veľmi vyčerpala a keď prišlo na rozhodovanie, či vyraziť do Južnej Ameriky, tak sme popravde boli všetci už veľmi unavení a nik si nebol istý, či by to bol dobrý nápad natiahnuť turné. Takmer 8 mesiacov sme hrali bez prestávky... Myslím, že sme sa zhodli na tom, že pokračovať v turné by nás psychicky oslabilo. Ale napriek tomu, predošlé turné po Južnej Amerike som si náramne užil a som si istý, aj keď žiadne konkrétne plány nie sú, že ak budeme v súvislosti s ďalším albumom plánovať nové turné, bude zahŕňať omnoho viac zastávok.

Koncert v Santiagu z roku 2009 bol naozaj pamätný, ale legendárnym sa stal ten z roku 1994. Pamätáš si niečo z tej návštevy našej krajiny?
Ak sa nemýlim, bolo to v rámci legendárneho turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion" a popravde, z toho turné si pamätáme veľmi málo (smiech). To bolo jednoznačne jedno z tých turné, ktoré sme natiahli viac, než bolo vhodné, myslím, že zabralo 18 mesiacov. Dostalo sa to do bodu, kedy sme všetci prišli o zdravý rozum.

V tomto roku slávi album "Violator" štvrťstoročnicu. Akú dôležitosť má tento album v živote Depeche Mode a v tom tvojom?
Bol to kľúčový moment kapely. Predtým sme boli samozrejme dobre známi v Európe, ale v Spojených štátoch sa nám s ním podarilo reštartovať. Ten album nás dostal na úplne inú úroveň a som si istý, že väčšina našich fanúšikov ho stále vníma ako jeden z najlepších našich albumov.

Napriek všetkému tomu úspechu, nahrávaniam a koncertom, sa každým dňom snažíš zdokonalovať. Akoby bola hudba tvojou každodennou potrebou.
Áno, hudba je pre mňa niečo ako vášeň a nezmenilo sa to od mojich 10-tich rokov, kedy som objavil rock´n´rollové veci v LP zbierke mojej mamy. Ten pocit mám v sebe stále a vôbec si neviem predstaviť, ako by vyzeral môj život bez hudby.