Nemám v úmysle z kapely odísť

... povedal Fletch v rozhovore pre Press-Telegram a reagoval tým na otázku jeho odchodu z kapely počas deštrukčného turné DM v roku 1994. Andy poskytol rozhovor počas zastávky na aktuálnom turné kapely v New Yorku.

Je skladba "World In My Eyes" tvoja najobľúbenejšia od Depeche Mode?
Áno. Tá skladba má v sebe všetko, čo charakterizuje Depeche Mode, melódiu, riffy, produkciu, slová. Keď tú skladbu hráme naživo, tak sa na seba pozeráme a v duchu sa jeden druhého pýtame, "čo sme to spravili?"

Tá skladba bola hitom albumu "Violator" z roku 1990. Ten album, rovnako ako jeho predchodca, "Music For The Masses" (1988), a nasledovník, "Songs Of Faith And Devotion" (1993), je dôkazom schopnosti Alana Wildera urobiť hudbu kapely viac komplexnejšiu, štrukturovanejšiu a navrstvenejšiu. Ale čo Alan odišiel v roku 1995 z kapely, tak akoby zišla z cesty orientovanej na hudbu a stala sa viac minimalistická. Išlo o vedomé rozhodnutie?
Martin, ktorý je autorom väčšiny skladieb, jednoducho našiel zaľúbenie v minimalistickej elektronickej hudbe. Snažili sme sa v tomto smere ako kapela rozvíjať. Kúzlo tých rokov bolo neopísateľné. Štýl hudby, na ktorej chceme pracovať dnes, je odlišný.

Ako veľmi ti tá hudba teraz chýba?
Všetka naša produkcia sa mi páči, ale samozrejme mám obľúbené albumy. Najmä "Black Celebration" a "Violator". Je ťažké pokoriť úspech albumu "Violator". Ale nové albumy majú stále svoju hodnotu a význam.

Nové zvukové smery kapely teda určuje Martin?
Dave napísal takisto zopár dobrých skladieb. Ale Martin tak trochu určuje hudobné smerovanie. Vlastne to naznačia jeho demá. Na demosnímkach k "Sounds Of The Universe" pracoval naozaj veľmi tvrdo. Nechceme v oblasti zvuku a atmosféry nič vopred plánovať. Náš prípadný ďalší album môže byť absolútne odlišný od tohto aktuálneho.

Dave, v porovnaní s predošlým albumom, napísal opäť viac skladieb. Ako jeho angažovanosť ovplyvňuje kapelu?
Davidovo písanie nás všetkých, ako kapelu, ešte viac stmelilo. Vycítil tvorivý potenciál kapely. Dokonca sa viac zapája do tvorbu samotnej hudby. Ako líder veľkej kapely sa cítil nepohodlne. Vtedy len prišiel a spieval. Dnes sa necíti tak izolovane. Má obrovský podiel na súčasnej atmosfére v skupine. Dnes je to doslova radosť byť v Depeche Mode.

Čiže ide o znovuoživenie tempa kapely po rokoch chaosu?
Od samého začiatku bolo pôsobenie v Depeche Mode pre každého radosťou. Máme za sebou roky, kedy bol Dave chorý a bolo to dosť tvrdé, tak ako bolo vtedy ťažké udržať kapelu pri živote. Ale dnes je to super. V kapele sú dnes úplne iné vibrácie.

Martin sa nechal počuť, že skoncoval s pitím, Dave zasa, že je čistý a vytriezvený. Je dnes, v porovnaní s minulosťou, kapela pokojnejšia a sústredenejšia?
Dnes to má všetko skvelú atmosféru. Nahrávanie bolo skutočne zábavné, bez žiadnych sporov a treníc. Ale niekedy spory v kapele nie sú na škodu. Napätie spôsobované týmito individualitami môže mať za následok skvelé albumy. Dnes máme k dispozícii omnoho lepší priestor.

Keď si v roku 1994 na chvíľu, po tvojom nervovom zrútení, opustil kapelu, nepremýšľal si, že toho chaosu je pre teba až príliš a nezvažoval si odchod z kapely?
Nervovo som sa zrútil už pred turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion", ale neustále som sa držal zubami nechtami. Bolo to asi najdlhšie turné v mojom živote. Nevedel som sa s tým všetkým vyrovnať. Všetko okolo turné naberalo neustále na obrátkach, nekonečné párty... Trvalo mi zopár rokov, kým som sa vrátil k pôvodnej forme. Ale nikdy som nemal v úmysle kapelu opustiť. Kapelu sme založili už na škole. Je obrovskou súčasťou našich životov. Nemám v úmysle z Depeche Mode odísť.