MG o “MG” (2015)

Rozhovor s Martinom, ktorý vznikol v Santa Barbare z príležitosti vydania jeho druhého sólového albumu "MG".

Martin Gore v Santa Barbare, v Kalifornií, ktorú už 15 rokov nazýva svojim domovom, opatrne štartuje nový deň. "Je príjemne a slnečno," oznamuje, "aj keď sme stále uprostred obdobia sucha a už by sme potrebovali dážď. Obdobie dažďov sme mali v januári a februári, raz pršalo v apríli, ale už mi to príde akoby to bolo pred rokom."

Zašli sme za ním, aby sme sa porozprávali o "MG", jeho druhom sólovom, tentokrát inštrumentálnom albume, ktorý prednedávnom vyšiel pod hlavičkou vydavateľstva Mute. Líder kapely Depeche Mode sa na ňom snažil zúročiť úspech predchádzajúceho, podobne minimalistického albumu "VCMG", ktorý vydal v roku 2012, so svojim niekdajším kolegom Vincem Clarkem.

V predchádzajúch rozhovoroch Martin uviedol, že album "MG" by v podstate mohol byť soundtrackom k pomyslenému filmu. Aký druh filmu mu teda pri tvorbe prebiehal v mysli? "Bola to naozaj len taká hmlistá predstava," povie a postaví sa do obrannej pozície. "Po tom, čo som mal pripravených prvých pár skladieb, tak som pri ich počúvaní zavrel oči a zrazu sa mi vyjavili akési obrazy. Viac to pripomínalo nejaké sci-fi, ale skôr to bol pocit, než nejaký konkrétny obraz."

"MG" je teda rozsiahly album, ktorý obsahuje 16 skladieb, no nepresahuje hodinu. Pri počúvaní občas nadobudneme pocit, akoby tie skladby komponoval Martin pre elektronický orchester a na albume sa strieda množstvo rôznych a živých odtieňov. "Každá skladba je iná," povie. "Snažil som sa, aby bol album čo najrozmanitejší. Elektronický inštrumentálny album, aký je aj tento, je skutočnou výzvou, nakoľko pri ňom človek ľahko skĺzne do tvorby príliš dlhých skladieb, čím sa naťahuje trpezlivosť poslucháča. S konečným výsledkom som bol teda naozaj spokojný."

"MG" je v každom svojom detailne rovnako expresívny, ako Martinova tvorba pre Depeche Mode. "Áno, myslím, že takto som to uviedol aj v tlačovej správe," priznáva. "Mám rád všetky hudobné žánre a silu hudby v rámci týchto žánrov. A rovnako si uvedomujem silu skladieb a textov."

Myšlienka komponovania inštrumentálnych skladieb nie je pre neho samozrejme nová, keďže pre domovskú kapelu ich skomponoval už niekoľko. No tentokrát majú úplne iný význam. "Za tých 35 rokov, čo sú Depeche Mode spolu, som skomponoval množstvo inštrumentálok, "Big Muff" zo "Speak And Spell" počnúc, cez množstvo ďalších kúskov na albumoch a b-stranách singlov. Šlo to postupne až k albumu "Sounds Of The Universe", pričom na každom albume bola jedna inštrumentálka, ak nie viac. Neviem, koľko ich je celkovo. Bolo ich veľa, ale skomponovať celý album inštrumentálnych skladieb, mať v sebe víziu, s vedomím, že to bude komplexný album, to bolo niečo nové."

Semienka albumu "MG" boli zasiate pri predchádzajúcom albume Depeche Mode. "Mal som zopár skladieb, tri, či štyri, ktoré zostali z nahrávania albumu "Delta Machine", nakoľko sme mali k dispozícií veľmi veľa vokálnych skladieb, ktoré sme chceli na album zaradiť. Odtiaľ vzišiel nápad pre "MG"."

Pri samotnom nahrávaní využil Martin dobre známe prístupy, s ktorými sa stretával počas celej svojej kariéry. "Do štúdia zájdem vždy, keď môžem, teda hlavne keď mám na čom pracovať, po väčšinu dní v týždni. Nejdem sa tam zodrať, ale väčšinou sa tam snažím dostať medzi 11-12-tou dopoludnia a zotrvám tam do šiestej, siedmej hodiny večer."

Potvrdzuje, že je to výsledok jeho neustálej túžby tvoriť hudbu. "Dnes je táto túžba silnejšia, než kedykoľvek predtým. Mal som samozrejme obdobia lenivosti, ale posledných 10 rokov pracujem takmer na dennej báze." Je toto tajomstvom úspechu ako jeho, tak aj kapely? Zdá sa, že to tak nevníma. "Nemyslím si, že toto je ten dôvod. Keď sa vrátime v čase spať, do 1980-tych rokov, tak vtedy sme vydávali album prakticky každý rok, k tomu jeden koncertný dvojalbum a kolekciu najväčších hitov. Myslím, že za 10 rokov sa nám podarilo vydať 7 štúdiových albumov."

