Na slovíčko s Garym Numanom

Trochu netradične s legendou elektronickej scény, ktorú magazín The Quietus vyspovedal 1.apríla 2011 v Manchesteri, no popri aktuálnych veciach sa zaspomínalo aj na ranné časy Mute a samozrejme Depeche Mode.

Gary Numan: "Chcel som živé hranie posunúť opäť trochu ďalej, no zabralo mi to omnoho viac času, než som predpokladal, kým som našiel správny smer. Použitie projekcii je skvelá vec, no veľmi ľahko sa tým dá všetko pokaziť. Chcel som si byť úplne istý, že náš prvý seriózny posun k projekcii bude skutočne významný. Nájdenie toho správneho spôsobu nebolo skutočne jednoduché, ale s tým, čo máme pripravené pre Manchester a Londýn som nadmieru spokojný. Ak sa to fanúšikom zapáči, tak na tom budem ďalej pracovať a v budúcnosti to ešte viac rozpracujem. Veľmi úzko sme spolupracovali so spoločnosťou Digital Insanity, ktorá nám bola veľmi nápomocná pri transformácii nápadov do použiteľného formátu."

Môžeš nám trochu priblížiť históriu tvojho vzťahu k Johnovi Foxxovi (ex-Ultravox)?
GN: S ním som sa stretol krátko po tom, čo mi vyšiel môj prvý úspešný singel. Aby som bol úprimný, bol som z Johna užasnutý. Ultravox, v časoch, keď s nimi John spieval, veľmi významne ovplyvnili to, o čo som sa v mojich začiatkoch pokúšal a Johna som pokladal za veľmi enigmatického frontmana. Je preto pre mňa veľkou cťou byť súčasťou line-upu, na ktorom figuruje jeho meno. V časoch, keď som pracoval na mojom prvom albume už on pracoval na treťom. Bol vizionár, bol o pár rokov vpred v myslení vtedajších ľudí na scéne.

Takisto ťa čaká dj-ský set s Danielom Millerom. Vnímal si existenciu projektu The Normal v tých časoch?
GN: Ale samozrejme, The Normal som poznal. Dokonca som požiadal Daniela, či by mi nerobil s The Normal predskokana na mojom prvom veľkom turné v roku 1979, no on už bol vtedy zaneprázdnený s budovaním labelu Mute. Danielov prínos k elektronickej hudbe, dokonca k hudbe samotnej, je tak trochu fenomenálny. Je skvelé, že je ešte stále toho všetkého súčasťou.

Keď už sme spomenuli začiatky Mute, niekto nám povedal, že si sa snažil kedysi nalomiť Depeche Mode k podpísaniu zmluvy s labelom Beggars. Je to pravda?
GN: No, krátko po tom, čo som zažil môj prvý úspech som ich videl hrať v jednom londýnskom klube a prišli mi skvelí. Zmienil som sa o nich Rustymu Eganovi, ktorí patril v tých časom k tým, čo boli "väčší než život", mal jednoducho vyšpičkovanú osobnosť a pôsobil, že vie všetko o všetkom. Ten sa mi priznal, že už ich zlanáril aj s niekým iným, takže sme ich s Beggars Banquet prestali sledovať. Nemal som poňatia, či vôbec Rusty hovoril pravdu. Možno ani nie.

Nahral si spoločnú skladbu s kapelou Motor, ktorí s tebou a Johnom hrajú ako dnes, tak aj zajtra v Londýne, takisto si sa spolupodieľal na novom albume Battles. Môžeš nám trochu priblížiť tieto spolupráce.
GN: Battles som stretol minulý rok počas koncertovania v Spojených štátoch. Požiadali ma o spolupráca a mne to prišlo skvelé, nakoľko ich považujem za výbornú kapelu. Aj singel od The South Central, "Crawl" vyšiel nedávno, čo ma veľmi potešilo. Je to skutočne výborná skladba. Takisto projekt Recoil je úžasný. Vždy som bol obrovským fanúšikom Alana Wildera a jeho projektu Recoil už od momentu vydania prvej nahrávky. Jeho produkcia je strhujúca. Minulý rok si s nami zahral v Chicagu a bol to absolútne vydarený koncert. Dokonca som s Ade Fentonom dj-oval na dvoch vystúpeniach Recoil-u nedávno v Nemecku. Skoro ma zložilo, keď som sa prvýkrát dozvedel, že Alan bude s nami účinkovať tuná v Manchesteri.