Pri zamyslení nad tým rušným obdobím si uvedomil. "Možno, že v istom zmysle nemusíte stále chodiť do štúdia, možno je to o neskúsenosti, mladíckej zvedavosti, vášni, keď ste plný nápadov. Predstava vydania takéhoto albumu s kapelou sa nikdy nezhmotní. Dnes už má človek iné priority a my máme dnes všetci rodiny."

Sám Martin má novú partnerku a k tomu tri deti, o ktoré sa musí starať. "Áno, zistil som, že v období medzi albumami je dôležitá nielen rodina, ale aj kvalita." Má to dopad aj na skladateľstvo? "Ani nie." Ale nie je tu neustály tlak po štandardoch ako "Personal Jesus", "Enjoy The Silence", či napr. "Strangelove"? "Možno po 35 rokoch komponovania je veľmi ťažké prichádzať s podobnými vecami. Ale mám asi vcelku šťastie, že som tzv. skladateľský blok pocítil iba raz, čo nie je až také zlé skóre."

Väčšina jeho súčasníkov by mu závidela, no zjavne sa aj vtedy Martin vysporiadal s problémom veľmi rýchlo. "Bolo to niekedy v období albumu "Exciter", v priebehu písania skladieb." Mal si vtedy veľké obavy? "Obyčajne pracujem sám, dávam v štúdiu dohromady demá, než ich predložím kapele. Vtedy som využil služby priateľov, Garetha Jonesa a Paula Freegarda, ktorí sa postarali aj o dodatočnú produkciu samotného albumu. Vymýšľal som rôzne vokálne melódie a akordy, aby som od ostatných získal inšpiráciu, čím sa nám to podarilo dokončiť."

Martin počas rozhovoru srší pozitívnou energiou a nie je ťažké si ho predstaviť, ak sa venuje rôznym iným projektom, ktoré sa rodia v jeho mysli. Skutočnosť je však úplne iná. "Zistil som, že sa nedokážem venovať niekoľkým veciam naraz a dokonca ma veľmi rozptyľuje, keď sa venujem jednej veci a prejdem k druhej." Je teda pre Teba nevyhnutný čas oddychu, aby si sa k novému projektu vrátil svieži? "Môže to pomôcť. V podstate som sa pred dvoma, troma týždňami vrátil k písaniu skladieb, ale zároveň som sa rozhodol pre upgrade môjho počítačového vybavenia, takže sa mi podarilo dokončiť iba jednu pieseň. Počítač sa mi vrátil s Yosemite verziou, takže som musel doladiť nejaké veci. Bol to takmer dvojtýždňový boj, čiže aktuálne mám dokončenú jednu pieseň." Pre nový album? "Presne tak!"

Takže aktuálne sa Martin vracia do sveta Depeche Mode, hoci má uši otvorené pre ďalšie vhodné projekty, ako napr. VCMG. Spolupráca s Clarkem sa však v krátkodobom horizonte nejaví ako možná. "Viete je to niečo, o čom sme nikdy nehovorili," zauvažuje. "Jednoducho sme si tú spoluprácu užili. Celkom sa mi pozdáva myšlienka pracovať na rôznych projektoch, je príjemné robiť niečo nečakané. Myslím, že ľudia od nás očakávali techno album, ale toto boli práve tie veľké veci, ktoré som sa snažil nerobiť."

Takže sa Martin v Spojených štátoch rozhodol písať, nahrávať, ale aj koncertovať. Na úvahy o aktuálnej politickej klíme v Británií nemá veľa času, dokonca ani vo volebnom roku. Situáciu však sleduje z diaľky. "V Santa Barbare žijem už 15 rokov a hoci takmer každé ráno sledujem BBC News, tak sa cítim od Anglicka izolovaný."

Bude to takto už vždy? "V tejto chvíli nevidím možnosť zmeny, ale nikdy nehovor nikdy. Toto nie je vtip a hovorím tam neustále, nikdy som nezažil zemetrasenie, ale ak tu nejaké zažijem, tak ma možno prinúti k odchodu!" Martin priznáva, že názov jeho albumu je odkaz na angličtinu, no MG je dnes už aj uznávaná automobilová značka. "Samozrejme, že som si tejto skutočnosti vedomý, ale ide skutočne o náhodu."

Keď už sme spomenuli rôzne spolupráce, drží sa do budúcna predstavy môžného filmového soundtracku? "Vždy som vravel, že ak sa v období medzi albumami Depeche Mode, ktoré vychádzajú v 4-ročných cykloch, objaví v správnom čase ten správny film, rád by som to urobil." Je však zrejmé, že kapela zostáva naďalej jeho najvyššou prioritou. "Zdá sa, že 4-ročný cyklus je spôsob, ku ktorému sme sa po dlhých rokoch dopracovali. Je dosť možné, že v budúcnosti by to mohlo byť aj 5 rokov, no pochybujem, že by to niekedy boli len 3 roky!"